Bol iba na začiatku svojej sľubnej kariéry privilegovaného aparátnika Komunistickej strany.
Kvalitná kádrová rezerva pre budúce vysoké funkcie správy totalitného režimu. Vyučený a pripravený udržiavať režim pri živote so všetkými jeho nástrojmi kontroly a ideologizácie. Všetko šlo podľa predstáv, až do novembra roku 89, ktorý si radšej nevšimol. Bol to „komunistický puč“, blúznil nedávno pred študentami, ktorí vtedy ešte neboli. Bol to koniec jeho sna vyšplhať sa na vrchol privilegovanej spoločenskej vrstvy. A tu sa mohol kľudne dostať až na samý vrchol, povedzme - Generálny tajomník Komunistickej strany Československa? Preto ten obdiv voči Gustovi Husákovi. Nečudujme sa, ženie ho dopredu frustrácia z minulosti, sklamanie zo zmarenej životnej šance ale i novonadobudnutá ambícia byť veľkým štátnikom, známym, mocným a bohatým.
Nie, nedajte sa pomýliť, nemám obsesiu z tejto osoby. Mám obsesiu z hodnotových tulákov, oportunistov, ktorí vždy idú bezohľadne za svojím ziskom.
Pre nás je dôležité pochopiť, že to, čo sa naučil na komunistických seminároch a straníckych školeniach o správe krajiny dodnes využíva vo svoj prospech v politickej práci.
1/ Triedny boj bol vždy základným prostriedkom komunistov pri ovládaní spoločnosti jej dôkladným rozdelením.
Fico sa neustále usiluje vytvoriť obraz vnútorného i vonkajšieho nepriateľa. Toto je komunistická stratégia výkonu moci. Lenin, Stalin, Chruščov, Brežnev neustále rozdeľovali hľadaním a označovaním nepriateľa. Najskôr to boli vnútorní nepriatelia boľševikov, s ktorými sa pustili do bratovražedného boja, rozdelili rodiny, dediny, a krajinu posiali miliónmi mŕtvol. Potom prišla na rad rozmýšľajúca inteligencia (dnes slniečkári, vedci, umelci, herci), kulaci odmietajúci znárodnenie (dnes úspešní podnikatelia, firmy, ESET), príliš autonómna cirkev (dnes...?). Vonku hrozil prosperujúci kapitalizmus, pre režim nebezpečné silné impériá. Boj s týmito nepriateľmi sprevádza celé dejiny komunizmu na celom šírom svete. Dnes Fico vypustil kostlivcov zo skrine v podobe "zhubných" ideológii: liberalizmus, progresivizmus, rodová ideológia, kapitalizmus, Európska únia ohrozujúca naše vnútroštátne záujmy... a čo bude ešte nasledovať?
2/ Ideologizácia spoločnosti a permanentná demagógia (klamanie)
Hustá sieť komunistických buniek existovala v starom režime na miestnej i podnikovej úrovni. Strana bola všade prítomná. Stále a dokola školenia, ideologické kecy. Odtiaľ má náš súdruh vášeň rečniť, formulovať politické stanoviská a vysvetľovať druhým, ako to vlastne je! Strana vládla oficiálnym vplyvom - cez funkcionárov, a neoficiálne - skrytou prácou eštebákov a udavačov. Dnes na to využívajú lokajov v polícii i tajnej službe. Zbierať kompromitujúce materiály, lustrovať, vydierať. Nadvládu mala Komunistická strana garantovanú v ústave – články o diktatúre proletariátu a vedúcej úlohe komunistickej strany. Aj tu je majstrom účelových legislatívnych úprav aj náš súdruh. Dobre vie, že na svoju podporu potrebuje pripravený legislatívny terén a hustú sieť svojich SMERáckych buniek a kontaktov. Dnes ich však nevytvára ideológiou, tá je len dymovou clonou. Slovenská sociálna demokracia je iba heslo napísané na vrátach stodoly tak, ako voľakedy na tej našej, dedinskej: Viac záväzkov – viac mäsa! Dnes tvoria sieť linky peňažných tokov korupcie – dary oligarchov, štátne dotácie, eurofondy rozdeľované „našim“ verným a spriazneným ľuďom. Nastal čas komunikovať peniazmi – dary, percentá zo štátnych zákaziek, úplatky. Preto je tento systém nedobytný. Každý má nejaké maslo na hlave. Taký veľký rodinný podnik, každý na každého dačo vie a politicky to kryje pár kľúčových ministrov. Na ich čele stojí šedá eminencia - Krstný otec tohto systému!
3/ Obmedzovanie občianskych slobôd a práv v spoločnosti.
Komunisti vedeli, že musia likvidovať nebezpečne slobodných v krajine. Kontrolovali médiá, umelecké združenia, cirkvi. Lídrov zavreli alebo deptali eštebáckym terorom. Najväčším nepriateľom Ficovho sveta je zrelá a aktívna občianska spoločnosť, ktorá sa angažuje najmä politicky. Mimovládky kontrolujúce moc, korupciu, dodržiavanie zákona a investigatívne médiá. Tie nenávidí a neustále ich torpéduje novými klamstvami a podvrhmi pseudofaktov o ich činnosti. Dostať všetko pod kontrolu zákonov diskriminujúcich jeho odporcov, na to ma svojich doktorov Paru, Lindtnera, Kaliňáka, Gašpara a ďalších. A čo cirkev? Tá nepodplatiteľná ochrankyňa slabých, chudobných a menšín pôsobiaca v záujme vyššieho Božieho dobra? Strážkyňa spravodlivosti a rovnosti, kde že sa podela? Nie je kúpená za Judášske milióny na platy kňazov a fungovanie cirkevných centrál? Nemá zapchaté ústa zmluvou s týmto diabolským systémom a tvári sa, že spoločenské neduhy treba riešiť radšej modlitbami? V tichu a ústraní? Chápem, že sa katolíci v tejto krajine boja politicky angažovať, veď v dejinách nám svieti výstražná kontrolka klerofašistického štátu v čele s farárom Tisom. Ale čo keby tak občas zaznelo prorocké memento nášmu vladárovi?
Toto je svet podľa Roberta Fica: temný, nebezpečný, plný demagógie, šírenia strachu a nenávisti. Je to svet bez jasných hodnôt, bez úprimnej ľudskosti, tolerancie. Je priamo zodpovedný za rozkladné procesy v spoločnosti. Mal by ju zjednocovať, ale to komunisti nerobia, inak by nedokázali vládnuť.
V dokumente Expremiéri – Robert Fico (dostupný na Youtube) odpovedá na otázky režisérky a hovorí: „Pravda je relatívna, účel svätí prostriedky a svedomie, to sú také filozofické rečičky...“ Čo chceme od tohto človeka? Nič, len aby čím skôr skončil. Pričiňme sa o to každý ako môže a najbližšie v roku 2027 pri voľbách.
