Obrat.
Týmto slovom sa do dejín prezidentskej kampane zapíše 26. február 2019. Dlhodobý líder prieskumov Robert Mistrík sa vzdal v prospech Zuzany Čaputovej. Ako dôvod uviedol čísla prieskumov, ktoré vyjdú v nasledujúcich dňoch a ktoré vraj potvrdia jeho rozhodnutie odstúpiť.
Každý obrat však znamená zmenu. Pôjde v tomto prípade o zmenu k lepšiemu?
Na jednej strane je tu fakt, že ľudia typu Harabin a Kotleba majú odteraz omnoho menšie šance dostať sa do druhého kola. Čaputová za sebou skoncentrovala podporu SaS, OĽaNO, PS, SPOLU a kladné hodnotenie dostala aj od prezidenta Kisku. Je zrejmé, že v kruhoch ľavicových liberálov, centristov a časti Mistríkových podporovateľov bude žať toľko, že by jej to malo zabezpečiť pohodlnú účasť v druhom kole. Mimochodom, študentské voľby na stredných školách vyhrala s prehľadom práve ona.
Na druhej strane je tu ale problém s názvom "konzervatívne Slovensko". To má od toho Progresívneho, ktorého je Čaputová podpredsedníčkou, dosť ďaleko. A práve preto je pre mňa málo predstaviteľné, že by konzervatívni voliči (nehovorím o s takou obľubou očierňovaných "ultrakonzervatívnych", lebo to slovo mi podčiarkol dokonca aj redakčný systém blogu Denníka SME) mohli s čistým svedomím zakrúžkovať práve ju.
Nehovorím, že Zuzana Čaputová nie je dobrá kandidátka. To, že je excelentná rečníčka, je super, aj keď výnimočné to nie je. To, že má zjavne najtransparentnejšiu kampaň, je tiež super, lebo dáva svojim voličom záruku, ktorú by teraz potreboval napríklad Andrej Kiska. To, že je úprimná a hovorí aj o svojej hodnotovej orientácii, je vynikajúce, lebo na Slovensku sme podobnú úprimnosť vo voľbách ešte asi nezažili. Ostatne, práve tento faktor zrejme bude rozhodujúci pre ľudí, ktorí ju kvôli utorkovým udalostiam začali zvažovať.
Je to ale pre "konzervatívne Slovensko" dosť silný argument? V komentároch liberálov často čítam, že pri voľbách sa treba "povzniesť nad hodnotové spory", vidieť "vyšší záujem" či "spojiť sa proti spoločnému zlu". Áno. Čiastočne majú liberáli pravdu. Keby od konzervatívcov nechceli, aby sa s nimi zjednotili na asi najliberálnejšej kandidátke, aká tu je.
"Konzervatívne Slovensko" bude čeliť dileme. František Mikloško, ku ktorému pravdepodobne prejde časť Mistríkových voličov, a ktorý by bol ideálnym kandidátom nielen konzervatívcov, ale aj "slušného Slovenska", má potenciál spájať. Jeho program nie je primárne o kresťanstve, ale o hodnotách vlastných väčšine ľudí. Pre liberálov určite menšie zlo ako pre konzervatívcov Čaputová.
Nemá však takú viditeľnú kampaň a to znamená, že v tejto chvíli nemá to najžiadanejšie: percentá. A kto nemá percentá, v toho prospech sa empirik Mistrík nemôže vzdať.
Racionálnou okľukou sa teda dostávam opäť k Mistríkovi. Spomedzi najsilnejších kandidátov mal hodnotovo najväčší potenciál spojiť konzervatívcov a liberálov. Posadili ho prieskumy. Komentátori hovoria o neobyčajnom preukázaní zodpovednosti. Netkvie ale tá zodpovednosť v tom, že "tradičný suchár" predsa zjeme všetci? Že tak, ako sa pred začiatkom tlačenia volebných lístkov vyhranila Čaputová voči Mistríkovým návrhom na odstúpenie, sa nemal vyhraniť teraz aj Mistrík?
V druhom kole by bol býval ideálnym kandidátom pre spájaniachtivých liberálov, ako aj pre rozumne uvažujúcich konzervatívcov - ak by nepostúpil Mikloško. Zle však pochopil svoju zodpovednosť a nechal Čaputovú proti Šefčovičovi alebo Harabinovi v druhom kole slabšiu, ako by bol sám. Za mňa nie ukážkový príklad zodpovednosti, ale podcenený moment. Alebo strata motivácie?
Teraz bude s najväčšou pravdepodobnosťou na ľavicovej liberálke, aby zalovila aj tam, kde to bude mať ťažké. Pár kresťanov, s ktorými sa rozprávala, a jej úprimnosť stačiť nebudú. Ak chce byť prezidentkou, bude musieť pochopiť a prebrať zodpovednosť.
A že jej pri tom z diaľky ako konzervatívec budem držať palce. Samozrejme, ak postúpi.