Jeden z denníkov nedávno zverejnil svoju úvahu o tom, že slovenské verejné financie sa môžu dostať do stavu, že nebudeme schopní splácať svoje záväzky. Súčasne nabáda na akceptovanie tvrdých rozpočtových pravidiel zo strany EÚ, ktorú považuje za hlas rozumu, a súčasne pripravuje občanov na znižovanie životnej úrovne, ktoré sa má dotknúť ľudí v produktívnom a post-produktívnom veku (dôchodcov). Podľa nás ide o začiatok kampane pripravujúcej občanov na tvrdé zásahy v oblasti verejných financií - kombináciu škrtania benefitov a zvyšovania daní.
Prečo zrazu taký pesimizmus ? Autor vychádzal z komentára RRZ: Najprv sa stratí dôvera, ktorá hovorí, že Slovensko má zhruba dve volebné obdobia, kým sa dostane do stavu, že nebude schopné rozumne prefinancovať svoj dlh. Vychádzal aj z publikácie EK: Debt Sustainability Monitor 2022, kde bolo Slovensko prezentované ako štát s najhorším indikátorom S2 v hodnote 11,3% HDP (pozri na konci vysvetlenie, čo predstavuje S2). Znamená to, že v roku 2024 by bola treba konsolidácia na tejto úrovni, aby sa verejné financie dlhodobo stabilizovali (primárny prebytok 8% HDP). Samozrejme, taká konsolidácia nie je prakticky možná.
Slovensko podľa týchto publikácií má nielen zlú štartovaciu pozíciu (súčasnú úroveň deficitu), ale najmä vysoké náklady na dôchodky, zdravotnú starostlivosť a dlhodobú starostlivosť v pomere k vytvorenému HDP. Starnutie obyvateľstva zasahuje Slovensko viac než väčšinu ostatných štátov EÚ. Podobne na tom sú Slovinsko a Luxembursko. Veľmi dôležité je, že v oboch publikáciach ide o scenár, že nenastanú žiadne zmeny v politikách. Takýto scenár je samozrejme extrémny a pesimistický.
Slovensko teraz začalo doplácať na to, že sa stalo na prelome tisícročí vďaka mohutným verejným podporám montážnou dielňou Európy a nehľadalo možnosti na pritiahnutie vysoko sofistikovaných výrob a služieb využívajúcej najnovšie poznatky vedy. Hovoríme o pasci stredného príjmu. Jedným z dôsledkov je, že vysoko vzdelaní a ambiciózni mladí ľudia nemôžu nájsť na Slovensku adekvátne uplatnenie. Krajina dielní a skladov im nič také neposkytne. Výrobcovia automobilov a iných produktov na Slovensku žiaden výskum a vývoj nerobia, ten ostal v materských štátoch týchto podnikov.
Donedávna však takýto pesimizmus nezaznieval, pretože sme žili v klamlivej ilúzii nízkych sadzieb. Ide o to, že o udržateľnosti verejných financií rozhoduje rozdiel r-g, medzi úrokovou sadzbou verejného dlhu a mierou rastu HDP. Donedávna bol tento rozdiel záporný, čo znamenalo, že vyrásť z dlhu malo byť jednoduché (s nízkym rastom) a veľa odborníkov verilo, že takto to bude dlhodobo.
Inflačné tlaky sa však dlhodobo nedajú potláčať. S rastom inflácie a teda aj úrokových sadzieb sa situácia úplne zmenila. Rozdiel r-g je kladný a z dlhu vyrásť je oveľa ťažšie.
Navyše, zelená transformácia môže pôsobiť proti rastu a tiež stále viac presadzovaná ideológia degrowthu (teda stagnácie, či poklesu ekonomiky). Okrem toho, Komisia má na Slovensko veľmi skeptický názor, pretože mu prisudzuje vysoké riziko aj pri faktoroch mimo starnutia obyvateľstva (odkladané náklady na zdravotnú a dlhodobú starostlivosť), ako je nižšia produktivita a vysoká citlivosť na r-g. To všetko veľmi zhoršuje obraz o dlhodobej udržateľnosti slovenských verejných financií, a preto časť analytikov požaduje obete v podobe nižších dôchodkov, vyšších daní a viac odriekania. Čikovský to vo svojom článku formuloval celkom jasne a zrozumiteľne.
Situácia je naozaj vážna a tento katastrofický scenár sa môže naplniť. My v SASKE sme však presvedčení, že sa mu dá predísť. Musíme urobiť všetko pre zvýšenie ekonomického rastu, tak aby rozdiel r-g bol znova záporný. To je základný predpoklad toho, aby sme z dlhu vyrástli. Musíme pritom dosiahnúť aj kvalitatívnu zmenu našej ekonomiky, ktorá sa nemôže spoliehať len na montážne dielne. To sa dá dosiahnúť prorastovými opatreniami v prospech podnikania, ochranou vlastníctva, nízkymi daňami, kvalitnou infraštruktúrou a minimalizovanou byrokraciou. Ak budú na Slovensku pôsobiť podniky, ktoré využívajú súčasné technológie a zaoberajú sa aj výskumom a vývojom, tak určite uvidíme návrat aspoň časti mladých vzdelaných ľudí zo zahraničia. Prosíkaním a uplácaním zo strany vlády sa toho veľa nedá dosiahnúť.
Samozrejme, že takmer všetky politické strany podporujú rast ekonomiky. SASKA je však jediná, ktorá ho chce dosiahnúť na základe robustných štrukturálnych reforiem, ktoré podporia iniciatívu investorov a podnikov, a nie na základe rastu verejných výdavkov. To je kľúčové z hľadiska pravdepdobnosti úspechu i stability verejných výdavkov.
Je tiež dôležité, že ak chceme zvyšovať podiel niektorých sektorov ekonomiky na HDP (napríklad vedy a výskumu, zelených technológií, či pôdohospodárstva), prebehla najprv diskusia o tom, či to má robiť trh alebo priamo štát.
Súčasne SASKA podporuje aj racionálne úsporné opatrenia na strane verejných výdavkov. Napríklad sme presvedčení, že tak ako sa bude predlžovať priemerný vek dožitia, bude nutné predlžovať aj vek odchodu do dôchodku. Súčasne bude nutné postupne ustupovať z konceptu zásluhovosti pri budúcich dôchodkoch (odvodový bonus). Rôzne sociálne dávky a benefity by nemali byť plošné, ale striktne adresné, len pre tých, ktorí to potrebujú. Rýchly rast nákladov na zdravotnú a dlhodobú starostlivosť bude nutné tlmiť istou mierou odstupňovanej spoluúčasťou, pričom len tí najviac odkázaní by ju mali nulovú.
Situácia je zlá, ale nie je zúfalá. Vhodnou kombináciou robustných reforiem na podporu ekonomického rastu ako ich navrhuje SASKA a rozumných úsporných opatrení vo verejných výdavkov, má Slovensko veľkú šancu predísť katastrofickému scenáru.
Vysvetlenie, čo predstavuje indikátor S2
Podmienkou dlhodobej stability verejných financií je, že súčasna hodnota všetkých dnešných a budúcich daní pokrýva úplne súčasnú hodnotu všetkých dnešných i budúcich výdavkov plus dnešný verejný dlh.
S2 je taká jednorázová konsolidácia verejných financií, ktorá zaistí splnenie podmienky v predchádzajúcom bode. Keďže táto podmienka nemá časové obmedzenie, S2 je vhodnou veličinou na posúdenie stability verejných financií v dlhodobom horizonte berúc do úvahy efekt starnutia populácie.
Obrázok: Dielo Miloša Boďu, významného slovenského výtvarníka
