V prvom blogu som písal o nechcenom čare okamihu, keď sa na sociálnych sieťach vedľa seba objavili dva príspevky: Poľsko sa chválilo tisíckami kilometrov diaľnic, Slovensko 74 informačnými tabuľami.
Dnes sa posuňme ďalej – od irónie k faktom. Minister dopravy hovorí o „rozostavaní Slovenska“, no pohľad na reálne čísla za roky 2024, 2025 a plány na 2026 prináša pomerne triezvy obraz.
Nie emócie ani politické slogany, ale kilometre a termíny ukazujú, ako jednotlivé štáty k dopravnej infraštruktúre naozaj pristupujú. A rozdiely medzi Slovenskom, Českou republikou a Poľskom sú väčšie, než by si mnohí chceli pripustiť.
Ak má „rozostavanie Slovenska“ nejaký merateľný význam, v rokoch 2024 až 2026 ho hľadáme len veľmi ťažko.
Rok 2024: 0 km diaľnic a rýchlostných ciest.
Rok 2025: 13,5 km diaľnic a 27,8 km rýchlostných ciest.
Rok 2026 (plán): 18 km diaľnic a 3 km rýchlostných ciest.
Za tri roky sa tak Slovensko „rozostavia“ na úroveň, ktorú naši susedia zvládnu počas jednej stavebnej sezóny.
Česká republika: kontinuita namiesto sloganov
Česká republika ukazuje, že výstavba dopravnej infraštruktúry sa dá robiť systematicky – bez veľkých slov a bez potreby neustále presviedčať verejnosť, že sa vlastne niečo deje.
Rok 2024: 110 km diaľnic a rýchlostných ciest
Rok 2025: 69 km diaľnic a rýchlostných ciest
Rok 2026 (plán): 40 km diaľnic a rýchlostných ciest
Spolu takmer 220 kilometrov za tri roky. Bez osláv, bez výhovoriek.
Poľsko: infraštruktúra ako národná priorita
Ak je niekde vidieť, čo znamená zaradiť dopravu medzi strategické priority štátu, Poľsko je učebnicovým príkladom. Poľsko dnes hrá úplne inú ligu.
Rok 2024: 35 km diaľnic, 87,5 km rýchlostných ciest a 32 km obchvatov miest
Rok 2025: 67 km diaľnic, 214 km rýchlostných ciest a 119 km obchvatov miest
Rok 2026 (plán): 57,5 km diaľnic, 171,6 km rýchlostných ciest a 49 km obchvatov miest
Nie v sľuboch. V realite.
Rozdiely medzi Slovenskom, Českou republikou a Poľskom už dávno nie sú o geografii, teréne či histórii. Sú o rozhodnutiach, prioritách a schopnosti štátu hospodáriť s verejnými zdrojmi.
Kým naši susedia stavajú stovky kilometrov ciest za ceny, ktoré dávajú zmysel, Slovensko sa stále učí hovoriť o výstavbe ako o úspechu. Lenže betón a asfalt sa nedajú nahradiť tlačovými správami ani politickými sloganmi.
O to viac, že za týmito číslami nie sú abstraktné grafy, ale konkrétne regióny. A tie, ako Zemplín, tento rozdiel cítia každý jeden deň.
V ďalšom blogu sa preto pozrieme na to, koľko nás tieto kilometre stoja – a prečo je práve cena jedným z najväčších problémov slovenskej dopravnej infraštruktúry.
(zdroj: www.tvnoviny.sk, www.historiadialnic.sk, www.rsd.cz, www.ceskedalnice.cz, www.gov.pl)
