Fáza 1: Inšpiráciou mi bola moja virtuálna kamarátka, najskôr z projetu Ikaru - „Mám talent“ , a neskôr zo sociálnej siete Facebook, Lubica Rusnáková, ktorá na blog prispieva úsmevnými aforizmami , a dúfam, že onedlho sa s nami podelí s fotografiami a zážitkami z cesty po Amerike. Takže, čo nás dve spája, je prerozprávanie nápadov, postrehov, emócií do písanej podoby a láska ku knihám.
Fáza 2: Dlhá úvaha o tom, či písať v utajení. Otázka pre mňa: O kom/čom chceš písať? Odpoveď: O ľuďoch. Otázka: Hanbíš sa za svoj prejav alebo názor? Odpoveď: Nie. Takže, zvíťazilo presvedčenie, že úprimnejšie voči mne a čitateľom bude, ísť s vlastnou kožou na trh, pekne v plnej kráse, tak , ako sa na mne vyjašila pani príroda.
Fáza 3: Po úspešnom zvládnutí technických záležitostí, ako boli registrácia a vloženie fotografie , prišla prvá myšlienka, dostavil sa nápad, ktorý som hodila na papier... vlastne do aplikácie Word, a následne uverejnenila na blogu.sme.sk. Môj prvý, verejný článok bol na svete.
Fáza 4: Očakávanie, mravenčenie v bruchu, sprevádzané častejšou návštevou toalety, nakoľko sa mierna nervozita podpísala na mojom tráviacom trakte... Bola som totiž informovaná, že reakcie na moje články sa môžu dostaviť rôzne, že to niekedy nemusí byť dvakrát príjemné... takže napätie vrcholilo a ... chcem Vám touto cestou, milí čitatelia, poďakovať za prijatie, ktoré pre mňa nebolo v žiadnom prípade traumatizujúce. Skôr naopak inšpirujúce a obohacujúce. Veď ak tomu dobre rozumiem, o tom v blogu ide. Výmena informácií skúseností, postrehov, a to všetko v nezameniteľnom podaní toho-ktorého autora, jeho pocitu, že on to tak vidí, cíti. Či?
Fáza 5: Množstvo skvelých blogov a komentárov mojich kolegov (dovolím si takéto oslovenie). Výhody: (a to sa budem opakovať) – nové informácie, nový pohľad na daný problém.... a zase všetky tie komentáre za a proti. To všetko dokáže obohatiť. Toto fórum má veľkú silu. Nevýhody: viac hodín strávených za PC, uslzené, štípajúce oči, "bitka" o PC medzi príbuznými, (v prípade, ak je v domácnosti len jeden počítač a vy ho dlho okupujete).
Fáza 6: Zistenie, že človek sa ozaj učí celý život a aj tak zomiera sprostý, sa mi potvrdilo . Dnes som totiž zistila, že kde robím chybu. Ako som už spomínala, čítam blogy tu uverejnené a samozrejme aj komenty k ním. No a všimla som si v pravom rohu, pri každom komente, takú stupničku,. Samozrejme, ako prvé ma napadlo, že kliknutím na ňu vyjadrím podporu k danému komentáru. A aj som klikala. O dušu. Len dnes (po šiestich dňoch) som si ale všimla, že to červené je mínus a zelený krížik je plus. Čo myslíte, na ktorú stranu stupnice som v nevedomosti klikala? Neviem vlastne, či to má nejaký význam pre daného komentátora, ale zrejme, keď to tam je , tak asi áno. (ak sa nájde dobrá duša a vysvetlí mi, budem rada).
Fáza 7: Vyjadrenie obdivu všetkým blogerom, ktorý sa neboja verejne prezentovať svoj názor aj pri vedomí si toho, že reakcie čitateľov môžu byť rôzne.
Nech Vás/nás inšpirácia neopúšťa!
