Post Covid Príhodka #4 - COVID fáza 1 - domáce liečenie

Písmo: A- | A+

Tak sme to schytali doma s Tomim obaja, našťastie to zaočkovanú Vierku obišlo. Aj tu si myslím, že očkovanie jej pomohlo a je to jediná cesta boja proti tejto pliage.

Doplnené 7.6. večer na vysvetlenie - Vierka je moja manželka a je zdravotnícky pracovník (detská lekárka), preto využila možnosť a dala sa zaočkovať čo najskôr, už v januári. Obe dávky vakcínou Pfizer. Ja som ročník narodenia 1968, teda kategória 50-55. V polovici marca sa moja veková skupina ešte nemohla registrovať, inak by som išiel čo najskôr. No nevyšlo, Covid ma predbehol 

Tomi sa zavrel do svojej izby. Ja som mal vyhradenú Maťovú izbu. Niekedy sme sa videli len na pár sekúnd denne, zdieľali sme záchod, kúpeľku. Zbytok bytu som takmer nenavštevoval. Vierke ostala spáľňa, obývačka a samozrejme kuchyňa, no jedlo nám dala do izieb. 

Sobotňajšie reňajky
Sobotňajšie reňajky 

Napríklad toto sú exluzívne sobotňajšie raňajky, no už vidno kopu nachystaných liekov.

Vierka nám obom nasadila liečbu aj po konzultácii s obvodnou lekárkou a ďalšími odborníkmi. Tomi to zvládol za pár dní a bez teplôt, s miernymi bolesťami. Mne postupne vybehli teploty. Striedalo sa to hore dole ako na húsenkovej dráhe, hlavne ráno a večer. K prvému dňu 17.3., keď bol pozitívny AG test, mám poznámku - únava, trochu bolí hlava, pijem čaj a beriem vitamíny. Ešte som dosť vládal, tak som pozeral pár dielov Mentalistu a Kobru 11. Ráno som zvykol byť spotený. Druhý, tretí deň som začal trochu kašľať. Dostal som aj antibiotiká. Štvrtý deň teplota vybehla takmer na 40 stupňov, stále som mal energiu, keď som pozeral Petru Vlhovú, ako získala veľký krištáľový glóbus. Bola to nedeľa a volali sme kolegov z práce, že mi priniesli nejaké špeciálne lieky, predsa naša rodinná pohyblivosť bola obmedzená. Švagor zas zabezpečil nejaké potraviny, no toto už išlo mimo mňa. Vierke sa to podarilo manažovať a aj teraz spätne ďakujem za pomoc všetkým pomocníkom.

Ja som bol zavretý v izbe, kde som mal možnosť okrem TV a internetu aj pozerať von oknom. V zime som nainštaloval kŕmitko pre vtáčiky, tak som mal možnosť ich pozorovať ďalekohľadom. Milo ma toprekvapilo, čo všetko sa tam vyskytlo. Štyri druhy sýkoriek (veľká, belasá, uhliarka, hôrna), drozdy čierny, čvikotavý a trskotavý, stehlíky pestrý, zelený a čížavý, vrabce domáci a poľný, holuby domáci a hrivnák, ďateľ veľký, žlna zelená, sojka, straka, hýľ, glezg, pinka, brhlík, mlynárka, červienka, hrdlička, vrchárka modrá, preletel aj jastrab krahulec.

Výhľad z okna
Výhľad z okna 

Dni v ďalšom týždni boli podobné. Teplota sem tam vybehla na 38-39, aj sme chladili v sprche. Pulzným oximetrom sme merali saturáciu, ktorá klesla na 93, možno neskôr aj menej. Keby som mal vymenovať len, čo som bral, tak aspoň názvy: Groprinosin, Paralen, Dexametazon, Azithromycin, Sumamed, B-komplex, Celaskon, Zinok, Anopyrin, Acylpyrín, Vigantol, Erdomed, Pyridoxin, Helicid.

V sobotu sa Vierka rozhodla, že tento druh liečby nemá požadovaný progres. Zavolali sme sanitku. Prišla a chvíľu trvalo, kým vyšli do bytu. Keďže som bol Covid pacient, tak sa obliekali do skafandrov. Podebatovali, popočúvali, pomerali čo sa dalo vrátane EKG a rozhodli sa ma nebrať so sebou. Neskoršie sme sa rozhodli ísť na Covid ambulanciu, čo nakoniec skončilo hospitalizáciou. To bude ďalšia etapa. Doma som teda bojoval 11 dní. Bolo dosť kľúčové odhadnúť čas, kedy ísť ďalej. Bola sobota 27.3.