Pohľad upretý na neexistujúci bod.... Autobus zastaví na križovatke.....pozerám z okna rovnako ako poslednú polhodinu... A vtedy sa to stalo....na križovatke stoja aj dvaja páni, podľa môjho zhodnotenia, páni v rokoch- tak okolo päťdesiatky...mimovoľne ich zachytím pohľadom, niečím ma zaujmú....obaja takí milí pupkáči s briadkou a'lá Dedo Jozef, jeden z nich károvaná zelená košeľa k tomu hnedá kockatá šatka... Lúčia sa, potľapkávajú po pleciach, je to simpatické ale celkom bežné...až kým si tesne pred rozídením nedajú z čista jasna bozky...uprimné ako z ruských filmov s francúzskou nežnosťou a mimovoľnosťou...zamatové....DVA....na obe líčka....aký čarovný može byť svet:)
16. jún 2010 o 23:31
(upravené 30. júl 2010 o 14:41)
Páči sa: 0x
Prečítané: 354x
Ako vedia byť zamatoví muži....
Sedím si v londýnskom Doubledeckry. Je nie celkom jednoduchý ale aj tak úplne obyčajný deň. Dnešok. Pozerám sa cez presklennú stenu na ulice, stále plné nevedno kam náhliacich sa ľudí. Moja hlava zas v oblakoch....
Písmo:
A-
|
A+






