Samozrejme nenechali sme si ujsť predstavenie nazvané Saltimbanco, ktoré už od stredy uchvacuje Zimný štadión Ondreja Nepelu. Dnes boli posledné predstavenie a počas toho predposledného sme sa aj my pridali k nadšeným divákom tohto najdlhšie putujúceho predstavenia.
Počas dvoch hodín sa akrobatické a žonglérske kúsky striedali s komickými výstupmi a človek ani nezbadal ako, a bolo po predstavení. Z arény sme odchádzali očarení, ale taktiež aj trošičku ľútostiví, že sme nesedeli bližšie a tým pádom sme nemali šancu, aby nás klaun zapojil do niektorej z jeho scénok.
Okrem vynikajúceho zážitku ma táto formácia umelcov primäla k zamyslenie, či naozaj ľuďom nestačí cirkus tvorený výhradne ľudskými členmi, a či je nevyhnutné, aby pre našu zábavu museli trpieť zvieratá, ktoré iba pre naše potešenie sú nútené znášať drezúru a celý život prežiť na cestách. Áno, život cirkusanta je život kočovníka. Ale človek si ho vyberá sám, zatiaľ čo zviera nemá na výber. V mnohých krajinách je už celoplošný zákaz zvierat v cirkusoch a debata o tomto probléme neobchádza ani Európu.
Pri Slnečnom cirkuse si môžeme uvedomiť, že aj zoskupenie tvorené iba ľuďmi dokáže vyčarovať úžas či úsmev na tvárach divákov. A pri pohľade na tie fascinujúce kúsky, pri ktorých sa zastavuje srdce a krv tuhne v žilách, sa nejeden zamyslí, aké je úžasné ľudské telo a čo všetko dokáže.
