Sú chvíle, keď sa neznášam

poviem to na rovinu..možno sa tu bude zdať čudné, ale..nikdy som s nikým nechodila..nikdy som nemala chalana ani chlapa..ani krátky vzťah, ani dlhý vzťah, no žiadny..mala som svoju platonickú lásku niekoľko rokov..keď to začalo, mala som asi 12 a bol to talian..bol to rodinný priateľ, teda lepšie povedané bol to syn najlepšej kamarátky mojej mamy..každý rok prišiel na slovensko na pár týždňov, a potom zas odišiel a vrátil sa o rok..v taliansku robil modela a pravdu povediac, dala by som si povedať ešte aj dnes..=)..potom, keď som mala asi tak 15, konečne prišiel niekto, koho som mohla vídať viac než párkrát do roka..a ešte bol ku mne aj nenormálne milý..spoznala som ho tak, že chodil s niekoľkými mojimi kamarátkami..asi po dvoch rokoch som zistila, že to bol totálny debil..no neskoro..bola som namotaná až po uši..a ja zas nie som ten typ, ktorý bude chodiť s niekým len preto, aby som mohla povedať, áno, niekoho mám..to nie..buď som chcela chodiť s tým jediným alebo som radšej bola sama..tak som bola sama..nejde o to, že som iného nemohla mať, ja som jednoducho iného nechcela mať..odišla som aj do Španielska s nádejou, že zíde z očí, zíde z mysle, no bolo mi to na dve veci..nezišiel..podstivo som si preplakala niekoľko sto nocí za tie dva roky, čo ma to držalo..No potom prišlo vlaňajšie leto..a s postupom času som sa zberala na svoj pobyt do Argentíny..a náhoda je sviňa, vtedy som spoznala niekoho, kto ma naozaj upútal a síce som si kvôli nemu išla oči vyrevať, aj tak mi toho veľa dal..neskončili sme nakoniec spolu, lebo dnes chodí s mojou kamarátkou, ale vychádzame spolu skvele..hmm..to bude asi moje poslanie, hľadať chlapov pre svoje kamošky a ja ostanem sama..možno je to tak lepšie..ktovie..bola som z toho prekvapená, ale ako rýchlo som sa stihla namotať, tak rýchlo, no dobre, trvalo to trošku dlhšie, som sa stihla aj odmotať..vyzerá to tak, že ja proste nemám na chlapov šťastie, lebo zase som sa len napútala k tomu nepravému..najskôr som si len myslela, že to len som zaťažená na to, ako vyzerá, lebo treba uznať, že krajšieho chlapa som v živote nevidela a to som bola až v Argentíne..no bohužiaľ,je to jeden z tých, ktorý si je vedomí svojimi prednosťami a patrične to aj využíva..najskôr to bolo len také nevinné očumovanie a hovorila som si, že tak keď sa raz dopracujem k tomu, že sa budeme aspoň zdraviť, tak budem na seba hrdá..dalo mi to síce dosť roboty a času, ale dopracovala som sa k tomu, že sme sa nielen začali zdraviť, dokonca sme sa aj rozprávali a párkrát si aj napísali..možno to znie totálne infantilne, ale pre mňa to znamenalo zase byť o kúsok bližšie..všetci ma varovali, aby som dala ruky preč, lebo to nie je nikto pre mňa, ale tak mne darmo všetci rozprávajú, aj tak si vždy urobím po svojom..a keď už sa mi zdalo, že by sa mi to raz aj mohlo podariť, on si proste odišiel preč..normálne sa zobral a odišiel preč na niekoľko týždňov..v tej chvíli sa mi zdalo, že sa mi všetko zrútilo..už som nevidela v ničom zmysel, lebo dovtedy som sa tešila ako malé dieťa, keď sa zase uvidíme, lebo pre mňa, ktorá som sa vždy cítila ako škaredé káčatko, to bol skvelý pocit, že od obyčajného obzerania som sa dopracovala až k tomu, že mám za kamaráta niekoho, ako je on..a zrazu je to preč..chvíľu som bola hysterická, chvíľu zúfalá, no už sa s tým nedalo nič robiť, jedine čakať..a to ma ubíjalo a ubíja dodnes..