reklama

Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu

Tlmočníčka z taliančiny utiekla skrytá v podpalubí lode.

Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu
Magda bezprostredne po emigrácii do Talianska, Turín 1971, Zdroj: archív Memory of Nations
Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

„Jednu noc som bola u nich, ešte mi kúpili zubnú pastu, ja som mala 50 dolárov, nič viac.”

V týchto dňoch cestujú desaťtisíce Slovákov na jadranské pobrežie. Bolo tomu tak aj v čase komunizmu, kedy do vtedajšej Juhoslávie smerovalo mnoho dovolenkárov, keďže bola jednou z mála krajín, kam mohli obyvatelia československa vycestovať za morom. Do Juhoslávie chodili na zájazdy ale aj tí, ktorí sa už naspäť domov nechceli vrátiť. Skúšali, často úspešne, emigrovať zo sovietskeho sveta do kapitalistického.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Príbeh pamätníčky Magdaleny Stefanovej (*1945), ktorý sme zaznamenali v archíve Memory of Nations nám priblíži statočné prekročenie hraníc za vidinou slobodného života. Magdaléna sa síce nevybrala k hraniciam s ostnatým drôtom, ale jej cesta cez more bola rovnako nebezpečná, keďže sa vydala na milosť neznámym ľuďom.

Na Jadran nielen na dovolenku

Úspešnosť prechodu hraníc z Juhoslávie do Talianska alebo Rakúska bola veľmi veľká. Kontroly na hraniciach boli hlavne v lete zriedkavé. Zložitejšie bolo vôbec vycestovať z Československa na dovolenku do povolených krajín. Potrebovali ste mať vybavený devízový prísľub, teda písomné povolenie banky na výmenu československých korún za devízové prostriedky. Druhou potrebnou položkou bol cestovný pas s výjazdnou doložkou, ktorý sa dal získať len po prísnom posúdení komunistickými orgánmi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Obrázok blogu

Tlmočíte Talianom? Odteraz budete tlmočiť iba Rusom

Magdalena zahorela láskou k talianskemu jazyku až tak, že začala navštevovať kurzy taliančiny. Bolo to v období pred Pražskou jarou, kedy do Bratislavy začalo prichádzať väčšie množstvo cudzincov, aj z Talianska. Stala sa oficiálnou tlmočníčkou štátnej cestovnej kancelárie Čedok.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po promócii začala pracovať v projektovej kancelárii bratislavského Slovnaftu. V normalizačných pomeroch nebolo pre režim únosné, aby sa stýkala s Talianmi, a šéf kancelárie jej oznámil, že odteraz bude tlmočiť iba Rusom. Cítila, ako sa kruh okolo nej začína zmenšovať. Zakázali jej cestovať do Talianska. V práci ju začali bojkotovať. Magdalena se obávala, že jej vezmú diplom alebo že ju budú nútiť vstúpiť do komunistickej strany. Rozhodla sa preto pre emigráciu… Do Talianska.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Svadba s Cesarom v kostole, Miláno, 1972, Zdroj: archív Memory of Nations
Svadba s Cesarom v kostole, Miláno, 1972, Zdroj: archív Memory of Nations 

Riskantný plán sa zrodil pri káve

Vybrala si podnikový zájazd do Juhoslávie, diplom a pas si vzala so sebou. Počítala s tým, že v Rijeke prekročí hranice. Keď ale prišla pešo na hranicu, zistila, že hranica už bola uzavretá. Čo teraz? Rozhodla sa sadnúť si na kávu a všetko si dôkladne premyslieť. Oslovili ju dvaja muži, Taliani. Zverila sa im, že nikdy nebola v Taliansku, ale keby mohla, odišla by okamžite, len s tým, čo má so sebou. Ponúkli jej, že môže ísť s nimi, loď majú pripravenú, papiere vybavené, ale ona sa musí schovať dovnútra lode. Magdalena usúdila, že aj keď sa dostala do riskantnej situácie, neostáva jej nič iné, len tým mužom dôverovať. Kým vyplávali, čakali nekonečne dlho na manželku jedného z mužov – pamätníčka zažila hodiny strachu a neistoty. Po nejakej dobe sa mohla ukázať na palube a prvýkrát v živote uvidela more. Mala pri sebe päťdesiat amerických dolárov. Jej zachráncovia ju nechali jednu noc u seba prespať, kúpili jej lístok do Terstu a rozlúčili sa. Pamätníčka začala svoj nový život v neďalekom Padriciane, tábore pre utečencov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Magda, portrét, Stropkov, 1962, Zdroj: archív Memory of Nations
Magda, portrét, Stropkov, 1962, Zdroj: archív Memory of Nations 

Tri a pol mesiaca v tábore

Za jeho takmer tridsaťročnú históriu (1948–1976) prešlo táborom 350 tisíc ľudí, predovšetkým z Istrie a Dalmácie. Po roku 1968 sa stal útočiskom utečencov zo socialistického Československa. Dnes sa v tábore nachádza múzeum. Magdalena strávila v Padriciane tri a pol mesiaca. Pracovala ako sekretárka, dostávala svoju prvnú taliansku výplatu, a keď jej dorazili doklady zo Slovenska, bola voľná. Celý jej príbeh si môžete prečítať na stránke memoryofnations.eu. Pamätníčka nám rozprávala aj o jej talianskom živote. O práci v reklamnej agentúre, či to, ako sa stala lektorkou jógy.

Autorka: Martina Lábajová

www.memoryofnations.eu

www.postbellum.sk

Obrázok blogu
(zdroj: vandahlavackova)
Post Bellum SK

Post Bellum SK

Prémiový bloger
  • Počet článkov:  73
  •  | 
  • Páči sa:  910x

Post Bellum sa od roku 2011 venuje zaznamenávaniu príbehov z kľúčových momentov 20. storočia. Zachraňuje spomienky predtým, ako navždy odídu spolu s pamätníkmi. Osobné svedectvá zverejňuje v databáze Memory of Nations, najväčšej zbierke orálnej histórie v Európe, ktorá je verejnosti prístupná v online podobe. Organizácia tieto príbehy ďalej rozpráva verejnosti. Pracuje s mladými ľuďmi na školách, organizuje výstavy, spolupracuje s médiami, komunikuje na sociálnych sieťach, vydáva knihy, časopis Príbehy 20. storočia a každoročne odovzdáva Ceny Pamäti národa. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

reklama

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu