V Sociálnej poisťovni nepochodil, pomohol mu Najvyšší súd

Klientovi bola zistená choroba z povolania. Od Sociálnej poisťovne tak žiadal úrazovú rentu.

V Sociálnej poisťovni nepochodil, pomohol mu Najvyšší súd
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

No nepochodil. Vraj preto, lebo jeho vtedajší zamestnávateľ má sídlo v Českej republike.

Klient celý život ťažko pracoval. Práca baníka mu priniesla nejeden úraz a choroby z povolania, za ktoré nesie zodpovednosť jeho zamestnávateľ. Ten mal sídlo v Československej socialistickej republike, no po jeho rozdelení už v Českej republike. Náhrada za stratu na zárobku (dnes označovaná ako úrazová renta) mu bola spočiatku vyplácaná podľa českých právnych predpisov. Po dovŕšení 65. roka veku však o túto náhradu prišiel. Pomerne drahú liečbu si potreboval zabezpečovať aj naďalej, teda sa obrátil na Sociálnu poisťovňu so žiadosťou o priznanie úrazovej dávky. Zákon o sociálnom poistení totiž hovorí, že ak nárok na výplatu úrazovej renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, trvá k 31. júlu 2006, úrazová renta sa vypláca po tomto dni aj po priznaní starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo po dovŕšení 65 rokov veku poberateľa, a to vo výške 50 % sumy úrazovej renty vyplácanej ku dňu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo ku dňu dovŕšenia 65 rokov veku poberateľa po zvýšení podľa tohto zákona. Zjednodušene povedané, klient mal aj po dovŕšení 65. roka veku naďalej dostávať úrazovú rentu, avšak vo výške 50%.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sociálna poisťovňa klientovi úrazovú rentu nepriznala. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že úrazovú rentu vo výške 50% by bolo možné vyplácať len vtedy, ak by zodpovedný zamestnávateľ mal sídlo v Slovenskej republike. Nezohľadnila však, že v čase zistenia choroby z povolania a vzniku nároku na náhradu za stratu na zárobku, mal zamestnávateľ klienta sídlo na území Českej republiky ako súčasti bývalej Československej socialistickej republiky. Preto prácu vykonávanú na území Českej republiky nemožno považovať za prácu vykonávanú v zahraničí. Klient voči rozhodnutiu podal odvolanie. Neuspel. Ústredie Sociálnej poisťovne rozhodnutie pobočky potvrdilo.

Skryť Vypnúť reklamu

 

Nepriznanie úrazovej renty klient pociťoval ako veľkú krivdu a diskrimináciu. Tí, čo za spoločného štátu pracovali na území dnešného Slovenska, boli oproti nemu zvýhodnení. Na neho zákon nepamätá?!

 

Pre vymoženie pravdy a za účelom preskúmania rozhodnutia Sociálnej poisťovne sme tak podali na súd žalobu v sociálnych veciach. Ani prvostupňový súd klientovi nevyhovel. Žalobu s tvrdením, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne je správne, zamietol. Sociálna poisťovňa vraj nemohla v zmysle § 272 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dňom 01.01.2004 prevziať od zamestnávateľa klienta výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti za škodu pri chorobe z povolania, pretože podmienkou na toto prevzatie bolo, aby sa jednalo o zamestnávateľa so sídlom na území Slovenskej republiky. Náhradu straty na zárobku tak aj po tomto dátume vyplácal zodpovedný zamestnávateľ so sídlom v Českej republike. Je teda zrejmé, že nemohlo zo zákona dôjsť k jej transformácii podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení na úrazovú rentu.

Skryť Vypnúť reklamu

 

Voči rozhodnutiu krajského súdu sme podali kasačnú sťažnosť, aby uvedené preskúmal Najvyšší súd SR. Zotrvali sme v právnom názore, že v prípade klienta nie je rozhodné, že náhradu za stratu na zárobku mu vyplácal zamestnávateľ so sídlom v Českej republike, nakoľko v čase vzniku nároku na túto náhradu nešlo o prácu klienta v zahraničí, kedy tento pracoval na území Českej republiky za existencie bývalej Československej socialistickej republiky. Náhrada bola klientovi vyplácaná podľa právnych predpisov Českej republiky do dovŕšenia 65. roka veku, v porovnaní s občanmi SR, ktorí za existencie spoločného štátu pracovali na území Slovenska, je však klient znevýhodnený, nakoľko títo zamestnanci majú nárok na vyplácanie 50% sumy úrazovej renty aj po dovŕšení 65. roka veku. Rovnako sme poukázali na to, že prípad klienta neupravuje žiaden právny predpis, a táto medzera v zákone je preňho jednoznačne diskriminujúca, nakoľko ho stavia do pozície, kedy oproti iným občanom SR nemá rovnaké možnosti zabezpečenia v starobe v dôsledku choroby z povolania ako tí, ktorí pracovali na území Slovenska.

Skryť Vypnúť reklamu

 

Najvyšší súd SR nám dal za pravdu. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zrušil a vrátil jej vec na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku uviedol, že: ,,Česká republika a Slovenská republika vznikli dňom 1. januára 1993 ako nástupnícke štáty zaniknutého spoločného štátu - Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (zákon č. 542/1992 Zb.), ktorý až do 31.decembra 1992 charakterizoval jednotný systém úpravy nárokov z titulu choroby z povolania alebo pracovného úrazu, vrátane nároku na náhradu za stratu na zárobku (zákon č. 65/1965 Zb. Zákonník práce). Z hľadiska vtedajšieho práva bolo právne irelevantné, v ktorej časti československého štátu bol občan zamestnaný, resp. kde mal sídlo jeho zamestnávateľ v čase vzniku nároku na náhradu za stratu na zárobku a jej výplatu. Okolnosť, že dňom 1. januára 1993 došlo k zániku ČSFR, nemôže byť žalobcovi ako občanovi bývalej ČSFR, a teraz občanovi Slovenskej republiky na ujmu. Slovenská republika je právnym nástupcom ČSFR. Nie je preto možné, aby sa so žalobcom zaobchádzalo inak ako s občanmi, ktorých zamestnávatelia mali za existencie spoločného štátu, teda do 31.decembra 1992, sídlo na území Slovenskej republiky. Z toho dôvodu nie je rozhodujúca ani okolnosť, že zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení priamo nevyplýva spôsob, ako takej osobe po dovŕšení veku  65 rokov vyplácať náhradu  za  stratu  na  zárobku  po skončení pracovnej neschopnosti, ak bola  v Českej republike vyplácaná nepretržite k 31. decembru 2003, resp. do 31. júla 2006 a nárok na jej výplatu trval aj po tomto dni.“[1] Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je pre Sociálnu poisťovňu záväzné, preto onedlho po jeho vydaní opäť vo veci konala a vydala rozhodnutie, ktorým klientovi priznala nárok na úrazovú rentu.

I keď spadáte pod medzeru v zákone a úrady nad vami lámu palicu, nepoľavujte. Za spravodlivosť sa oplatí bojovať. Aj keby mala prísť až na Najvyššom súde, ako v tomto prípade.


[1] Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.03.2021, sp. zn. 9Sk/23/2020

Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ

Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ

Bloger 
Firemný blog
  • Počet článkov:  146
  •  | 
  • Páči sa:  45x

Advokátska kancelária s pobočkami v Bratislave, Galante, Trenčíne a Žiline ...tajomstvom úspechu je vedieť niečo, čo iní nevedia... Tento firemný blog je platenou reklamou a jeho obsah je v súlade s ust. § 29b a nasl. zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, zákona č.147/2001 Z.z. o reklame a Kódexom blogera na blog.sme.sk Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu