Nech si kto chce, čo chce, vraví...
...jeseň je najmä o jednom: Nájsť si kdesi čo i len malú alej javorov zaodetých do čo najsýtejšej žltej a brodiť sa v pod nimi vzniknuvších kanadských závejoch za sprievodu onoho dobre známeho šušťania s rovnakou roztopašou a potešením ako keď ste mali päť, pätnásť a i pätadvadsať; len tak trochu našuchoriť zemi perie, skôr než jej ho iniciatívni zhrabávači ošklbú a sneh dokoná dielo skazy.Pretože reorganizácia zasadacieho poriadku zosnulých listov je proces večný a ospravedlnenie za nevykonávanie tejto bohuistomilej činnosti v podstate ani nejestvuje. (osobná poznámka - ej, ale som dnes vstal na romantickej strane postele! :) )