reklama

Hľadanie odpovedi

Svet okolo mna stratil zmysel a ja neviem ako dalej.Utiekal som sa do ineho sveta-toho mojho. Vysnívaného, krásneho, bez pocitu smutku a bolesti.Trvalo to uz prilis dlho.Vtedy som si vzal papier a zacal pisat...moje slova najskôr nedavali zmysel, ale potom sa zhrnuli do jedneho celku.Ten celok vyjadroval cely môj život. Je fakt, že ťažké chvíle života pozná každý z nás. Nočné hodiny, ktoré nemajú konca....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

hlavou sa nám prehánajú mnohé otázky, myšlienky či pochybnosti, ktoré nás okrádajú o spánok .Vnútri sme plní bolesti a smútku .alebo rozčarovania. Cítime sa slabí, uzatvárame sa do seba...... Zivot sa deli na strasne vela etap a niektore su dobre, vzdy sa da na ne spominat a nepokazit si tym naladu .A potom zase naopak tie zle, na ktore by sme najradsej zabudli a uz len pri najmensej spomienke sa nam tlacia slzy do oci.No a potom su este tie nezaraditelne etapy, kedy zijeme a nevieme preco, hlavne ako.Dni sa zdaju uplne rovnake, taktiez je jedno, ci sme smutni, alebo to druhe, lebo v takychto okamihoch len cakame na nieco, co nas prenesie do niecoho lepsieho a ked sme uz akoze tam, dost neskoro prideme na to, ako zbytocne sme premarnili cas, ze to uz asi lepsie byt nemohlo ani predtym, ani teraz.Takze sa opet nachadzame na konci ulicky, ktora je v skutocnosti len zaciatkom premyslania o veciach.Tym ublizujeme sami sebe navzájom, akoby si niekto nevedel uvedomit, ze ten druhy je stale tu a caka, kym sa nieco zmeni, aby na tuto etapu mohol spominat v dobrom a aby ho uz slzy nikdy viac neprezradzali, aby to uz nebolo na tej osobe, aby konecne pochopil, co to vlastne znamená. Niekedy sa zalubime skor, ako o tom vieme a niekedy si len myslime , ze sme zaľúbení. Nevieme, ako to bude dalej pokracovat. .......Keď vo vašom živote nastane nejaký vážny „zlom“, potrebujete čas, aby ho hlava mohla spracovať. Človek je tak stvorený, že ho dojíma, keď vidí, že ho niekto miluje a čoskoro on tiež miluje toho, kto ho prv miloval.„Láska je mocnejšia ako smrť.“Neustále premýšľam nad tým, či je to pravda. Skutočne sa bojím osamelosti? Ľudia prichádzajú a odchádzajú. No len málokedy sa vrátia. Ak si ľudia nemajú už čo povedať, keď sú ich tváre posiate množstvom slaných sĺz, keď búrka v ich srdci nie a nie skončiť, vtedy je namieste jediná otázka: Naozaj láska prekoná všetko? Odpoveď na ňu nejestvuje. Nik to presne nevie. Že každá bolesť časom pominie? Nie vždy je to tak. Takže čo je to láska? Každý si to slovo vysvetľuje ináč. No podstata je vždy rovnaká. Je to hlboký a krásny cit vychádzajúci z hlbín duše. Pretože za veľké veci nepovažujem víťazstvo - Víťaz nieje ten, kto bojoval a zvíťazil, ale ten kto miloval, prehral a aj tak odpustil. Vravievam si nikdy neľutuj činy ktoré si urobil, pretože v tom momente si ich urobiť chcel. Niekedy mam pocit ako keby u mna tiež platilo že : "Dve duše prebývajú v mojej hrudi" Často hľadáme ukryt v svojich snoch, v svojom svete do ktorého sa nám nikdy nikto iný nedostane...alebo len v prostých a obyčajných slovách ktorým často nerozumieme ani my sami. napr. Humor ? Čo znamená toto slovo? Humor má tú nevšednú, priam zázračnú schopnosť zaceľovať boľavé rany a obrusovať ostré hrany, dokáže byť liečivou masťou, ale i prevenciou proti hlúposti. Humor a smútok nás sprevádzajú dennodenne , ruka v ruke po celý deň. Pri riešení svojich problémov vyhľadávame priateľov, ktorí nás vypočujú, pochopia. Malými vtipmi sa snažia na našej tvári vyčarovať úsmev a vrátiť nám stratený elán do života. Elán, ktorý z našich všedných dní začínajúcim otravným skorým vstávaním nerobí stereotyp .Humor na jednej strane zabáva, dáva nám pocit šťastia a spokojnosti. Na druhej strane príliš škodoradostný humor môže vedome alebo nevedome ublížiť. Humor je predsa len o niečo mocnejší ako smútok. Všetci sa občas cítime smutní. Múdre knihy tvrdia, že smútok je bežný pocit, súčasť procesu byť samým sebou, byť človekom, prirodzená reakcia na bolestivé okolnosti. Smútok je často spájaný s pocitom straty. Straty vzťahu, straty blízkeho človeka, niekoho, koho sme milovali (či chceli milovať). A možno len straty ideálov, predstáv, či snov. Straty niečoho, čo sme vlastne nikdy nemali. Ale občas mám pocit, že akosi nevládzem. Že predsa ak človek dokáže nahlas rozkrikovať do sveta svoje šťastie, svoju radosť a pýšiť sa dosiahnutými úspechmi, prečo by mal skučať sám so svojom bolesťou, keď mu nie je najlepšie? A tak sa rozhodnem pre malý experiment. Posťažujem sa pár blízkym ľuďom so svojim trápením. Poviem im, že mi je na nič. Že mám v hlave zmätok, v hrdle hrču a žalúdok na vode, a budem tajne dúfať, že si medzi riadkami všimnú môj smútok, moju prosbu o ich podporu. Je ľahké reagovať na radosť - uznaním, gratuláciou, či obdivom niet čo pokaziť. Ale čo spraviť v prípade, ak si niekto pred vami vylial srdce z hlbokého smútku? Čo čaká? Čo potrebuje? Ľútosť? Nezhorší to jeho situáciu ešte viac? Tváriť sa, že o nič podstatné nejde? Že to prejde? Radiť? Utešovať? Čo človek, to názor. Odborníci sa tvária, že človek musí byť silná osobnosť, aby dokázal načúvať trápeniu druhých. Znamená to nemyslieť chvíľu na seba, potlačiť svoje ego a svoj strach z nepoznaného. Mať trpezlivosť. Málokto to dokáže. Premýšľam nad zmyslom života, nehľadám ho, len o ňom píšem. Píšem o zlomoch v živote, o láske, vzťahoch, pocitoch, márnosti, zmysle života. ..niekedy tuzim zmenit tento svet, niekedy tuzim uz dalej netrpiet, niekedy tuzim stat sa odvaznym, niekedy tuzim byt uprimny, niekedy tuzim hladiet do prazdna a nic nevidiet, niekedy tuzim odist od vas prec, niekedy tuzim stratit svoju rec, niekedy tuzim nebyt clovekom a nemat vycitky, niekedy tuzim nikoho nepoznat, niekedy tuzim nikdy neklamat, niekedy tuzim byt sam sebou a robit čo len chcem...........prečo je svet taký aký je? a prečo strácame naše nádeje?........PRECO???? človek môže existovať len kvoli tomu, že na svete nie je sám „I love walking in the rain because no one knows i m crying“ .. ..pozerať sa na život cez ružové okuliare by bola samovražda. .. ...je lepsie zhoriet ako pomaly vyhasnut... "... .je lepšie byt nenavideny pre to aky si, ako byt milovany pre to, čo niesi. .." "Aj tak nikdy nepochopíte, o čo mi vlastne šlo...."Naše zásady končievajú tam, kde sa krížia s našimi úmyslami. .. Keď ľúbime, ľúbime celého človeka takého aký je, nie takého, akým chceme aby bol.... Skutocny priatel je ten ktory prichadza ked vsetci ostatní odchadzaju......

Ladislav Bese

Ladislav Bese

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som úplne normálny chalan ako každý iný Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu