dobrý človek , ľudia

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Stratil som peňaženku, slovo ako nočná mora okamžite zatrasie s každým z nás. Stratil alebo niekto ukradol je to jedno nenávratne stratený je pre mňa celý jej obsah. Kedže ako moderný človek uznávam multifunkčnosť vecí tak moja peňaženka slúžila na klasické uchovávanie peňazí ale aj na ukladanie dokladov a dokonca ako malý diár. Obyčajne ľudí trápi strata dokladov. Vidina nekonečných rád na úradov a neosobných byrokratov je strašlivá. Ja som mal ale iný problém v peňaženke som mal dosť peňazí. Teda pre mňa šialene veľa je začiatok mesiaca a ja som tam mal pripravené peniaze na zaplatenie internátu, a na zaplatenie letného kurzu a samozrejme na stravu. Takže teraz predo mnou visela vízia mesiaca nielenže bez akejkoľvek zábavy, väčšinou strávený na podradných narýchlo zohnatých brigádach, ale aj značne uskromnenie v strave. Po prvom roku na internáte som za zaprisahával, že sa nedotknem paštét. No teraz nemám na výber. Znova na suchú stavu, vyberať s mnohých obalov ale presne tých istých chutí slaného slizu, ktorý vraj niekedy bol prasaťom alebo, hydinou. Druhý problém nastal keď som si uvedomil že obsahuje aj platobné karty. Aj keď na nej neboli žiadne peniaze stále z nej bolo možné vybrať 5000 debet a to by znamenalo úplný koniec môjho finančného prepadliska. Bežal som do banky zablokovať účet, ale tam nastal nečakaný problém.„Chcel by som zablokovať účet.“„Aké číslo účtu?“„Tak to práve neviem,totiž zmizla mi peňaženka a číslo bolo v nej.“„Ukážte mi teda občiansky preukaz.“„Je mi ľúto, ale ten tam bol tiež.“ Narazil som na milú úradníčku ktorá sa mi skutočne snažila pomôcť. Telefonovala množstvu kolegov aby jej poradili ale neustále vyplašene hľadela na mňa. Komplikácia bola že som nemohol dokázať veľmi komicky, že ja som ja. Musel som jej diktovať rodné číslo adresu bydliska, pripadal som si ako na nejakom výsluchu. Ale zdarne sme sa dopracovali k tomu , že mi uverila že nie som žiadny podvodník a je mi ochotná zablokovať účet.„Bude to stáť 200 korún.“: ostal som ako obarený. Som úplne na mizine a ani budú ešte profitovať s mojej straty. Chvíľu som sa ju pokúšal presvedčiť o svojej zúfalej situácii, jediné čo sa mi podarilo dosiahnuť bola jej ľútosť, s toho sa ale nenajem. Podobný scénar sa opakoval všade kde som prišiel, spýtali sa mi či som to stratil alebo ukradli ja som tvrdil že neviem. Oni povedali že to nie je žiaden problém to ma potešilo a následne mi vystavili účet. Peniaze ktoré som si požičal od kamarátov okamžite zmizli na tieto účely.Po celý čas vybavovania ma ani len v kútiku duše nenapadlo, že by sa mi mohla peňaženka vrátiť. Napriek tomu, že viem aký som roztržitý a veci strácam permanentne, bol som presvedčený že mi ju niekto ukradol a vymyslel som celý scénar ak mi to iste vytiahol s vaku keď bol trochu rozopnutý. Sžieral ma pocit znechutenia nad ľudstvom ktré ma oklopuje a nezastaví sa pred ničím a nevadí im ani okradnúť študenata. Posledná vec ktorú som potreboval nutne vybaviť bola, karta poistenca. K tomu vybaveniu je nutné priložiť doklad o štúdiu. Tak hneď ráno som išiel na študijné aby som ešte po škole poobede stihol ju vybaviť. Na študijnom máme jednu milú úradníčku ktorá sa na nás vždy usmieva a vlieva optimismuz do žíl študentov. Ale prekvapenie bolo úplne keď som jej podal index a ona prepukla v hlasitý smiech. Čo sa deje, že by ja tak pobavila moja fotka, nie je síce najlepšia, videla ju mnoho krát a nikdy sa na nej nesmiala. Snáď som niečo zabudol v indexe založené. „Čo sa stalo?“ : žiadna odpoveď len neprerušený smiech. Ja neviem či ma v tom okamžiku ranila krátka slepota, alebo som úplný ignorant, totiž držala predo mnou moju peňaženku a nahlas sa smiala.„ Nič vám nechýba?“: Až teraz som si všimol. To nie je možne naozaj by sa našiel niekto kto by to vrátil. Ale aj tak bude iste vybielená možno tam ostali nejaké doklady, to je však jedno lebo väčšinu som už mal vybavených. Zobrala ma na vrátnicu aby som tam podpísal prehlásenie že peňaženka je moja. A tam bolo presne zaznačené koľko peňazí v nej bolo a skutočne keď som ju skontroloval, boli tam.„ Nezmizlo vám teda nič? Koľko ste tam mal peňazí?“: Bol som tak vykoľajený s toho v čom som práve žil , že som nebol schopný ani povedať čo som tam vlastne mal. Ale bolo jasné keď nezmizli peniaze ostatné by nik nevzal.„ Nie je tam všetko.“: Vrátnik potom povedal pamätnú vetu na ktorú snáď do smtri nezabudnem.„To ma teší, že sú na svete ešte nejaký čestný ľudia ktorý nemyslia iba na seba a sú férový a vrátia.“: Áno sú , sú všade okolo nás a je ich väčšina, ale chybou jej že viac sa vraví o tom ako niečo zmizne a ukradne, ako o tom že sa niečo vráti. A práve títo ľudia sú neustále zradzovaní a ponižovaní rečmi tipu svet je skazený. Nie oni sú tu a sú dobrý a svojim malým úsmevom a správnym v rozhodnutí robia svet krásnym. Moja peňaženka prešla cez množstvo rúk, ten kto ju našiel, vrátnik, pani na štúdijnom a ani jednému nenapadlo niečo vziať. Ja som neveril, že taký ľudia ešte sú stálo ma to 500 korún za zbytočné vybavovanie duplikátov dokladov, ale teraz môžem povedať, sú to najlepšie investované peniaze, ktoré mi povedali že dobrí ľudia sú tu a ako anjel strážny bdejú nad pokojom takých roztržitých ako som ja. Sú tu a ja im ďakujem.

Ivans bettlas

Ivans bettlas

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

študent Zoznam autorových rubrík:  futbalľudia a ich vzťahySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

712 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

273 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu