Ako sa vyvracajú hoaxy. Rozhovor s novinárom Vladimírom Šnídlom

V súčasnosti sú stále populárne konšpiračné teórie, hoaxy a dezinformácie.

Ako sa vyvracajú hoaxy. Rozhovor s novinárom Vladimírom Šnídlom
(Zdroj: https://s.hdnux.com/photos/01/17/50/41/20875338/3/1200x0.jpg)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Sú vytvárané a zdieľané či už na rôznych weboch alebo na sociálnych sieťach. Prinášam vám preto rozhovor s novinárom Vladimírom Šnídlom o tom, čo je to debunking, ako sa robí a aké sú známe konšpiračné teórie, hoaxy a dezinformácie zo súčasnosti a minulosti. Ale aj to, aké možnosti majú bežní ľudia v rámci obrany voči nezmyslom na internete.

 

1.)   Ako by ste vysvetlil pojem debunking?

Najbližší slovenský ekvivalent je vyvrátenie hoaxu, upozornenie na hoax a vysvetlenie, prečo ide o hoax.

2.)   Ako prebieha debunking?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prvá otázka je, či má vôbec zmysel niečo debunkovať, pretože hoaxov je veľa, a všetko sa vyvracať nedá. Vyvracať (debunkovať) má zmysel vtedy, keď ide o buď nebezpečnú fámu a dezinformáciu, napríklad očkovanie spôsobuje potraty. Keď sa to dotýka ľudských životov. Zároveň má zmysel debunkovať tiež napríklad fámu, ktorá priživuje nenávisť k iným skupinám ľudí, napríklad fáma o ukrajinskej komunite, o Rómoch, o homosexuáloch. Zároveň to má zmysel robiť, keď tá fáma, hoax už má nejakú viralitu. To znamená, že ju už môžu na sociálnych sieťach alebo v reťazových e-mailoch vidieť tisíce až desiatky tisíc ľudí. Vtedy má zmysel začať s debunkingom alebo zvážiť debunking.

SkryťVypnúť reklamu

Robí sa to prípad od prípadu. Keď ide o fotku alebo pochybné video, tak prvé, čo si človek všimne alebo čo by si mal všimnúť, je zdroj. Z akého zdroja to pochádza. Keď je to z nejakého anonymného alebo neznámeho zdroja, tak pravdepodobne to nebude overená informácia. Takže keď ide o nejakú fotku z anonymného zdroja, u ktorej je napísaná legenda, tak človek si môže fotku dať Google Images a pozrieť sa, či tá fotka je aktuálna, či na nej je naozaj to, čo tvrdí popis alebo či je to fotka z inej situácie, akurát si k nej niekto primyslel nový, nepravdivý príbeh.

3.)   Koľko zdrojov je potrebných pri debunkingu?

SkryťVypnúť reklamu

To je individuálne. Otázka je, o aký hoax ide. Takže keď ide o fotku, tak stačí, keď človek zistí jeden overený zdroj, z ktorého fotka vyšla pred x rokmi v inom kontexte. Keď ide o nejakú pochybnú štúdiu, tak tých zdrojov treba viac. To sa nedá povedať jedno číslo.

4.)   Čo všetko obnáša práca debunkera?

V prvom rade on sám musí byť zorientovaný v informačnom svete, takže na prvý pohľad by mal vedieť posúdiť, či ten zdroj, ktorý niečo šíri, či je to spoľahlivý zdroj alebo nie. Takže to je prvá vec. Na svete sa dejú kadejaké šialené veci. Nie každá šialená vec musí byť hoax, takže keď napríklad vidím, že nejakú šialenosť napísal web, ktorý je overený, tak viem, že tá šialenosť môže byť pravdivá. Keď tú šialenosť napísal anonymný kanál, tak hneď tuším, že to asi bude hlúposť. To je prvá vec, aby on sám mal cit, čo sú overené a neoverené zdroje. Potom vedieť Googliť, vedieť posúdiť iné zdroje. To znamená, že keď sa teraz väčšina hoaxov týka vojny na Ukrajine, ktoré sa šíria medzi Slovákmi, tak je dobré mať znalosť toho, konfliktu alebo toho, čo tomu predchádzalo.

SkryťVypnúť reklamu

5.)   Kde hľadáte zdroje na debunkovanie a overenie, resp. s akými zdrojmi a nástrojmi pracujete?

Nie som klasický debunker. Klasický debunker je napríklad Robert Barca, ktorý má aj stránku fakty.afp.com. Robí debunkera pre Facebook. On priamo debunkuje. Občas na niečo osobne upozorňujem, ale skôr popisujem ten fenomén trochu komplexnejšie, prečo sa to šíri, kto to šíri, či sa s tým dá niečo robiť. Táto otázka nie je vyložene priamo na mňa, pretože ja nie som klasický debunker. Skôr sa zaoberám hoaxmi tak všeobecnejšie.

6.)   V čase koronakrízy boli populárne konšpiračné teórie, hoaxy a dezinformácie zamerané na pandémiu koronavírusu COVID-19 a očkovanie. Kde sa najčastejšie vyskytovali?

Najväčšou arénou hoaxov všeobecne na Slovensku je Facebook, takže jednoznačne najväčšie percento hlúpostí bolo z Facebooku, takže Facebook.

7.)   Ktoré ďalšie konšpiračné teórie, hoaxy a dezinformácie sú známe zo súčasnosti?

Konšpiračné teórie sa vynoria okolo nejakej veci, ktorá vzbudzuje emócie, ktorá je veľká, významná, šokujúca, napríklad 11. september 2001. Takže jasné, že je okolo toho veľa konšpiračných teórií. Zároveň sú konšpiračné teórie, ktoré priamo produkuje nejaká strana, ktorá na nich má záujem, napríklad Kremeľ. Takže Kremeľ je napríklad významným producentom konšpiračných teórií, ktoré majú obhájiť agresívnu politiku Vladimíra Putina voči Ukrajine.

Takže napríklad jedným zo základov tej ich propagandy je konšpiračná teória o Majdane alebo ako tomu hovoria na Ukrajine Revolúcia dôstojnosti. Podľa konšpiračnej teórie, ktorú šíri Kremeľ, to bol nejaký americký puč, zo západu zorganizovaný štátny prevrat. Realita je taká, že to bolo spontánne hnutie Ukrajincov z rôznych kútov Ukrajiny, nielen z Kyjeva. Ukrajinci vyšli spontánne protestovať proti slabej perspektíve, ktorú vtedy na Ukrajine mali. No a z tohto spontánneho hnutia, ktoré bolo krvavo potlačené alebo malo byť krvavo potlačené prezidentom Janukovičom. Z toho Kremeľ vyrobil konšpiračnú teóriu, že to bol zo Západu zorganizovaný štátny prevrat. Tak toto je typická konšpiračná teória, ktorá frčí aj medzi slovenskými konzumentmi Facebooku.

8.)   Ktoré konšpiračné teórie, hoaxy a dezinformácie sú známe z minulosti?

Najznámejšia konšpiračná teória v dejinách, ktorá mala aj mimoriadne tragické dopady, to je konšpiračná teória o židovskom sprisahaní. Celkovo Židia boli častým objektom konšpiračných teórií, že môžu za rituálne vraždy, že môžu za hladomory a nešťastia. Potom tu pribudla konšpiračná teória, že Židia chcú ovládnuť svet. Táto konšpiračná teória sa stala okrem iného ideovým predpokladom pre holokaust. Že vlastne Židia môžu za rôzne problémy, ktoré sa diali v prvej polovici 20. storočia. Túto konšpiračnú teóriu napríklad šíril aj Adolf Hitler v knihe Mein Kampf. Takže konšpiračná teória o svetovom židovskom sprisahaní je najznámejšia konšpiračná teória v dejinách a je taká, ktorá mala najhoršie dopady.

9.)   Ako môžu bežní ľudia robiť debunking?

Myslím si, že nie je nutné, aby každý z nás vyvracal hoaxy. Ale je dobré na ne upozorňovať. To čo môže robiť bežný človek a čo je user-friendly, je lajknúť si alebo follownúť si nejakú stránku, ktorá toto robí, napríklad Hoaxy a podvody - Polícia SR alebo fakty.afp.com. Takže bežný človek môže začať tým, že si followne tieto stránky, ktoré upozorňujú na hoaxy. Keď upozornia na nejaký hoax, ktorému pravdepodobne naleteli moji kamaráti, tak môžem príspevok z týchto stránok zdieľať kamarátom. Takže človek môže pomôcť tým stránkam, čo debunkujú.

Zároveň je dobré, aby každý človek bol trochu zorientovaný na sociálnych sieťach. Základná malá násobilka, ako sa orientovať na sociálnych sieťach je, že by si mal všímať zdroje. Nebude si len všímať, čo sa tvrdí, ale kto to tvrdí, čo čo to je za web, čo to je za chytráka na videu, ktorý to tvrdí, čo to je za hlas na nejakej zvukovej nahrávke, lebo aj takto sa to šíri cez zvukové nahrávky.

Takže v prvom rade aby si človek všímal zdroj a keď zdroj nepozná, tak nech je obozretný.

10.) Čo by ste odporučili bežným ľuďom, ak by natrafili na hoax, konšpiračnú teóriu alebo dezinformáciu?

Keď natrafia, tak nech skúsia nahlásiť. Na Facebooku je možnosť pri tých príspevkoch. Sú tam vpravo tri bodky. Tam si môže kliknúť a vybrať Nahlásiť príspevok. Niekedy to pomôže. Väčšinou nie. Toto môže skúsiť. Je to otázka pár kliknutí.

Môže urobiť to, že keď je to hoax, ktorý šíria jeho kamaráti a niekto ho vyvráti, napríklad niektorá z tých stránok, čo som hovoril, tak môže im pomôcť so zdieľaním. Tí príčetní kamaráti si z toho môžu zobrať, že „Aha, to nie je pravdivá informácia. Je lepšie ju nezdieľať.“

Daniel Bíro

Daniel Bíro

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  53x

Som chalan, ktorého baví písanie článkov a poviedok. Príležitostne napíšem aj nejakú tú báseň. Vo voľnom čase sa venujem aj fotografovaniu, pričom mám aj vlastnú web galériu (hirador.rajce.idnes.cz). Počas päťročného štúdia na vysokej škole som sa venoval 4 roky písaniu a sčasti aj foteniu v časopise Atteliér, kde som sa venoval hlavne kultúre a histórii, sčasti napríklad aj psychológii a vyvracaniu konšpiračných teórií, hoaxov a dezinformácií. V rámci fotografie som rok navštevoval predmet Žurnalistická fotografia a tri roky som navštevoval Ateliér komunikácie v médiu fotografie. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáHistóriaFotografiaZaujímavostiRozhovoryTipy na výletMestské legendy

Prémioví blogeri

SkryťZatvoriť reklamu