Bludný kruh a nočná mora. To sa len začala daňová kontrola.

Písmo: A- | A+

Doručenie oznámenia o začatí daňovej kontroly predstavuje aj pre toho najčestnejšieho podnikateľa zlý sen. V danom okamihu je totiž zrejmé, že začína kolobeh dokazovania a presviedčania daňových orgánov o svojej pravde.

Z praxe je ale zrejmé, že podnikateľ ťahá (takmer) vždy za kratší koniec. Prečo je tomu tak?

Obrázok blogu

Spoločnosť A zaoberajúca sa kúpou a predajom tovaru nakupovala dlhé roky tovar prostredníctvom jednej dodávateľskej spoločnosti, ktorú pre účely článku označíme ako spoločnosť B. V zdaňovacom období si spoločnosť A uplatnila právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti B. Daňový úrad následne začal výkon daňovej kontroly, ktorej cieľom bolo zistenie a preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a tiež dodržiavanie jednotlivých daňových predpisov. Z vykonaného dokazovania a obstaraných podkladov pre rozhodnutie daňový úrad zistil, že spoločnosť B je nekontaktnou spoločnosťou nepreberajúcou zásielky, nekomunikujúcou s daňovým úradom. Okrem toho spoločnosť B sa nenachádzala ani v sídle spoločnosti, ktorá bola uvedená v Obchodnom registri. Daňový úrad následne uviedol, že fakturovaný tovar jednoducho dodaný nebol, resp. nikdy neexistoval. Spoločnosti A tak nebol priznaný nárok na odpočet DPH z dodávateľských faktúr, a to i napriek tomu, že existenciu tovaru tento preukázal rôznymi priamymi i nepriamymi dôkazmi. Nehovoriac o tom, že aj keď spoločnosti A nebol priznaný nárok na odpočet DPH z dodávateľských faktúr, nakoľko tento tovar nemal existovať, predsalen musela zaplatiť DPH aj daň z príjmu za predaj tohto, podľa daňového úradu neexistujúceho tovaru.

Uvedená rozhodovacia činnosť daňových orgánov je bežná, nejasná a častokrát ťažko zdôvodniteľná.

Kam až siaha dôkazné bremeno daňového subjektu?

Spoločnosť A sa v rámci daňovej kontroly dostala do pozície, kedy bola povinná relevantne preukázať, že tovar, z ktorého si chcela uplatniť odpočet dane skutočne existoval. Daňové orgány právo na priznanie odpočtu z dane z dodávateľských faktúr nepriznávajú práve s odôvodnením, že tovar nebol skutočne dodaný. V rámci unesenia dôkazného bremena sa v niektorých prípadoch daňový subjekt dostáva do neľahkej pozície s nesplniteľnou úlohou. Nachádza sa za hranicu toho, čo je schopný preukázať, a to napriek tomu, že tento objektívne nemá také schopnosti a možnosti, aké má napríklad daňový úrad. Spoločnosť A predložila daňovému úradu zmluvy o dodávkach tovaru, kontrolné výkazy, vystavené faktúry, fotografie tovaru a vozidiel, ktoré tovar dovážali, presne opísala spôsob prepravy tovaru a tiež navrhla vypočuť početné množstvo svedkov, ktorí dodanie samotného tovaru vykonávali. Napriek tomu daňový úrad stroho konštatoval, že nebola preukázaná reálnosť samotného dodania tovaru osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľ. Spoločnosť B bola totiž zrušená bez likvidácie zlúčením, pričom jej právny nástupca bol nekontaktný a nepredložil žiadne doklady. Daňový úrad tak uviedol, že je na ťarchu spoločnosti A, že si vybrala obchodného partnera, ktorý nevie dodanie tovaru relevantne potvrdiť ani preukázať.

Dôveruj ale preveruj. A preveruj riadne.

Spoločnosť A opakovane tvrdila, že obchodného partnera si preverila tak, ako to bolo v jej možnostiach a schopnostiach. V čase obchodovania spoločnosť B nevykazovala žiadne prvky, z ktorých by spoločnosť A mohla vyvodiť, že by išlo o podvodnú spoločnosť. Obchodná spolupráca prebiehala bežne až nadštandardne, spoločnosť B si plnila svoje záväzky, a preto spoločnosť A nemala akýkoľvek dôvod domnievať sa, že niečo nie je v poriadku. Ani uvedené tvrdenie však nestačilo. Daňové orgány, ale i správne súdy opakovane uvádzajú, že je povinnosťou daňového subjektu prijať všetky opatrenia, ktoré je možné od neho rozumne požadovať, aby sa tento uistil, že sa nezúčastňuje daňového podvodu. Ak začína daňový subjekt spoluprácu s novým obchodným partnerom, mal by si tohto dostatočne preveriť, napríklad zabezpečiť si akékoľvek dôveryhodné recenzie či referencie na budúceho obchodného partnera, oboznámiť sa s jeho postavením na trhu, s predchádzajúcimi skúsenosťami v danej oblasti, bonitou či plnením daňových povinností. Ďalej sa odporúča presvedčiť sa, či vôbec má budúci obchodný partner potrebné personálne a materiálne vybavenie na dodanie objednávky, prípadne si zaviesť iné interné kontrolné mechanizmy, ktorými pred vstupom do obchodno-záväzkových vzťahov možno preveriť svojich partnerov.

Ak vyššie uvedenými spôsobmi nepostupujete pri svojej činnosti, a teda neprijmete dostatočné opatrenia, ktoré možno od Vás spravodlivo požadovať, zvyšuje sa tak riziko Vašej dôkaznej núdze. Aby k tomu neprišlo, je viac než vhodné odkladať si akékoľvek dôkazy, napr. komunikáciu s obchodným partnerom, spôsob preverenia dodávok či súlad s požiadavkami uvedenými v objednávke, ktoré by mali byť dostatočne konkrétne, aby z nich bolo možné jednoznačne identifikovať tovar. V prípade, ak v budúcnosti Váš obchodný partner záhadne zmizne a spolu s ním aj účtovníctvo spoločnosti, môže byť už neskoro a Vašim jediným spoločníkom bude dôkazná núdza.

Právne prostriedky obrany

Daňová kontrola sa začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole, spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly, ak sa vykonáva kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vo vymedzených prípadoch aj bez dodania oznámenia o začatí kontroly, ak je podozrenie, že dokumentácia by mohla byť zničená. Jednotlivé kroky a procesné postupy podrobne upravuje daňový poriadok.

Daňová kontrola sa považuje za ukončenú v deň doručenia protokolu, v deň kedy zaniká nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo doručením oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Za významný prostriedok obrany daňového subjektu možno považovať práve vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly, v ktorom momente je vytvorený priestor na spochybnenie kontrolných zistení, či predloženie nových návrhov dôkazov. Po prerokovaní jednotlivých pripomienok môže následne dôjsť k vydaniu rozhodnutia správcu dane. Voči takémuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 30 dní. O odvolaní v prípadoch, keď rozhodoval daňový úrad rozhoduje Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. V prípade, ak odvolací orgán rozhodne tak, že odvolanie zamietne a daňový subjekt sa s týmto rozhodnutím nestotožňuje, voči právoplatnému rozhodnutiu je možné podať tzv. správnu žalobu na príslušný krajský súd. V prípade nevyhoveniu správnej žalobe je možné uplatniť ešte tzv. kasačnú sťažnosť na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Odklad vykonateľnosti rozhodnutia

V prípade, ak je rozhodnutie správcu dane už právoplatné a daňový subjekt sa rozhodne podať správnu žalobu na súd, správny súd môže na návrh priznať žalobe odkladný účinok. Uvedené je možné za predpokladu, ak by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. K tomu môže prísť v prípade, ak je na základe právoplatného rozhodnutia nutné uhradiť mimoriadne vysokú daň. Rozsah ekonomického dopadu výkonu rozhodnutia daňového orgánu by teda mal za následok závažnú a nenapraviteľnú ujmu, prípadne aj zánik podnikateľského subjektu.

Skryť Zatvoriť reklamu