reklama

Laponsko - výlet za polárnou žiarou

Všetko sa to začalo začiatkom januára na benzínovej pumpe.

Laponsko - výlet za polárnou žiarou
zázrak techniky
Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Pri kávičke som siahla po časopise, kde bol článok o Grónsku s praktickými informáciami, ako krajinu navštíviť, čo tam vidieť – okrem iného aj polárnu žiaru.

Polárna žiara patrila dlhodobo k mojím snom a po prečítaní článku som si povedala, že tento krát ho skúsim aj naplniť.

Minulý rok ma manžel zrušil na 2 doby – že za tmu a zimu si má ešte aj platiť, tak to nakoniec ostalo otvorené do budúcnosti. Ale teraz som sa na neho už pripravila lepšie.

Najprv bolo treba vybrať lokalitu, kde je vysoká pravdepodobnosť tento úkaz vidieť a potom nájsť čo najjednoduchší a cenovo najdostupnejší spôsob, ako sa tam dostať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Začali sme Grónskom – ale lety boli ťažko dostupné – lieta sa tam cez Kodaň, alebo Reykiajvík a cenovo to bolo vysoko. Potom som si spomenula na knihu – Ako som vozil Nórov ( inak veľmi dobrá ) a tam autor spomínal, že v nórskom Tromso, kde robil šoféra autobusu zvykol pri nočných jazdách sem tam vidieť polárnu žiaru. Do Tromsa sa dá dostať relatívne jednoducho, ale našli sme nejakého odborníka, ktorý povedal, že práve Nórske hory znižujú pravdepodobnosť, že tento úkaz uvidíte. Ostalo Fínsko a Švédsko a nakoniec vyhralo Švédsko – Národný park Abisko. Tu sme si našli stránku Live - Aurora Sky Station, kde časo zberná kamera zbiera zábery každých 7 minút a od januára sme denne sledovali, že takmer každú noc je tam viditeľné toto nebeské divadlo. Toto už bol dostatočný dôkaz, že je to správne miesto a aj môj muž sa konečne nadchol pre myšlienku cestovať za polárny kruh.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
takéto zábery sme sledovali na dennom poriadku
takéto zábery sme sledovali na dennom poriadku 

Vybrali sme termín – polovica februára - a začali hľadať letenky a ubytovanie. Letisko je v Kirune, čo je asi najväčšie mesto vo Švédsku za polárnym kruhom – cca 200km severne od polárneho kruhu. Zo Štokholmu lietajú pravidelne 3 lety denne do Kiruny – spoločnosť SAS – cena letenky bola 289,- € aj s podpalubnou batožinou. Do Štokholmu lieta Ryanair z poľského Krakowa za 37,- € pomerne často, tak sme si to napasovali tak, aby sme nemali veľké prestoje ani cestou tam, ani späť.

Ubytovanie sme hľadali cez booking a ostali sme dosť prekvapení, že ponuka je pomerne malá a pomerne drahá – cca 200,- €/noc, ale proces sa už nedal zastaviť, už sme boli nastavení, že sa ide a hotovo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aj tak sme to dokázali zostaviť za veľmi slušnú cenu – 2 za cenu 1, ak by sme si vybrali nejakú cestovku. Auto objednal priamo na letisku v Kirune, takže ostávalo už iba čakať na termín odchodu.

Nasledujúce dni sme denne „sledovali“ polárnu žiaru v Abisku a ja som sa intenzívne zaoberala tým, aké aktivity sa na mieste dajú robiť počas dňa.

Nadišiel deň D – hurá ide sa do Laponska. V Krakowe všetko ide podľa plánu, sedíme v lietadle a čakáme na štart. Čas ide a nič sa nedeje, teda presnejšie vidíme ako do pilotnej kabíny vchádzajú a vychádzajú technici a dvere lietadla stále ostávajú otvorené. Po ¾ hodine sa konečne zatvorili, zapol motory a NIČ. O chvíľu ich vypol a cca po hodine zahlásili, že máme vystúpiť. My sme mali v Štokholme časovú rezervu cca 2,5 hodiny a hodina už bola v čudu a to sme ešte boli len v letiskovom autobuse, kde sme bezcieľne a hlavne bez nejakého vysvetlenia čakali ďalšiu pol hodinu. Potom nás nasúkali do druhého lietadla a vyštartovali sme s viac ako 2-hodinovým meškaním.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Už sme tušili, že ten prípoj v Štokholme asi nestíhame, ale nádej umiera posledná. Možno by sme to aj stihli, ale náš kufor v podpalubí nás definitívne „pochoval „

Poučenie – na 5 dní si určite netrepte veľký kufor.

Keď sme 15 minút pred odletom dobehli s vyplazeným jazykom k prepážke SAS tak už bolo samozrejme neskoro. Pá, pá Laponsko.

Čo teraz – človek keď musí, tak si vždy nejako poradí. Nasledujúci let šiel o 21:30, ale kým sme sa spamätali, tak aj ten už bol plný. Ostával nám nočný vlak Štokholm – Kiruna, ktorý ide „pekných“ 15 hodín.

Ale vždy lepšie ako čakať na ranný let, lebo príchod na miesto činu bol aj tak rovnaký.

Takže sme sa z letiska Arlanda presunuli na Hlavnú stanicu do Štokholmu, tam si kúpili privátne ležadlové kupé za 5000,- SEK ( 443,- € ) a šli sme aspoň nakuknúť do Štokholmu, čo sme v pôvodnom pláne nemali. Hlavná stanica v Štokholme je neďaleko centra – jedna zastávka metrom na stanicu Kungstädgarden a ste na nábreží, odkiaľ je pekný pohľad na farebné budovy na ostrove oproti.

pohľad ma farebný Štokholm
pohľad ma farebný Štokholm 
zaujímavé dielo pred divadlom
zaujímavé dielo pred divadlom 
táto krásavica čaká, kedy sa bude môcť premávať medzi ostrovmi, na ktorých stojí Štokholm
táto krásavica čaká, kedy sa bude môcť premávať medzi ostrovmi, na ktorých stojí Štokholm 

Bolo sychravo, nepríjemne chladno a my sme nemali práve najlepšiu náladu, ale trocha sme sa prešli. Keď sme konečne sedeli vo vlaku opäť nás chytila dobrá nálada. Ležadlá boli pohodlné, pozreli sme nejaké seriály a spokojne sme spali až do rána. Bola hviezdna noc, tak som vždy keď som sa zobudila vykukla z okna, či náhodou neuvidím žiaru. Nevidela som.

krásna hviezdna obloha - tak som stále čakala či nepríde to divadlo
krásna hviezdna obloha - tak som stále čakala či nepríde to divadlo 

Ráno sme sa predrali cez niekoľko vagónov do bufetu, zjedli raňajky a potom sme už len pozorovali nádhernú krajinu.

Za oknami sa mihali lesy ihličnaté, alebo brezové zakryté bielym snehom, biele pláne, čo pod ľadom skrývajú jazerá. Obzor sa pomaly začína ružovieť, potom červenieť až kým sa spoza stromov nezjaví žeravé slnko a nasvieti vrcholky stromov. Bola to nádhera – takto nejak som si predstavovala svet za polárnym kruhom. A tu na 100% platí, že všetko zlé je na niečo dobré, lebo ak by sme to lietadlo nezmeškali, tak sme o tieto pohľady ochudobnení a to by bola naozaj veľká škoda.

Laponské ráno
Laponské ráno 
Obrázok blogu
a už vidíme slniečko
a už vidíme slniečko 
bez slov - ráno v Laponsku z okna vlaku
bez slov - ráno v Laponsku z okna vlaku 

Okolo 9:00 sme dorazili do Kiruny, odtiaľ taxíkom na letisko, kde sme mali rezervované auto a ide sa spoznávať svet ďaleko za polárnym kruhom.

Kiruna je hlavné mesto oblasti – nie je nejak pôvabné, je to banské mesto, sú tu veľké bane, kde sa ťaží ruda. S ostatným svetom mesto spája železnica a letisko. Okrem ťažby rudy je dôležitým odvetvím turizmus. Ročne mesto navštívi cez 300 tis. turistov. Sezóna je celoročná, kým v lete sa chodí hlavne na turistiku, či rybolov, v zime je najväčším lákadlom polárna žiara, ktorú je tu možné pozorovať veľmi často.

Hneď na letisku nám bolo zrejmé, že sme v inom svete. Oproti neskutočnému ruchu Štokholmského letiska, či hlavnej stanice ste sa ocitli v absolútnom pokoji.

toto je "letiskový ruch" v Kirune
toto je "letiskový ruch" v Kirune 

Aj priamo v meste bola pokojná dopravná situácia, žiadne zápchy ani davy ľudí. Sneh bol BIELY ako sneh, aj na ceste, aj na strechách aj všade.

ulice Kiruny počas bežného pracovného dňa
ulice Kiruny počas bežného pracovného dňa 

Teplota cez deň sa pohybuje okolo mínus 5 a v noci okolo mínus 10 stupňov, takže sneh sa v podstate netopí a keď sneží tak po malých vrstvách pribúda. V meste je vidieť veľké kopy snehu, odhrnuté z ciest a chodníkov, aby bolo možné po nich bezpečne prechádzať. Ľudia mi pripadali skromní a jednoduchí, naučení žiť v týchto drsných podmienkach.

kto vie kedy sa tie kopy roztopia
kto vie kedy sa tie kopy roztopia 
"cyklistický chodník" na týchto sánkach sa tu pohybujú ako na kolobežkách
"cyklistický chodník" na týchto sánkach sa tu pohybujú ako na kolobežkách 

Priamo v meste sme sa veľmi nezdržiavali, akurát čo sme si kúpili niečo pod zub. Alkohol v normálnom supermarkete nie je dostať. Kúpiť sa dá len pivo, ostatný alkohol len v špecializovaných predajniach s obmedzenou prevádzkou a aj to veľmi draho. Jeden deň bolo môjmu mužovi trochu zle od žalúdka, tak som mu na recepcii bola zobrať nejaký alkohol. Mali len 3 druhy – vodka, rum a gin. Cena sa počíta na cl., takže jeden pohárik 0,6cl stál 6x320,- SEK, čiže cca 18,- € No ale keď je človeku zle, tak sa na cenu nepozerá, hlavne, že to pomohlo. Ostatné potraviny v supermarkete boli cenovo len o niečo vyššie ako u nás. V reštauráciách to bolo drahšie, ale za tých pár dní sa to v pohode dá zvládnuť aj bez parádnej večere v nejakej dobrej reštaurácii.

V Kirune za návštevu stojí červený kostol so zvonicou – Kiruna Kyrka. Je to nádherná drevená stavba natretá tehlovo – červenou farbou, ktorá je v ostrom kontraste s bielym snehom. Exteriér kostola je postavený v novogotickom štýle, oltár v secesnom. Interiér je dosť odlišný oproti naším kostolom., oveľa jednoduchší. Oltár tvorí slávny obraz, ktorý je dielom princa Eugena – vojvodu z Närke. Kostol bol postavený v rokoch 1909-1919 a je to asi nakrajšia stavba v meste.

Kiruna Kyrka
Kiruna Kyrka 
Obrázok blogu
Obrázok blogu
interiér kostola
interiér kostola 

Mňa zaujala aj požiarna zbrojnica a farebné drevené bytovky, ale tie z historického hľadiska asi nemajú žiadny mimoriadny význam. Pri večernej návšteve mi padli do oka vysvietené okná, nezakryté roletami ani závesmi. V každom okne svieti nejaká lampička. Nemajú čo skrývať a pôsobí to veľmi pekne.

požiarna zbrojnica mala tiež svoje čaro
požiarna zbrojnica mala tiež svoje čaro 
farebné bytovky - typické škandinávske farby
farebné bytovky - typické škandinávske farby 
vysvietené okná bez roliet a závesov
vysvietené okná bez roliet a závesov 

Hneď po prevzatí auta sme zamierili do Jukkasjärvi, kde stojí asi najstarší ICE hotel na svete. Kedysi dávno som o tom videla dokument a už vtedy som zatúžila vidieť niečo také naživo. Ani som netušila, že sa nachádza práve tu, takže to bolo milé prekvapenie, keď som ešte doma pozerala čo zaujímavé tu vieme vidieť.

vstup do Icehotela, tu sme si mohli aj odskúšať tento dopravný prostriedok
vstup do Icehotela, tu sme si mohli aj odskúšať tento dopravný prostriedok 
Obrázok blogu

Jukkasjärvi znamená v Sámčine – reči obyvateľov tejto časti zeme – miesto stretnutia pri vode. Možno aj preto sa zrodil nápad zasadiť práve sem tento jedinečný projekt. Icehotel symbolizuje stretnutie – stretnutie domácich obyvateľov a návštevníkov, stretnutie rôznych kultúr, lebo toto miesto navštevuje celý svet, stretnutie prírody a človeka a stretnutie prírody a ľudskej kreativity. Rieka Torne so svojimi 520 km , ktorá zásobuje ICEhotel ľadom je jednou zo 4 najväčších švédskych riek. Keď sa časť hotela roztopí vracia sa späť do rieky, aby mohla o rok opäť zažiariť. Je to už 33. sezóna, keď návštevníci môžu obdivovať neskutočné umenie, ktoré tu môžete vidieť a ktoré každý rok prináša nové nápady a inšpirácie.

ľadové kráľovstvo
ľadové kráľovstvo 
Obrázok blogu

V hoteli sa môžete aj štandardne ubytovať – samozrejme v normálnych vyhrievaných izbách so všetkým komfortom, ale ak chcete zažiť niečo výnimočné môžete si vybrať niektorú z DEluxe ľadových izieb a pospať si v mínus 5 stupňoch. Každá z týchto izieb má vlastnú vyhriatu kúpeľňu, kde Vás čaká vírivka a sauna a samozrejme teplý spacák, do ktorého sa môžete zabaliť a pospať si na ľadovom lôžku. 1 noc v takejto izbe vyjde na cca 900,- € ale je to určite zážitok, na ktorý sa nezabúda. Našťastie pre bežných smrteľníkov, nemusíte utrácať tieto nekresťanské peniaze ak si chcete užiť atmosféru tohto úžasného miesta. Vstup je pre dospelú osobu za cca 30,- € a môžete sa prechádzať po celom areáli a obdivovať tú nádheru.

ľadová nádhera
ľadová nádhera 
Obrázok blogu
každá z izieb bola jedinečným umeleckým výtvorom
každá z izieb bola jedinečným umeleckým výtvorom 
za tými tmavými dverami je kúpeľňa so saunou a vírivkou, kde sa dá zohriať, v izbách je teplota mínus 5 stupňov
za tými tmavými dverami je kúpeľňa so saunou a vírivkou, kde sa dá zohriať, v izbách je teplota mínus 5 stupňov 
ľadová posteľ
ľadová posteľ 
Obrázok blogu

Po prehliadke galérie, de luxe izieb a kaplnky si vychutnáte drink z ľadových pohárikov v ICE bare a ľadový zážitok je dokonalý.

Ešte drink z ICEbaru a zážitok je dokonalý
Ešte drink z ICEbaru a zážitok je dokonalý 
aj poháre boli z ľadu
aj poháre boli z ľadu 

Po prehliadke tohto ľadového kráľovstva zamierime medzi chatky na brehu jazera – dokonalá zima. Zamrznutá biela plocha, kde zimujú loďky zasypané snehom, čakajúce na koniec nekonečnej zimy. Do toho červené drevené chatky v borovicovom lese zasypané snehom a keď ešte svieti slniečko, zimná idylka ako z Mrázika.

zimná idylka na zamrznutom jazere
zimná idylka na zamrznutom jazere 
jazda na snežných skútroch je jednou z najobľúbenejších aktivít
jazda na snežných skútroch je jednou z najobľúbenejších aktivít  
Obrázok blogu
chatky na brehu jazera  zasypané snehom
chatky na brehu jazera zasypané snehom  

My sa pomaly presúvame do NP Abisko. Z Kiruny je to asi 90 km. Cesta je dobrá, v zákrutách treba byť opatrný, lebo sú tam vyjazdené ľadové koľaje, ale premávka je takmer 0-vá, takže sa ide v pohode. Cestou vidíme len rovinu, zakrsnuté brezy, zamrznuté jazerá na každom kroku. Postupne sa pred nami objavujú biele vrcholky hôr s výškou okolo 1200 m. a po 1,5 hodine vchádzame do NP Abisko. Má plochu 7500m2 a za NP bol vyhlásený už v roku 1909. Je východiskovým bodom pre rôzne turistické trasy alebo polárne expedície na vrcholy blízkych hôr. Od novembra do marca je okrem prírody hlavným turistickým ťahúňom vysoká pravdepodobnosť vidieť polárnu žiaru.

železničná staníca Abisko
železničná staníca Abisko 

To bol aj dôvod prečo sme si vybrali ubytovanie práve tu. Ubytovanie sme mali na 2 noci, z toho jednu sme namiesto chatky v Abisku strávili vo vlaku, takže sme sa nevedeli dočkať kedy sa zotmie a príde vrcholný bod programu – polárna žiara.

Abisko Mountain Lodge - naše ubytovanie
Abisko Mountain Lodge - naše ubytovanie 

Obloha je jasná, hviezdy žiara, aplikácia, čo mal môj muž nainštalovanú ukazovala vysoký index, takže podmienky ideálne, technika pripravená, ideme na to. Vyštverali sme sa na malý kopček za naším campom a pozeráme na nočnú oblohu. Vidíme hviezdy na tmavej oblohe siluetu kopca, ktorý dôverne poznáme z našej domácej „prípravy“ a svetlá Sky station, kde sa zbierajú zábery polárnej žiary.

sme dokonale pripravení na lovenie polárnej žiary
sme dokonale pripravení na lovenie polárnej žiary 

Je dosť zima, moja kamerka, ani mobil už nedokážu nasnímať nič, tak sa začínam trochu nudiť, čím vytáčam môjho muža, ktorý sa snaží nastaviť foťák tak, aby nepremeškal svoju životnú šancu. Po krátkom čase mu už idem na nervy a pošle ma do chatky, tak teda idem a sledujem opäť polárnu žiaru len cez live kameru pekne v teplúčku. Po čase mi volá, že už je to tu, tak opäť natiahnem všetky tromfy arktickej výstroje a vyleziem na kopček a idem si oči vyočiť a NIČ, stále len čierna obloha a hviezdy. A potom to prišlo – kuknem do foťaku a tam na displei žiarivo zelená polárna žiara. Znova kuknem na oblohu, zaostrím a pri troche snahy vidím jemný sivý opar, znova kuk do foťáku a tam žiarivo zelený pruh na oblohe.

tak predsa je tu - škoda, že len vo foťaku
tak predsa je tu - škoda, že len vo foťaku 
tak toto je polárna žiara
tak toto je polárna žiara  

Najväčšie sklamanie v mojom živote – polárna žiara, tie nádherné tancujúce zelené pruhy na nočnej oblohe vlastne vôbec nevidno voľným okom. Možno niekedy áno, keď to už naozaj žiari ako neónový reflektor, ale ak by som nevidela na vlastné oči, že na oblohe nič a vo foťáku krásna zelená, tak by som si doživotne myslela, že sme polárnu žiaru nevideli. Hoci tvrdiť, že sme ju videli sa mi tiež nezdá to pravé orechové. Taká je pravda, ale výlet za polárnou žiarou rozhodne stál za to.

Nás ešte čakajú 2 krásne dni v arktickej prírode, tak si to ideme užiť.

Ráno opúšťame Abisko a ideme do ďalšieho ubytovania, neďaleko Kiruny.  Cestou míňame Laponskú bránu – jeden zo symbolov Laponska. Toto mohutné údolie vymleté medzi dvoma vrcholmi slúžilo kedysi ako prejazd pre mohutné stáda sobov.

Laponská brána
Laponská brána 

Popri ceste si fotíme pre nás nezvyčajné dopravné značky a zrazu sa pred nami zjaví naozajstný los. Zjavne už je taký polo zdomácnený, lebo si to šinie priamo cez parkovisko do záhrady, kde obhrýza kríky a z našich užasnutých pohľadov si nič nerobí.

u nás jelene, tu losy
u nás jelene, tu losy 
náš nový kamoš si to namieril rovno medzi domy
náš nový kamoš si to namieril rovno medzi domy 
Obrázok blogu

Náš 2. hotel je mimo mesta v prírode a krásny škandinávsky štýl dodáva miestu osobité čaro.

tu sme strávili 2 noci - Mattaráhkka, my sme si to premenovali na Matahari, to sa ľahšie pamätá
tu sme strávili 2 noci - Mattaráhkka, my sme si to premenovali na Matahari, to sa ľahšie pamätá 
toto sme videli z okna
toto sme videli z okna 
interiér hotela bol veľmi štýlový
interiér hotela bol veľmi štýlový 
Obrázok blogu

Dnes máme plánovanú návštevu Sámskej dediny, kde sa niečo dozvieme o živote Sámov, pôvodných obyvateľov žijúcich za polárnym kruhom.

Tento výlet „Sami experience and reindeer“  sme si rezervovali už z domu a urobili sme dobre, lebo, ako sme zistili na mieste činu všetky tieto arktické aktivity je najlepšie rezervovať si vopred. Pôvodne sme si mysleli, že priamo tam to bude oveľa lacnejšie a nebude problém si vybrať. Ale nie je to tak, na mieste je presne to isté, čo sme videli už doma a je to presne v rovnakých cenách, akurát je to už vybookované.

Ak by Vás zaujímalo, čo všetko tu môžete zažiť, tak tu dávam link https://kirunalapland.se/en/, kde je na jednom mieste naozaj bohatá ponuka aktivít na zimu aj leto. Mňa najviac zaujímal život Sámov, preto sme toto nenechali na náhodu.

Keď nadišiel deň D, tak môj muž dostal nejaký žalúdočný katar a namiesto krásneho predpoludnia v Sámskom svete preležal celý čas v aute a ja som to absolvovala sama. Privítal nás majiteľ so sestrou a synom, porozprával nám niečo o Sámoch a sámskej kultúre.

Majiteľ so sestrou a synom v tradičnom sámskom odeve nás vítajú na svojej farme
Majiteľ so sestrou a synom v tradičnom sámskom odeve nás vítajú na svojej farme 

Sámovia sú pôvodní obyvatelia severu Európy a ich etnikum sa nachádza v Nórsku, Fínsku, Švédsku a Rusku. Pôvodne sa im hovorilo Laponci, preto sa ja táto oblasť volá Laponsko. Hovoria sámskym jazykom, ktorý má až 11 nárečí. Boli kočovníci a so svojimi sobmi putovali po krajine, majorita ich však postupne vytlačila na sever, kde nikto nechcel ísť. Okrem chovu sobov sa živili rybolovom a remeselnou výrobou. Vyrábali predovšetkým výrobky zo sobej kože a dreva.

Dnes sa mnohí živia v tradičných zamestnaniach, ale mnohí využívajú záujem turistov o ich život a živí ich turistický ruch.

Po úvodných slovách sme kŕmili sobov, šli sme s nimi na prechádzku lesom, kde nás čakali sane. Tu sme sa naučili ako soba zapriahnuť a aj sme sa trochu povozili v saniach.

deti boli z tejto návštevy nadšené
deti boli z tejto návštevy nadšené 
takéto konáriky s machom im veľmi chutia
takéto konáriky s machom im veľmi chutia 
každý dostal svojho sobíka a išlo sa do lesa
každý dostal svojho sobíka a išlo sa do lesa 
sobíky boli úžasné
sobíky boli úžasné  
tu nám ukázali ako soba zapriahnuť a viesť, aby ťahal sane
tu nám ukázali ako soba zapriahnuť a viesť, aby ťahal sane 
a potom nasledovala jazda na saniach - cítila som sa ako Santa Claus
a potom nasledovala jazda na saniach - cítila som sa ako Santa Claus 
Obrázok blogu

Ukázali nám aj staré lyže, ktoré kedysi Sámovia používali aby sa dokázali presúvať snežnou krajinou a trocha sme si aj zasúťažili v hode lanom na sobie parohy.

kto chcel mohol si vyskúšať aj lyžovanie na starých tradičných sámskyvh lyžiach
kto chcel mohol si vyskúšať aj lyžovanie na starých tradičných sámskyvh lyžiach 

Potom sme sa presunuli do malej chatky, kde sa už na ohni pripravovalo sobie mäsko.

tu nás už čakal chutný obed
tu nás už čakal chutný obed 
tenká placka plnená sobím mäsom a chrumkavou zeleninou - na vrch pridali džem z brusníc
tenká placka plnená sobím mäsom a chrumkavou zeleninou - na vrch pridali džem z brusníc 
bolo to veľmi chutné
bolo to veľmi chutné 

Zapili sme ho šťavou z Morušky ( cloudberry ) a kávou pripravenou v klasickom čajníku na ohni podávané v špeciálnej drevenej šálke.

toto je Cloudberry - po našom Moruška - ja som to nepoznala, ale keďže sme pili šťavu z tohto ovocia, tak som si vyhľdala ako to vyzerá  - rastie to ako jahody a vyzerá ako malina - má príjemnú sladkokyslú chuť
toto je Cloudberry - po našom Moruška - ja som to nepoznala, ale keďže sme pili šťavu z tohto ovocia, tak som si vyhľdala ako to vyzerá - rastie to ako jahody a vyzerá ako malina - má príjemnú sladkokyslú chuť 
do týchto drevených misiek sme dostali šťavu a potom aj kávu, ktorú pripravil pán domáci
do týchto drevených misiek sme dostali šťavu a potom aj kávu, ktorú pripravil pán domáci 
rovno z ohňa si ten čajník položil na prsty - vraj keď toto dokážete, tak viete variť naozajstnú laponskú kávu
rovno z ohňa si ten čajník položil na prsty - vraj keď toto dokážete, tak viete variť naozajstnú laponskú kávu 

Popri tom nám domáci pán odpovedal na otázky, čo nás zaujímali. Pri mojej chabej angličtine som si síce veľmi nepokecala, ale zato som sa cítila úplne skvelo. Škoda, že som si tento krásny deň užívala sama. Bolo mi naozaj smutno, že tu so mnou nebol môj muž, ale čo sa dá robiť. Človek mieni, život mení, hlavne, že sa z toho po tom gine na hoteli konečne dostal. Večer sme sa opäť pokúšali zachytiť na oblohe nejaký zelený záblesk. Ako aj včera voľným okom nebolo vidno nič, ale fotoaparát to videl.

zázrak techniky
zázrak techniky 

Krásne nasvietené lavvu a prechádzka v mrazivej noci po vŕzgajúcom snehu bolá úžasná a žiaru som si už vedela zhmotniť, keď som to videla na displeji

Obrázok blogu

Pred hotelom boli zaparkované snežné skútre – toto je jedna z obľúbených činností v tejto lokalite. Preháňať sa na skútroch po zamrznutých jazerách a lesných cestách cez deň, alebo večer hľadať miesta, kde je šanca zazrieť zelené svetielka na oblohe. Aspoň na to lákajú turistov a tí si radi zaplatia v nádeji, že to uvidia.

tieto mašiny už čakajú na záujemcov
tieto mašiny už čakajú na záujemcov 

Ja už som v tomto smere trochu skeptická, keď som zistila, že čaro žiary je hlavne v umení mať správne nastavený fotoaparát, ale každý nech si to odskúša.

Posledný deň nám snežilo. Zdalo by sa, že je to také slabé sneženie, drobné vločky jemnučko padali k zemi, ale pri mínus 10 sa ani jedna neroztopí a za pár minút sme mali na aute vrstvu snehu a vodu, ktorú sme tam včera zabudli sme našli zmrznutú na kosť.

Posledný deň sme mali v pláne zajazdiť si na psích záprahoch, čo je tiež jedna z tunajších obľúbených aktivít. Ale tu sa prejavilo to, čo som už písala. Nemali sme to zabookované a na poslednú chvíľu sme už nenašli nič voľné. Nevadí, mala som záložný plán. V Jukkasjärvi stojí najstarší kostolík v Laponsku. Je veľmi fotogenický. Od parkoviska cez zvonicu prejdete do malého parku a samotného kostola.

Jukkasjärvi kyrka - cez zvonicu vchádzate do malého parku okolo samotného kostola
Jukkasjärvi kyrka - cez zvonicu vchádzate do malého parku okolo samotného kostola 

Bol postavený v rokoch 1607 – 1608. Je to drevená stavba natretá červenou farbou.

Najstarší kostol na území Laponska
Najstarší kostol na území Laponska 

Oltárny obraz je triptych vyrezaný z teakového dreva. V strede je postava Krista a po stranách časť života prebudeného kňaza Larsa Leviho Laestadiusa. Ľavý panel zobrazuje 3 najťažšie hriechy – alkoholizmus, krádeže a predmanželské spolužitie. Pravý - radostný život kresťanov.

Obrázok blogu

V strede brezového orgánu nad vchodom visí šamanský bubon, ktorý spája symbol Sámskeho slnka s kresťanským krížom. ( bohužiaľ táto fotka nevyšla ) Organ má 3 zvuky – spev vtákov, bubon a sobie kopytá. Samotné klávesy sú vyrobené zo sobích rohov

Hneď vedľa kostolíka je Múzeum sámskej kultúry, kde sme sa opäť stretli so sobíkmi a rôznymi predmetmi zo života Sámov.

Sami open air museum v Jukasjärvi je malou ochutnávkou zo života Sámov
Sami open air museum v Jukasjärvi je malou ochutnávkou zo života Sámov 
výrobky zo sobej kožušiny
výrobky zo sobej kožušiny 
Obrázok blogu
mohli sme nakuknúť do tradičných obydlí, aby sme mali predstavu ako to asi vyzeralo - toto je kolíska z brezovej kôry
mohli sme nakuknúť do tradičných obydlí, aby sme mali predstavu ako to asi vyzeralo - toto je kolíska z brezovej kôry 
žili buď v takýchto lavvu stanoch alebo v drevených chatách
žili buď v takýchto lavvu stanoch alebo v drevených chatách 
Obrázok blogu

Toto je dostupné bez rezervácie, takže si tam môže zájsť každý kto sa tu ocitne za ľudové vstupné.

okrem ukážok tradičného života si tu tiež môžete pobudnúť medzi sobíkmi, nakŕmiť alebo pohladkať - je tu však dosť veľa ľudí, my sme boli hneď zrána, tak sme ešte urobili pekné fotky
okrem ukážok tradičného života si tu tiež môžete pobudnúť medzi sobíkmi, nakŕmiť alebo pohladkať - je tu však dosť veľa ľudí, my sme boli hneď zrána, tak sme ešte urobili pekné fotky 
sú strašne zlatí s tými chlpatými ňufáčikmi
sú strašne zlatí s tými chlpatými ňufáčikmi 
Obrázok blogu

Múzeum je na brehu veľkého jazera, kde bolo počuť štekot psov, ktorí sa už nevedeli dočkať, kedy sa rozbehnú po snehovej planine.

psíky sa nevedia dočkať kedy sa rozbehnú
psíky sa nevedia dočkať kedy sa rozbehnú 

Trocha sme sa poprechádzali po vyjazdenej ceste, stretávali sme snežné skútre a psie záprahy.

jazda so psím záprahom je jednou z najobľúbenejších aktivít tu za polárnym kruhom
jazda so psím záprahom je jednou z najobľúbenejších aktivít tu za polárnym kruhom 
platí to aj o jazde na snežných skútroch
platí to aj o jazde na snežných skútroch 
nekonečná snehová plocha je ideálnym miestom na tieto aktivity
nekonečná snehová plocha je ideálnym miestom na tieto aktivity 

Jeden „ľadový medveď“ si na kúpanie vyhradenom mieste rozbil ľad, aby sa mohol ponoriť do ľadovej vody, tak sme ho chvíľu pozorovali.

ide sa otužovať - najskôr vysekať ľad, ktorý sa vytvorí aj napriek tomu, že otvor je chránený drevenou strechou
ide sa otužovať - najskôr vysekať ľad, ktorý sa vytvorí aj napriek tomu, že otvor je chránený drevenou strechou 
a už je ponorený do ľadovej vody
a už je ponorený do ľadovej vody 

Podvečer sme zazreli laponskú dúhu a večerná obloha sa pomaly sfarbovala do ružova.

Laponská dúha
Laponská dúha  
a už sa končí ďalší deň
a už sa končí ďalší deň 
Obrázok blogu

Opäť sme prežili krásny arktický deň. A to bol už posledný.

V noci sme hľadeli na oblohu, ale keďže snežilo, tak žiara sa samozrejme nekonala. Ráno ešte posledná prechádzka a ide sa na letisko odovzdať auto a už len pozorujeme odhŕňač na letiskovej dráhe.

ranná prechádzka a ide sa domov
ranná prechádzka a ide sa domov 

Letisko je maličké, obsluhu tvorili samé ženy v rokoch a zaujalo nás, že pri security kontrole aj pri nástupe do lietadla mali vytlačený zoznam a postupne si nás odškrtávali. Aj technický pokrok je tu trochu pozadu a to sme vo vyspelom Švédsku.

obsluhu na letisku v Kirune mali pod palcom 4 ženy - od odbavenia po navigovanie lietadla
obsluhu na letisku v Kirune mali pod palcom 4 ženy - od odbavenia po navigovanie lietadla 
tu si nás odškrtávali na papierovom zozname - s takým niečím sme sa ešte nestretli
tu si nás odškrtávali na papierovom zozname - s takým niečím sme sa ešte nestretli 

Posledný pohľad na Laponsko zakryté snehom

nekonečná biela rovina - to je Laponsko
nekonečná biela rovina - to je Laponsko 

a už je pod nami Štokholm, kde už po snehu nie je ani chýru ani slychu.

Dovidenia Štokholm
Dovidenia Štokholm  

Tento krát sme všetko stihli a podvečer pristávame v Krakowe, kde je väčšia zima ako v Laponsku, fúka vetrisko ako o dušu až nás mrazí.

A je po výlete, ideme späť do reality. Teraz už len čakať, či nám poisťovňa preplatí aspoň niečo z nevyužitých služieb.

Aj keď som ostala trochu sklamaná, ako to s tou polárnou žiarou vlastne je, nič to nemení na tom, že cesta do Laponska bola skvelá. Možno niekoho tieto riadky inšpirujú a tiež sa tam vyberie, tak ako my. A my sa vyberieme zase niekam inam. Tak zatiaľ dovodenia.

 

 

Iveta Bakitová

Iveta Bakitová

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  60
  •  | 
  • Páči sa:  323x

Mám stále chuť a energiu spoznávať nové krásne miesta. Na Slovensku, ale aj vo svete. Rada sa podelím o zážitky z ciest a možno sa niekomu zídu aj informácie, ktoré v príspevkoch budem uvádzať. S manželom sme precestovali veľa krajín a videli veľa krásnych zákutí našej planéty. A stále máme veľa snov, ktoré nás ešte len čakajú. Naše heslo je Svet je tak krásny, že je škoda vracať sa 2x na to isté miesto. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu