STARÉ ZVYKY NA SPIŠI V PÔSTE A CEZ VEĽKÚ NOC

 V období pôstu sa nesmela v izbách zmetať pavučina, čím by sa vraj poškodila budúca úroda ľanu. Aká bola dlhá pavučina, taký dlhý - vysoký ľan mal narásť. Keď bol pôst suchý, mal byť celý rok úrodný.   Vlhký hnilý marec bol bôľom roľníkov. Keď boli v marci hmly, malo v tom roku veľa pršať. Marcový sneh zase bolel polia. Ak pršalo na Štyridsať mučeníkov - 10. marca, malo pršať ešte 40 dní. Ak bol Jozef - 19.marec - svetlý a jasný, mal byť úrodný rok. A na Zvestovanie Panny Márie - 25. marca - mali začať rásť korienky trávy a ďateliny.   Napokon nastal Veľký týždeň. V Zelený Štvrtok u katolíkov zaviazali zvony, aby počas týchto dní nezvonili a mohli sa rozozvučať iba pri slávnosti Vzkriesenia. (Zaujímavé, že tento zvyk sa pomaly udomácnieva aj u evanjelikov.) Hovorilo sa, že zvony na tie tri dni odletia do Ríma. K tomu sa viaže stredoveká kežmarská povesť, podľa ktorej sa jeden zo študentov uviazal k zvonom, dostal sa s nimi do Ríma a viac sa domov nevrátil - našiel si tam dobré zamestnanie...   Na Veľký Piatok mali katolíci prísny pôst. (Evanjelici mali dobrovoľný pôst – mäso však určite nejedli.) Vo Veľkej Lomnici nemeckí evanjelici jedli ryžu v mlieku a ako inde, tak aj tu šli na Večeru Pánovu. (Je nezmyslom, ak niekto tvrdí, že Veľký Piatok je najväčším sviarkom evanjelikov.) V ten deň sa sledovalo počasie: ak pršalo alebo snežilo, nikomu to nevadilo, lebo vtedy zem potrebuje a prijíma veľa vody. Odkiaľ v ten deň duje vietor, z tej strany bude duť až do Jána.   Na Veľký Piatok sa v mestách hrali študentmi pašiové hry u utrpení Ježiša Krista - najstarší záznam na Spiši je z Kežmarku z r. 1523-24.   Veľká noc sa prežila v rámci slušnosti ako jeden z najväčších sviatkov - jedli sa len posvätené jedlá. Ale súčasne začali prípravy na nastávajúci deň - Veľkonočný pondelok.   Na Veľkonočný pondelok na svitaní prichádzali mládenci, vytiahli dievčatá k potoku alebo pumpe, olievali ich, vyšibali korbáčmi, za čo dostali maľované vajíčka, zajesť i vypiť. V dedinách do kúdeľných izieb prijímali v ten deň nových členov - tých, čo navštevovali posledný ročník ľudovej školy.   Veľkonočné sviatky padli najčastejšie na mesiac apríl. I teraz sa sledovala príroda. Suchý apríl nebol roľníkovi po vôli. Ak bol Vincent - 5.apríl svetlý a jasný, mal byť úrodný rok. V starom kalendári bol 19. marec Timon a je zaujímavé, aké slovenské príslovie na Spiši zapísal r. 1724 kežmarský rektor a slovenský evanjelický diakon Juraj Buchholtz mladší: "Ranni desst, zensky plac, psie kulhany ne dluheho trwany."   A zase začali poľnohospodárske práce...