Podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) všetky tri zdravotné poisťovne vykázali v prvom štvrťroku tohto roku stratu. Zlá správa je, že štátna VšZP po minuloročnej strate 154 mil. € už vykazuje záporné vlastné imanie. To znamená, že už stihla minúť 350 mil. €, ktoré jej dal štát na zvýšenie základného imania. Ukazuje sa tak nerozumnosť Ministerstva financií, ktoré bez akýchkoľvek podmienok a ďalšej kontroly a dohľadu poslalo peniaze daňovníkov do dlhodobo stratovej inštitúcie. Je tiež otázka, čo robil zástupca MF SR v Dozornej rade poisťovne.
Model financovania verejného zdravotného poistenia, ktorý vymyslel Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) na MF v roku 2018 v snahe prijať vyrovnaný rozpočet na rok 2019, je zlý po všetkých stránkach. Financovanie zdravotnej starostlivosti sa nedá predvídať, závisí od arbitrárnych rozhodnutí politikov a veľkú úlohu hrajú emócie.
Pokiaľ by VšZP bola inštitúciou finančného trhu, tak by už dávno prišla o licenciu a členovia jej orgánov by sa nemohli stať určitú dobu členmi štatutárnych či kontrolných orgánov iných inštitúcii. Je zarážajúce, že v zdravotnom poistení neplatia podobné pravidlá ako v iných oblastiach finančného trhu. Napríklad, poisťovne nemusia zverejňovať priebežné výsledky svojho hospodárenia a pokiaľ nemajú požadovaný minimálny kapitál, nečelia nijakým sankciám a povinnostiam.
Informácie, ktoré o máme VšZP k dispozícii, hovoria jednak o tom, že obchodno-finančný plán sa stal zdrapom papiera a súčasne o nezodpovednom míňaní. Napríklad, v zmluvách s niektorými spoločnosťami v oblasti laboratórnych a zobrazovacích vyšetrení sa zvýšili ceny napriek negatívnemu postoju Dozornej rady. Tento fakt sa kritizuje, no vyššie platby nemocniciam sa nekritizujú, naopak sú dôvodom na ospravedlňovanie straty poisťovne.
ÚDZS aj ÚHP svorne tvrdia, že za zlými výsledkami VšZP je fakt, že platí nemocniciam vyššie ceny než súkromné poisťovne. To je síce pravda, ale ide o dlhodobý jav, ktorý existuje viac než 10 rokov, a je výsledkom politického nátlaku na vedenie VšZP zo strany MZ. Podstata problému je v tom, že zatiaľ žiadne vedenie MZ SR nebolo schopné vyriešiť trvalé zadlžovanie sa štátnych nemocníc a zvýšiť ich efektívnosť (momentálne záväzky po lehote splatnosti nemocníc v pôsobnosti MZ SR je takmer 700 mil. € - po viacnásobnom oddlžovaní). Vedenie Ministerstva cez VšZP sa takto snažilo dofinancovávať svoje nemocnice, pravdepodobne sa tam utopilo aj 350 mil. €, ktoré MF poslalo VšZP za posledné dva roky. Podľa ÚDZS i ÚHP zaplatila nemocniciam za roky 2020 až 22 asi o 250 mil. € viac, čo však je stále iba 70% z 350 mil. €, ktoré MF poslalo VšZP za tieto roky. Otázkou je, kde skončilo zvyšných 100 mil. € ? Isté vysvetlenie sa dá zistiť na základe porovnania platieb VšZP a ostatných ZP ďalším neštátnym poskytovateľom ZS (laboratória, CT, MR, špecializované ambulancie). VšZP tu platí často najviac zo všetkých poisťovní. Možno skonštatovať, že VšZP nikdy nebola lídrom na trhu, ktorý by tlačil na znižovanie cien.
Ambíciou, ba až obsesiou VšZP namiesto zefektívnenia nákupu zdravotnej starostlivosti, bolo zvyšovať svoj podiel poistencov. Poisťovňa masívne zvýšila výdavky na marketing, hoci ich efektívnosť bola sporná, pretože za roky 2021 a 2022 poisťovni ubudlo 80 tis. poistencov na úkor súkromných ZP. V súvislosti s prepoisťovaním treba spomenúť aj to, že závratne stúpli náklady na osobné náklady na osoby mimo pracovný pomer a to zo 177 tis. € v roku 2020 na 2,23 mil. € vlani. Na vysvetlenie: Ide o náborárov, ktorí prepoisťujú nezriedka v sociálne znevýhodnených a vylúčených komunitách. Marketing sa síce financuje z fondu prevádzky, no pri stratovej inštitúcii by pri nižších výdavkov na marketing bola aspoň nižšia strata. Navyše produkt, ktorý VšZP ponúka, sa nedá odlíšiť ani čo sa týka ceny, ani čo sa týka obsahu. Z toho vyplýva, že na to aby poisťovňa získala významné množstvo nových poistencov, by výdavky na marketing museli byť podstatne vyššie než boli v skutočnosti.
Ďalšou oblasťou, kde VšZP úplne zbytočne míňa peniaze, je jej sieť vyše 70 pobočiek, čo je veľmi nákladná záležitosť. Zrejme nik doteraz nevyhodnotil efektívnosť takejto siete, najmä berúc do úvahy, že za normálnych okolností, poistenci nemajú dôvod navštevovať pobočku ZP. Naopak, nedávno poisťovňa otvorila tzv. vlajkovú loď v drahom nákupnom centre a uviedla, že chce pokračovať v rekonštrukcii a modernizácii ďalších pobočiek. To je pri dlhodobo stratovej inštitúcii nezodpovedný postup, pretože nik nevie povedať aký je prínos týchto pobočiek. Všetky činnosti, čo pobočky robia, možno vybaviť aj telefonicky, či cez internet. Finančné inštitúcie ako banky či poisťovne, pobočkovú sieť zužujú a presúvajú klientov na menej nákladné kanály, obsluhu cez pobočku si u nich klienti priplácajú.
Riešením je rozdelenie VšZP na viac vzájomne súťažiacich samostatných subjektov, najlepšie s rôznymi vlastníkmi. V prípade straty, poisťovňa bude musieť situáciu riešiť len komerčnou pôžičkou, navýšením základného imania akcionármi alebo predajom častí akcií, podobne ako je to u bánk či poisťovní.
Občania nemôžu dokola platiť za neschopnosť politických nominantov a spoliehať sa na prázdne sľuby niektorých politikov.