reklama

Keď som si počas ústupu ľahol na moste, tak som si prial, aby som sa už nezobudil

Spomienky Alexandra Burgera na československé zahraničné vojenské jednotky a vylodenie v Normandii.

Keď som si počas ústupu ľahol na moste, tak som si prial, aby som sa už nezobudil
Cholmondeley Park, Alexander Burger vpravo, 1940, Zdroj: archív Memory of Nations
Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Pán Alexander Burger sa ako vojak 1. československej divízie zúčastnil obrany Francúzska v roku 1940. Čechoslováci vtedy museli ustúpiť až k juhofrancúzskemu prístavu Séte a odtiaľ sa preplaviť loďou cez Gibraltár a Biskajský záliv do anglického Liverpoolu. Alexander Burger bol vycvičený ako strelec a vodič tanku v 1. československej samostatnej obrnenej brigáde. S ňou sa zúčastnil druhej vlny invázie do Francúzska. Tu sa v rokoch 1944 – 1945 zúčastnil obliehania Dunkerque a následne slúžil vo francúzskom meste Bourbourg v 3. tankovej rote 2. tankového práporu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dnes si pripomíname 79. výročie vylodenia spojeneckých vojsk v Normandii s kódovým označením Overlord. Bola to jedna z najväčších námorných, leteckých a pozemných operácií v histórii. Od 6. júna 1944 Spojenci použili viac ako 5 000 lodí a vyloďovacích člnov a viac ako 150 000 vojakov na piatich plážach v Normandii. Aj napriek obrovským stratám na životoch išlo o veľké víťazstvo Spojencov. Vylodenie znamenalo otvorenie západného frontu a výrazne pomohlo urýchliť porážku nacistického Nemecka.

V roku 1944 sa pripravovali v Británii na inváziu viac ako 2 milióny vojakov z viac ako 12-tich krajín. Medzi nimi boli aj členovia československých zahraničných vojenských jednotiek a pamätník Alexander Burger.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Loď Rod el Farag, Zdroj: archív Memory of Nations
Loď Rod el Farag, Zdroj: archív Memory of Nations 

Pričlenení do Maďarska

Alexander Burger sa narodil 20. apríla 1922 v obci Ratkovské Bystré, v okrese Revúca, vo vtedajšom Československu. Narodil sa v malej dedinke, ktorá stála na pomedzí medzi maďarským a slovenským obyvateľstvom.

Alexander Burger chodil do školy v Tornali za cukrárenského učňa približne dva roky a v novembri 1938 prišla viedenská arbitráž, kedy južná časť Slovenska pripadla maďarskému štátu. Pamätník tak „pripadol“ Maďarsku, zatiaľ čo rodičia zostali na Slovensku. Sám mal byť síce po skúškach a po obdržaní výučného listu vypovedaný, ale zvolil inú cestu. Dozvedel sa, že sa v Budapešti na francúzskom veľvyslanectve organizuje nábor do cudzineckej légie. „Preto som sa nevrátil na Slovensko, ale odišiel som vlakom do Budapešti.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ústup vo Francúzsku, 1940, Zdroj: archív Memory of Nations
Ústup vo Francúzsku, 1940, Zdroj: archív Memory of Nations 

Balkánskou cestou do Francúzska

Alexander Burger spomína, že na francúzskom veľvyslanectve už v tej dobe stáli zástupy československých mužov, budúcich vojakov Klapálkových „púštnych krýs“ alebo československé divízie vo Francúzsku. 

„Veľvyslanectvo zorganizovalo jazdu autom na maďarsko-juhoslovanské hranice, kde sme ilegálne prešli do Juhoslávie a kde našťastie bola srbská hliadka so srbským dôstojníkom, pretože pokiaľ bol dôstojníkom Chorvát, tak našich emigrantov vracal do Maďarska.“

Srbi vraj československých vojakov dobre privítali a zaistili im prevoz do belehradského klubu slovanských utečencov. Mnohí Čechoslováci však do Belehradu neprešli.

„Po niekoľkých dňoch sme dostali francúzsky pas a vlakom sme sa potom dostali do Grécka do Solúna, kde sme prespali, a druhý deň zase vlakom z Grécka do dnešného Istanbulu. To všetko organizovali Francúzi v rámci ciest, ktoré už skôr viedli pre cudzineckú légiu.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z tureckého Istanbulu odišiel pamätník do sýrskeho Allepa, kde bola ustanovená posádka francúzskej cudzineckej légie. Ďalší deň odcestoval do libanonského Bejrútu, kde bol opäť umiestnený v kasárňach cudzineckej légie, následne však prišla komisia československej armády a Alexander Burger bol odvedený: „To organizovalo bývalé československé veľvyslanectvo v Bejrúte, oficiálne veľvyslanectvo už nebolo, a celú akciu financoval Baťa.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Potom sa s ďalšími československými vojakmi nalodil a bol odvezený cez Bejrút, palestínsku Haifu a egyptskú Alexandriu do francúzskeho Marseille: „To bola posledná trasa. My sme sa dostali do Francúzska, ale medzitým vypukla vojna a jedinci, ktorí išli rovnakou cestou ako ja, sa už do Francúzska nedostali. Zostali na Strednom východe a tam sa zorganizovala jednotka, ktorá bojovala pri Tobruku.“

Dunkerque 1944, Zdroj: archív Memory of Nations
Dunkerque 1944, Zdroj: archív Memory of Nations 

Pri obrane Francúzska

V Marseille československí vojaci prespali a následne boli prevezení do mesta Agde. Alexander Burger bol neskôr prevezený do mesta Pézenas, kde bol pridelený k deviatej pešej rote prvého pešieho pluku. Tu sa zúčastnil základného výcviku bez zbrane.

„To už bolo v dobe, kedy Nemci blitzkriegom porazili Belgicko a blížili sa k francúzskym hraniciam. Vtedy dostal náš vojenský útvar povel k odchodu na front. Dostali sme novú výzbroj, aj keď bola samozrejme strašne zastaralá, väčšinou z prvej svetovej vojny, a išli sme takzvanými dobytčákmi na front.“

Dostali za úlohu obranu mesta (pravdepodobne mesto Montigny). Ich družstvo bolo konkrétne umiestnené ku kasárňam na okraj mesta, kde zaujali obranné postavenie a kopali zákopy. Alexander sa tam naučil zachádzať s ľahkým guľometom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Československí vojaci, Zdroj: archív Memory of Nations
Československí vojaci, Zdroj: archív Memory of Nations 

Po niekoľkých hodinách odrazili československí vojaci prvú nemeckú hliadku a potom očakávali útok. Ten však neprišiel, a tak sa začalo ustupovať, ale do hlavnej trasy sa kvôli zdržaniu nedostali. Ustupovali preto samostatne pod vedením dôstojníka Václava Kadaňa, boli nútení doháňať hlavný prúd, a preto museli rýchlo pochodovať deň alebo dva. Vojaci boli veľmi unavení a mali si pri jednom stavenisku odpočinúť. Zbadali ale nemeckú jednotku, preto sa stiahli do neďalekého lesíka a kopali obranné postavenie.

„Dostali sme pozície pre jednotlivé guľomety a tak ďalej, lenže nemecká jednotka nešla smerom k nám. Tu si myslím, že si náš veliteľ uvedomil, že sa Nemci chcú rýchlo dostať do Paríža a vyhýbajú sa podobným nárazom.“

Vojaci sa pri ústupe nemohli zastaviť alebo si odpočinúť, a aj preto vraj prišli straty na životoch. Československí vojaci ustupovali v noci aj cez deň a nakoniec sa dostali k juhofrancúzskemu prístavu Séte, kde sa podarilo zaistiť nákladnú loď Rod el Farag. Vojaci museli nechať zbrane vo Francúzsku a odplávali cez Gibraltár a Biskajský záliv do anglického Liverpoolu.

Alexander Burger úplne vľavo, Cholmondeley Park 1940, Zdroj: archív Memory of Nations
Alexander Burger úplne vľavo, Cholmondeley Park 1940, Zdroj: archív Memory of Nations 

V Anglicku

„V Anglicku nás zarazila vrúcnosť, ochota a spôsob privítania oproti Francúzsku. Francúzsko nemalo žiadnu armádu a v Anglicku nás privítali veľmi srdečne. Tiež bolo pre nás veľmi neobvyklé, že sme z prístavu prešli na nástupište, kde boli anglické osobné vagóny a priamo do jednotlivých kupé sa nastupovalo z nástupišťa. Perón bol na úrovni nástupišťa. A žiadny dobytčák, ale osobný vlak.“

Vojaci sa dostali do stredného Anglicka, do Moreton Paddoxu blízko Leamington Spa a potom do Stratfordu-upon-Avon. „Tu je treba povedať, že sa jedná o obdobie, kedy Anglicko očakávalo nemeckú inváziu. Anglicko samozrejme mala loďstvo a letectvo porovnateľné s Nemeckom, ale mala veľké pobrežie a takmer žiadnu armádu. Mala síce armádu, ktorá ustúpila z Európy, ale tá bola v dosť zlom stave. Takže spolu s Poliakmi a s nejakou ich jednotkou sme boli určení ako záloha. Keby sa Nemcom podarilo vylodiť, tak sme ich mali vytlačiť.“

Alexander Burger ďalej spomína, že Nemci prišli o výhodu vylodenia, pretože v roku 1940 by ich vraj nezastavili. Velitelia údajne dokonca počítali s tým, že v Anglicku padnú. Československí vojaci boli potom v Škótsku prezbrojení na 1. československú samostatnú obrnenú brigádu, ale pamätník dodáva, že ich tanky Cromwell boli oproti tým nemeckým a ruským slabé. 

Alexander Burger sediaci, Škótsko 1942, Zdroj: archív Memory of Nations
Alexander Burger sediaci, Škótsko 1942, Zdroj: archív Memory of Nations 

Obliehanie Dunkerque

Alexander Burger bol zaradený do druhého sledu invázie do Normandie a jeho jednotka bola určená k obliehaniu francúzskeho prístavu Dunkerque. Hoci sa vojaci dožadovali frontových bojov, vrchné britské velenie odmietalo ich nasadenie s tým, že 1. československá samostatná obrnená brigáda je príliš malá a prípadné straty by nebolo možné doplňovať.

Alexander Burger z týchto dôvodov nerád spomína na obliehanie prístavu Dunkerque. Aj on sám bol veľmi mrzutý z toho, že ich vrchné velenie chcelo týmto spôsobom „ušetriť“. Vzali si preto len pešie zbrane a strážili. Vojaci boli sklamaní, keď sa vojna skončila. „Stále mám pocit, že sme nemali dosť príležitostí bojovať.“

Pamätník slúžil pri Dunkerque v tretej tankovej rote druhého tankového práporu a pôsobil na francúzskom území, základňa pre jeho tankovú rotu bola v meste Bourbourg. Nezúčastnil sa žiadneho útoku. Aj napriek tomu musel byť ostražitý: 

„Konkrétne sme mali jeden objekt, nejakú fabriku, samozrejme prázdnu, ale tiež zaplavenú. Bol tam chodník a vpredu bola poľnohospodárska stavba. Takže na noc bola hliadka, a aby sme mohli včas zareagovať, tak sme vždy prešli do toho objektu a tam sme čakali a strážili. Ale celkom tam nič nebolo.“

Alexander Burger však nezažil koniec vojny pri obliehaní Dunkerque. Tesne pred koncom odišiel na dovolenku do Paríža, ktorú si veľmi prial vidieť, a práve tu ho zastihla správa o nacistickej kapitulácii. Ďalej spomína, že v Paríži predal nemecký revolver. Zo strany amerických vojakov bol o zbraň obrovský záujem a vraj im ho mohol predať za veľmi vysokú cenu.

V čase rozhovoru mal pamätník hodnosť podporučíka: „Veľa ľudí sa nad tým pozastavuje. Ako som hovoril, síce sme tam boli dlho, skoro päť rokov, ale armáda sa nedoplňovala. Niekoľko vojakov vtedy prišlo, ale dôstojníkov bol nadbytok, takže sa nepovyšovalo.“

Alexander Burger úplne vpravo, Marton Paddox, 1941, Zdroj: archív Memory of Nations
Alexander Burger úplne vpravo, Marton Paddox, 1941, Zdroj: archív Memory of Nations 

Bez vzdelania a bez budúcnosti po vojne

Po ukončení obliehania Dunkerque odišli československí vojaci do Československa a boli dislokovaní v juhozápadných Čechách.

Alexander Burger po odchode z armády začal novú etapu života. Nielen preto, že rodičov už v tej dobe nemal, ale tiež preto, že celých šesť rokov strávil v armáde: „Sú niektorí vojaci, ktorí si hovoria: ‚Mne sa nemôže nič stať.‘ To som považoval za najväčšiu hlúposť. Ja som si práve myslel, nemám šťastie vo všetkom, že budem medzi prvými padlými. Tak som sa nakoniec zmieril s tým, že sa nedožijem konca vojny. A naraz som bol tu a bez kvalifikácie. Skoro všetci, ktorých som poznal, boli vzdelaní a tiež bohatí. Ja som nemal žiadnu kvalifikáciu, a tak som išiel pracovať do fabriky.“ Alexander žil v čase rozhovoru v Prahe.

Autorka: Martina Lábajová

www.memoryofnations.eu

www.postbellum.sk

Obrázok blogu
Post Bellum SK

Post Bellum SK

Prémiový bloger
  • Počet článkov:  73
  •  | 
  • Páči sa:  910x

Post Bellum sa od roku 2011 venuje zaznamenávaniu príbehov z kľúčových momentov 20. storočia. Zachraňuje spomienky predtým, ako navždy odídu spolu s pamätníkmi. Osobné svedectvá zverejňuje v databáze Memory of Nations, najväčšej zbierke orálnej histórie v Európe, ktorá je verejnosti prístupná v online podobe. Organizácia tieto príbehy ďalej rozpráva verejnosti. Pracuje s mladými ľuďmi na školách, organizuje výstavy, spolupracuje s médiami, komunikuje na sociálnych sieťach, vydáva knihy, časopis Príbehy 20. storočia a každoročne odovzdáva Ceny Pamäti národa. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

reklama

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu