Možno sa stačí len usmiať pri rannom vstávaní a vychutnať si pohľad práve vychádzajúceho slnka, či nadýchnuť sa čerstvého vzduch. Počuť spev vtáčikov čo prileteli po tuhej zime, zazrieť pestré kvietky vyrastajúce za dosť zvláštnych podmienok (10.12.) či pocítiť na tvári prvý sneh padajúci z neba. Možno niekomu stačí k šťastiu tak málo a pri tom tak veľa.
Niekomu sa podarí niečo fakt fantastické a pri tom je smutný, respektíve sa nedá vravieť o šťastí. Ozaj je šťastie to čo nájdeme v kariére? Pre niekoho asi áno, no čo ak i napriek tomu chýba človeku niekto, komu by sa mohol zahľadieť úprimne do očí?
Vari to nie je šťastím?
....možno tým najväčším.