Jaroslav Šimo: Chceme, aby sa fanúšikovia na našich koncertoch cítili ako doma

Kapela NEZNÁMI oslavuje viac než štvrťstoročie na hudobnej scéne a stále pracuje na nových skladbách.

Jaroslav Šimo: Chceme, aby sa fanúšikovia na našich koncertoch cítili ako doma
(Zdroj: neznami.sk)
Písmo: A- | A+

Frontman Jaroslav Šimo hovorí o tom, ako sa zrodila jeho láska ku country hudbe, ako vznikol názov kapely, ktoré momenty považuje za najvýznamnejšie a prečo je pre hudobníka najväčším zážitkom, keď publikum spieva jeho vlastné piesne.

Kapela NEZNÁMI vznikla v roku 1999. Hoci sa členovia kapely a nástrojové obsadenie čiastočne menilo, od začiatku hráte country hudbu. Aké dôvody vás viedli k výberu tohto žánru?

To že som sa rozhodol pre country je na dlhšiu odpoveď. Takže takto. Pôvodne som chodil na ĽŠU, môj záujem bol saxofón, avšak učiteľ hľadal do školského orchestra hráča na B trúbku, tak som prešiel na ňu. Zo začiatku na zobcovú flautu, neskôr na trúbku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po doštudovaní som ale na tento nástroj nenašiel uplatnenie a mali sme v rodine staršiu gitaru, tak som si na nej začal brnkať, po tom čo som dostal od môjho švagra Ľuba školu hry na gitaru. Naladil som si ju podľa tónov na trúbke. 😊 Veľmi ma tento nástroj zaujal a čoraz viac som aj spieval. Najskôr som sa učil rôzne skladby od Žbirku, Olympicu, Beatles.

A ako som sa dostal ku country? Raz som bol so sestrou na nejakom podujatí pri zimnom štadióne v Piešťanoch so slovenskými hokejistami a mimo iných tam vystupoval aj Allan Mikušek. Veľmi sa mi zapáčila melodickosť jeho skladieb, spev hlavne slovenské texty. Onedlho som už mal doma jeho prvý album.

SkryťVypnúť reklamu

Až neskôr na strednej škole, keď sme chodili na výlety ma spolužiaci hecovali, aby som doniesol gitaru a tam som sa dostal aj k českým skladbám od Tučného, Rangers, neskôr Nedvědovci a pod., čo boli v mnohých prípadoch pretextované americké skladby. Počas školy na brigáde mi kolega priniesol magnetofónovú pásku,  jeden z prvých albumov amerického speváka Alana Jacksona. Po vypočutí som presne vedel že toto je ten štýl hudby čo sa mi páči a čomu by som sa chcel venovať.

SkryťVypnúť reklamu

Čo vás viedlo k vytvoreniu skupiny a jej názvu  „NEZNÁMI“?

To bola už prirodzená cesta. Vždy bol môj sen mať kapelu. Tak ako sme chodili s kamarátmi na čundre a rôzne stretnutia, v jednom podniku som sa spoznal s Mirom Tomčalom, ktorý mal v tej dobe opušťák z vojenčiny. Tomu sa zapáčilo, čo a ako hrám, tak sme sa dohodli, že po skončení vojenskej služby ho oslovím a skúsime spolu niečo zahrať.

SkryťVypnúť reklamu

Tak aj bolo, keď som mu zazvonil pri bránke, nechápal. Začali sme spolu hrávať Nedvědovcov a rôzne iné skladby z tohto žánru. Zistili sme, že nám spolu ladia aj hlasy, a tak sme sa rozhodli v roku 1999 založiť kapelu. Oslovili sme niekoľko spoločných známych ohľadom aparatúry.

Prvé vystúpenie sa uskutočnilo 5.6.1999 na MDD v obci Šterusy, zatiaľ bez názvu. Vystúpenie malo taký úspech, že nás začali oslovovať aj do susedných obcí, a tak sme rozmýšľali, ako sa budeme volať. Keďže v tej dobe neboli nejaké veľké ambície s country preraziť, tak sme si dali názov NEZNÁMI.

Kapely mali názvy Fešáci, Žobráci, Plavci. Nás nikto nepoznal, takže NEZNÁMI. A tak nám to zostalo až doteraz. V priebehu rokov a ako sa členovia menili, prinášali nápady na zmenu názvu, že keď už má kapela väčšiu úroveň musí sa volať inak. Ale nepochodili, nakoľko názov kapely sa už etabloval na rôznych podujatiach, festivaloch a pod. Mnohé slovenské kapely, hlavne bluegrassové, menia názvy pri každej drobnej zmene v zostave. Dodnes neviem posúdiť či je to dobrý názov pre kapelu, ale je náš, tak sme si ho osvojili a je stále veľa ľudí pre ktorých sme naozaj NEZNÁMI. 😊

SkryťVypnúť reklamu

Odkiaľ zvyknete brať inšpiráciu pri tvorbe vlastných skladieb? O čom v nich najradšej píšete?

To, že sme sme vôbec začali tvoriť autorské skladby, bola úplná náhoda. Po jednom hraní v Trenčíne v roku 2000 za nami prišiel Miloš Grünwald, že organizuje v Trenčíne na ostrove Slovenskú časť festivalu PORTA a dal nám na stôl prihlášku. My sme to pôvodne ani nechceli vyplniť, keďže sme vtedy nemali autorské skladby, ale presvedčil nás, aby sme to urobili aj tak. Festivalu sme sa zúčastnili a získali sme prekvapivé tretie miesto.

Mňa osobne to tak nakoplo že som odvtedy nerozmýšľal nad ničím len ako zložiť pesničku. Spočiatku som začal robiť texty na prevzaté americké skladby. Až neskôr mi môj švagor Ľubo priniesol pár textov, či sa na to nepozriem. Ako som to tak čítal, chytil som gitaru a išlo to samé. Prvé jeho texty boli skôr do westernového žánru, o koňoch a podobne.

Neskôr sme prešli na texty o láske, ktoré som písal zo začiatku sám, ale po zoznámení s Jarom Rakayom, som ho požiadal o pár textov až sa to prelynulo do spolupráce nielen textovej, ale aj do trinásťročnej hudobnej spolupráce, kde bol členom kapely a kde je cítiť jeho autorský rukopis. Na skladbách spolupracujeme na diaľku  aj dnes, keď už nie je priamym členom kapely.

August v roku 2011 bol pre vás a vašu kapelu významný. V Česku ste sa stali držiteľmi certifikátu Association for Main Scene Of Country Music. Ako a za čo sa vám ho podarilo získať?

Každá cena je pre kapelu zadosťučinením. Táto konkrétna je za autorský prínos do country hudby. Dostali sme ju na skvelom festivale Starý Dobrý Western vo Vsetíne.

Čím je významný certifikát Association for Main Scene Of Country Music?

Všetky ceny sú pre nás rovnako významné. Táto konkrétna bola, ako som spomínal, za autorský prínos. Vzácna je pre nás tiež Cena mesta z legendárneho festivalu PORTA v Ústí nad Labem v roku 2009.

Nemôžem opomenúť 1. miesto v diváckom hlasovaní festivalu Stodola Michala Tučného v Hošticích u Volyně v roku 2010, ktorú nám odovzdala manželka Michala Tučného. Tam sme hrali ako hostia aj na neskorších ročníkoch a aj v Galaprograme. To boli na slovenskú kapelu v štýle country naozaj úspechy, len na Slovensku to skoro nikto nezaregistroval. 😊

Nejakú dobu ste mali spoluprácu s americkým hudobníkom Williem Jonesom. Ako prebiehala daná spolupráca?

Áno, táto spolupráca bola v rokoch 2011-2012 a odohrali sme koncerty na Slovensku, v Česku, v Nemecku a v Poľsku. Willie oslovil Romana Áča, ktorý v tej dobe hral v našej kapele na banjo a poznali sa z čias Dobrofestu. Spomenul mu, že sa sťahuje z Texasu do Nemecka, odkiaľ mal manželku, tak sme sa na  skúške bavili, či by sme s ním niečo neskúsili. Tak sme do toho šli. Spolupráca to bola skvelá, veľa sme sa naučili a vtedy kapela dostala aj ten zvuk, ktorý sme tak dlho hľadali.

Hudobná spolupráca prišla aj po autorskej stránke, Willie otextoval niekoľko našich skladieb, takže v repertoári boli ako jeho skladby, tak aj naše spoločné skladby Lucky Star (Čas uvidí), Family Way (Vráť mi ten deň) a Texas G and Town (Dávno viem).

Spolupráca bola úspešná, ale posledným letným koncertom v roku 2012 skončila kvôli preferenciám niektorých členov kapely, kedy sa vlastne aj táto zostava kapely rozdelila na Willieho kapelu a kapelu NEZNÁMI, kde sme zostali len ja a Jaro Rakay.

Po oslovení dobristu Milana Benkoviča, gitaristu Ivana Benkoviča a bubeníka Vlada Pileka sme vystupovali ďalej samostatne a dohodli sme sa, že prioritou budú autorské skladby a 3 spevy, kde mal každý vytypovanú skladbu. Nakoniec to bolo skvelé obdobie, pretože v tom čase vzniklo najviac našich autorských skladieb a zahrali sme najviac koncertov za celé doterajšie fungovanie kapely.

Hrávate na rôznych podujatiach či už doma na Slovensku alebo v zahraničí, napríklad na Tradičnom Trnavskom Jarmoku, Ródeo Muráň, Žiarsky Jarmok, Starý Dobrý Western (CZ) a Piknik Country Mragowo (PL). Čím sú pre vás tieto podujatia lákavé?

Hrávame na všetkých podujatiach, kam nás pozvú a kde je dobrá atmosféra. Tým, že nehráme klasické country, ale máme bicie, telecaster, pedalsteel, dobro, banjo a 3 spevy, je naša kapela zaujímavá aj pre organizátorov miest a obcí. Nielen na žánrové festivaly.

Piknik Country v Poľskom Mragowe je špecifický tým, že je to najväčší medzinárodný country festival v Európe, kde vystupujú aj americkí speváci. Hralo na ňom len veľmi málo Slovenských interpretov, preto si toto vystúpenie z roku 2015 naozaj vážime. Bolo to pred plným amfiteátrom cca 6000 divákov. Navyše to vystúpenie zaznamenávala  Poľská televízia.

Starý dobrý western je jeden z mála naozajstných country festivalov, ktorý organizuje partia kamarátov, ktorí majú aj kapelu a koná sa v nádhernom prostredí priehrady Bystřička na Vsetínsku. Sem sa vždy radi vraciame.

V roku 2024 ste oslávili 25 rokov kapely. Ako prebiehali oslavy?

K 25 rokom kapely sa nám podarilo vydať autorský album pod názvom N25, kde je prierez tvorby kapely v priebehu 10 rokov. Narodeniny sme oslavovali počas celej hudobnej letnej sezóny 2024 na koncertoch a zakončili sme to 20. ročníkom festivalíku COUNTRY ŠTERUSY v našej domácej obci Šterusy, ktorý bol zároveň aj posledným.

Bolo aj niekoľko koncertov v súvislosti s týmto významným výročím. S ktorými hudobníkmi ste spolupracovali? Z akých dôvodov vás zaujali?

Ako som spomínal, oslavovali sme priebežne celú sezónu. Najväčším koncertom sezóny bolo asi večerné vystúpenie na Country Lodenici, kde vznikol aj videoklip k prvej skladbe z nášho albumu Dávno viem.

Ako hosť s nami celú sezónu jazdil náš kamarát, klavirista Martin Valášek. Oslovili sme ho preto, že sme dlhoroční kamaráti, je skvelý muzikant do partie nehovoriac a  nahrával nám klávesy na všetkých našich albumoch a aj preto aby vystúpenia boli zvukovo trochu iné ako štandardne.

Keďže pred koncertmi a vystúpeniami je potrebné, aby kapela trénovala v skúšobni, nech je plne pripravená, ako prebiehajú tie skúšky?

Skúšky máme vždy na prelome rokov, intenzívnejšie a častejšie začiatkom roka až do prvého koncertu v sezóne. Často sú to celé víkendy. Skladby tvoríme v priebehu roka a nahrávame si samostatné demonahrávky.

Teraz máme výhodu, že môj syn Matej je skvelý bubeník a tiež veľmi technicky a zvukovo zdatný, tak všetky naše demonahrávky doma nahráva, mixuje, dokonca tvorí hudbu. Potom to rozpošleme chalanom sólistom, ktorí dohrajú ďalšie nástroje. No a z toho potom na skúškach vyberáme, čo zahráme, kto to bude spievať a podobne. Zoradenie skladieb na koncert robíme vždy spoločne.

Na skúškach tiež riešime s našimi technikmi a zvukármi technické veci spojené s vystupovaním. V zákulisí nás organizátori poznajú pod prezývkou 'švajčiarske hodinky'. Kým iné formácie na festivaloch hodinu zvučia, pískajú im mikrofóny a naťahujú program, my prídeme so svojím stálym tímom a do pol hodiny hráme v stopercentnej kvalite. V dnešnej dobe je táto pódiová disciplína našou obrovskou konkurenčnou výhodou.

Čo je takou najväčšou prekážkou, keď sa presúvate na miesto konania koncertu?

Na Slovensku sú asi pre každú aktívne hrajúcu kapelu úplne najväčšou prekážkou nedostavané diaľnice. Kvôli tomu musíme tráviť dlhé hodiny v aute na ceste. Keďže aktuálne je kapela zložená z muzikantov zo Šterús, Vrbového, Bratislavy, Močenku a Prahy, zo začiatku boli aj logistické problémy, ktoré sme ale, našťastie, vyriešili. Ak by sa ale našiel sponzor na veľkú  deväťmiestnu dodávku s veľkým zadným úložným priestorom, neurazíme sa. 😊

Ako vnímate to, keď vám fanúšikovia ponúknu, že vám pošlú fotografie z koncertov? Poprípade vám ich rovno pošlú?

Za každú fotografiu od fanúšika alebo zdieľanie a označenie na sociálnych sieťach sme vďační. Aj nedávno nám pán zaslal skvelé fotky z nášho koncertu v Starej Turej, ktoré už visia na sociálnych sieťach. Takže ak máte nejaké fotografie z našich koncertov sem s nimi.

Myslím že aj od vás sme mali niekoľko pekných fotiek z nášho koncertu v Trnave, ktoré sme zazdieľali.

Máte nejaký nezabudnuteľný koncert alebo zážitok z pódia?

Už teraz za 27 rokov fungovania kapely máme zážitkov až až, ťažko ich vymenovať.  Ale najväčší zážitok pre nás ako kapelu je vždy, keď si s nami návštevníci koncertov spievajú naše autorské skladby. To je najviac čo môže muzikant zažiť.

Pracujete v súčasnosti na novom albume alebo projekte?

Stále pracujeme na nových skladbách. Niektoré sme už zaradili aj do koncertného programu. Aktuálne sa ale sústredíme predovšetkým na koncerty. Pár nám do jesene zostáva aj s Františkom Nedvědom ml., s ktorým spolupracujeme od konca roku 2024. Na rok 2027 pripravujeme ale úplne nový program.

Žiadne ďalšie spolupráce aktuálne neplánujeme, ale chceme sa najbližšie sústrediť predovšetkým na nás ako kapelu, skúšanie, nahrávanie nových skladieb a celkovú prezentáciu.

Naša šou je postavená na modernom, dravom country-rocku, ktorý má obrovskú energiu. Práve preto naša hudba najlepšie funguje v hlavných, plnoformátových časoch pred kompletne zaplneným hľadiskom.

Organizátori, ktorí pochopia silu našej diváckej základne a postavia nás do hlavného programového bloku, získajú pre svoje podujatie skutočný pilier a gradáciu, na ktorú ľudia čakajú. Nechceme byť len technickou poistkou na vypĺňanie hluchých miest, chceme ľuďom odovzdať plný koncertný zážitok v tom najlepšom čase.

Je niečo ďalšie, čo chcete odkázať čitateľom?

V prvom rade všetkým čo si prečítali tento rozhovor ďakujem, tiež našim verným fanúšikom za priazeň a tým ktorí našu kapelu zatiaľ nespoznali alebo sme pre nich „NEZNÁMI“, 😊 nech navštívia naše stránky www.neznami.sk a sociálne siete Facebook, Instagram, Youtube a ak ich zaujme naša tvorba budeme sa na nich tešiť na každom našom koncerte.

A samozrejme všetkým prajem za celú kapelu hlavne veľa zdravia. To je úplne najdôležitejšie.

Kapela NEZNÁMI hrá aktuálne v zostave:

Jaroslav Šimo – spev, akustická gitara

Peter Mečiar – pedal steel, lap steel, banjo, dobro

Pavol Mazúr – elektrická gitara, spev

Tomáš Kuľka – basová gitara, spev

Vladimír Pilek – bicie nástroje

Technici: Matej Šimo, Ján Vydarený

Daniel Bíro

Daniel Bíro

Bloger 
  • Počet článkov:  102
  •  | 
  • Páči sa:  336x

Som chalan, ktorého baví písanie článkov a poviedok a fotografovanie. Počas päťročného štúdia na vysokej škole som sa venoval 4 roky písaniu a príležitostne fotografovaniu v časopise Atteliér, v ktorom som sa venoval hlavne kultúre a histórii, sčasti napríklad psychológii a vyvracaniu konšpiračných teórií, hoaxov a dezinformácií. V rámci fotografie som rok navštevoval predmet Žurnalistická fotografia a tri roky Ateliér komunikácie v médiu fotografie. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáHistóriaFotografiaZaujímavostiRozhovoryTipy na výletMestské legendyPodcasty

Prémioví blogeri

Lucia Nicholsonová

Lucia Nicholsonová

207 článkov
Jana Čavojská

Jana Čavojská

27 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

109 článkov
Dušan Koniar

Dušan Koniar

785 článkov
Anna Brawne

Anna Brawne

125 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu