andrea bauerova
Colník
Ako stroj poháňaný lacnou batériou, vybavoval pasy. „Áno, výborne, v poriadku, nech sa páči...“ a takmer pretrhol tenkú stránku razítkom.
Ako stroj poháňaný lacnou batériou, vybavoval pasy. „Áno, výborne, v poriadku, nech sa páči...“ a takmer pretrhol tenkú stránku razítkom.
V melej izbici páchnucej chlórom ležala schúlená s hlavou zaborenou do vankúša a snažila sa skryť svoj plač.
Som študentkou zdravotníckej univerzity a praxujem v nemocnici už dlho. O úrovni starostlivosti ani o zariadení nebudem písať. Skôr sa pozastavím nad otázkou ocenenia práce zdravotníkov. Nie je to ani náhodou jednoduchá práca. Neustále držíme v rukách ľudské životy a stačí mala nepozornosť a máme na krku súd.