Primátor Peter Kolek vstupoval do funkcie s jasným cieľom: obnoviť dôveru, zefektívniť fungovanie mesta a vtiahnuť obyvateľov do rozhodovania o budúcnosti mesta.
Čo vás motivovalo uchádzať sa o post primátora Galanty?
Tých faktorov bolo niekoľko. Dva z nich boli rozhodujúce. Prvý bol ten, že som sa nedokázal stotožniť s riadením tohto mesta mojimi predchodcami. Bol som poslancom Mestského zastupiteľstva. Do problematiky som videl viac. Podľa môjho názoru mesto nefungovalo tak, ako by malo.
Druhý dôvod bol, že veľmi veľa obyvateľov mesta ma oslovovalo s tým, aby som sa o túto pozíciu uchádzal a riešil problémy, ktoré mesto trápia. Zrejme ma poznali z niektorých ďalších verejných funkcií.
Toto boli dva hlavné dôvody. Vďaka tomu, že som bol poslancom, som sa prirodzene rozhodol. Tiež celá moja rodina dlhé generácie žije v Galante, ktorú mám rád, chcel som smerovanie nastaviť iným smerom.
Ktoré boli najväčšie výzvy vo vašich začiatkoch ako primátora?
Tento úrad som prebral v nelichotivom stave. Poslanci boli rozhádaní s vedením mesta. V podstate tu nefungovali základné procesy. Mali sme Stavebný úrad, kde bolo 300 – 400 spisov po zákonnej lehote rozhodnutí. Mesto by s najväčšou pravdepodobnosťou skončilo v rozpočtovom provizóriu kvôli zlému hospodáreniu. Zatvorené bolo termál centrum Galandia, kde boli obrovské problémy. Takto by som mohol rad-radom menovať veci, ktoré boli najzložitejšie.
Úrad bol v stave, kedy úradníci, ktorí pracovali na Mestskom úrade, nespĺňali najprísnejšie odborné kritériá. Boli zamestnávaní na báze priateľstiev, kamarátstva, atď. Ja som skôr razil myšlienku, že na svojom mieste má byť človek, ktorý je odborne zdatný.
Chcel som zaviesť ústretovosť úradníka. Keď občan príde na úrad, väčšinou má dojem, že tu sedia nevrlí úradníci. Nepáčilo sa mi to. Chcel som zaviesť to, aby úradník bol na to, na čo slúži – teda pomáhať obyvateľom.
Všetky tieto procesy som nastavoval tak, aby naše mesto bolo ústretové voči občanom.
Aké sú vaše hlavné priority v oblasti rozvoja infraštruktúry a dopravného napojenia mesta?
Z hľadiska infraštruktúry spomeniem tie najzásadnejšie aktivity, ktoré riešime. Ide napríklad o rekonštrukciu Renesančného kaštieľa vo výške takmer milión eur, ktorý je tesne pred dokončením. Zároveň prebieha komplexná rekonštrukcia amfiteátra vo výške milión dvesto tisíc eur, ktorý je blízko k dokončeniu.
Na jar alebo v lete by sme chceli začať výstavbu novej autobusovej stanice vrátane parkovacieho domu, ktorý by mal mať 99 parkovacích miest. Chceme tiež posilniť nabíjaciu infraštruktúru, kde sme boli opäť úspešní v projekte, kde bude po celom meste umiestnených okolo desať až jedenásť nabíjacích staníc.
Pochádzam z kultúry. Tridsať rokov som robil v Mestskom kultúrnom stredisku. Posledné roky som bol riaditeľ. Pani riaditeľku tlačím do toho, aby kultúrne vyžitie v našom meste bolo na dobrej úrovni.
Zároveň potrebujeme riešiť dva najzásadnejšie problémy. Ide o cyklotrasy, ktoré by sme radi vybudovali až po Vodné dielo Kráľová - Kaskády. Tam sme dnes pri výkupe pozemkov.
Druhý veľký problém je tzv. Križovatka smrti, ktorá je na obchvate Galanty. Je veľmi nebezpečnou a neprehľadnou križovatkou. Uznesením vlády z marcového výjazdového rokovania u nás v roku 2024 padlo uznesenie, že treba zahájiť kroky súvisiace s rekonštrukciou tejto križovatky na tzv. okružnú. Aktuálne sme vo vysokom štádiu rozpracovanosti. Ide o jeden zo zásadných problémov, ktoré by sme radi urobili.
Vo funkcii primátora sa držíte troch pilierov: „Ľudí je potrebné spájať a nie rozdeľovať!“, „Nulová tolerancia voči korupcii, klientelizmu a netransparentnosti.“ a „Zapojenie obyvateľov mesta v čo najväčšej možnej miere do rozhodovacieho procesu.“. Na základe čoho ste sa pre ne rozhodol?
Sú to piliere, ktoré ma primäli k tomu, aby som kandidoval za primátora. Ako som spomínal, mesto bolo rozhádané a bývalé vedenie sa nesnažilo ľudí spájať, ale skôr rozdeľovať. Ja som išiel inou cestou. Chcel som, aby kooperácia poslancov a vedenia bola dobrá, aby ľudia žijúci v meste necítili to, že my sme za tohto kandidáta a my za tohto, ale skôr spájať ľudí.
To druhé bolo „Nulová tolerancia voči korupcii, klientelizmu a netransparentnosti.“. Dal som si jeden cieľ. Ten sa mi darí plniť. Je ňou nulová tolerancia voči korupcii. Ak by som prišiel na akúkoľvek korupciu alebo snahu uplácania, poprípade klientelizmu, okamžite by som veľmi tvrdo zakročil. Toto sa mi relatívne darí.
Tretí je „Zapojenie obyvateľov mesta v čo najväčšej možnej miere do rozhodovacieho procesu.“. Z toho vychádzajú aj moje kroky. Jedným zo zásadných krokov bolo založenie participatívneho rozpočtu. Samotní ľudia rozhodujú o tom, na čo financie mesta môžu byť použité.
Zároveň som zaviedol verejné stretnutia s občanmi pred každým jedným zastupiteľstvom. To znamená vždy deň pred zastupiteľstvom sa zvolávajú ľudia, kde môžu vyjadriť svoj postoj k rokovaniu, otázkam diania mesta, atď.
Existujú tiež tzv. Stredy s primátorom. Každú stredu od ôsmej do jedenástej hodiny, môžu ku mne občania prichádzať s akoukoľvek agendou. Niekedy aj s dosť citlivými vecami, ktoré nechcú prezentovať na verejnosti.
Zároveň sme dali právo rozhodovať hlasovaním obyvateľom v niektorých zásadných veciach. Založili sme mládežnícky parlament mesta. Založili sme Komisiu na kontrolu transparentnosti.
Toto všetko sú kroky, kde samotní občania môžu v dostatočnej miere rozhodovať o dianí v meste.
Keďže ste pred nástupom na post pracoval na rôznych pozíciách, napríklad ako poslanec Mestského zastupiteľstva, ako vás ovplyvnili tieto pozície?
Veľmi zásadne. Niektorí z mojich predchodcov išli na pozíciu primátora tak, že o komunálnej politike nemali ani tušenie. Tým, že som desať rokov vykonával funkciu poslanca, v podstate som problematiku komunálnej politiky ovládal. Čiže som sem nespadol, ako sa hovorí, len tak.
Tie procesy som mal zmapované. Vedel som rýchlo konať, rýchlo sa rozhodovať a byť nápomocný vo veľa veciach, ktoré tí bez skúseností nevedeli vykonávať. Zároveň, keďže som robil v Mestskom kultúrnom stredisku tridsať rokov, som vedel, ako sa organizujú kultúrne podujatia.
Robil som aj hovorcu bývalému primátorovi Mezesovi, ktorý nás v týchto dňoch, bohužiaľ, opustil.
Bol som blízko komunálnej politiky. Mal som potrebný prehľad. Myslím, že toto bol jeden zo zásadných krokov, ktoré ma ovplyvnili.
Ako sa mesto pripravuje na rast obyvateľstva alebo prípadný príchod nových firiem a investícií?
Musím povedať a som z toho dosť smutný, že Galanta, keď to poviem ľudovo, vymiera. Z roka na rok máme menší počet obyvateľov. Preto sme museli konať.
Jedným zo zásadných krokov bolo založenie alebo kreovanie tzv. galakarty. Je to vernostná karta pre občanov mesta, ktorú môže vlastniť obyvateľ s trvalým pobytom v meste. Prostredníctvom tejto benefitnej karty ľudia môžu čerpať rôzne výhody. Môžu mať zľavnené vstupné do kina, na kúpalisko Galandia, od firiem, ktoré sú naším partnerom, rôzne benefity. Tým sa snažíme docieliť to, aby tu bolo viacej obyvateľom s trvalým pobytom.
Galanta má okolo 14 000 až 15 000 obyvateľov, ale vieme, že reálne tu býva od 18 000 a viac. Čiže tu máme okolo tritisíc ľudí bez trvalého pobytu, čo spôsobuje, že od štátu nedostávame peniaze z podielových daní na nich. Zároveň ale musíme zabezpečovať všetky nevyhnutné služby a funkcionality od výkonu mestskej polície, verejného osvetlenia, údržby ciest, atď.
Takýmito krokmi ich chceme primäť, napríklad galakartou, aby si trvalý pobyt zaregistrovali do nášho mesta a aby sme počet obyvateľov zvyšovali. To je jednou z hlavných priorít.
Druhá výhoda bude potom v rámci regulovaného parkovania, kde zľavu na parkovanie budú mať obyvatelia s trvalým pobytom. Aj toto by mohlo primäť obyvateľov.
Zároveň, keďže je tu viacero nadnárodných firiem, vytvárajú možnosti na to, aby sa tu ľudia zamestnávali a možno prehodnotili, či tu chcú bývať alebo nie.
Aké kroky mesto podniká v oblasti ochrany životného prostredia a zelene?
Môžeme povedať, že ak by ste sa pozreli na Galantu zhora, tak Galanta je pomerne zelené mesto. Zeleň sa nám darí udržiavať v takej fáze, aby stromy, ktoré sú nevyhnutne určené na výrub, lebo sú choré, alebo sa ich chceme zbaviť, lebo sú invazívneho druhu, tak na všetky máme najprv odborné posudky. Vždy sa tiež snažíme dopĺňať novú výsadbu drevín.
Zároveň máme technické služby mesta Galanta, ktoré sú organizáciou mesta, ktorá má ako jednu z úloh okrem odpadového hospodárstva aj starostlivosť o zeleň. Preto napríklad aj na námestí smerom k Hlavnej ulici a ďalším uliciam, napríklad Zoltána Kodálya a Parková, existuje pomerne slušná výsadbu nielen zelene, ale tiež kvetín, krovín, atď.
Toto všetko nám zabezpečuje, aby sa Galanta javila ako zelené mesto. Zároveň máme rozpracované niektoré projekty na tzv. vodozádržné opatrenia. Bohužiaľ, na toto sú potrebné finančné prostriedky. Viaceré projekty máme rozpracované, a ak vyjde vhodná výzva, tak sa budeme uchádzať o financie.
Ktoré ekologické alebo smart riešenia (napr. inteligentné osvetlenie, solárne panely a znižovanie emisií) zavádza mesto Galanta?
Máme vybudovaných viacero inteligentných prechodov. Máme tiež vyriešenú Puškinovu ulicu, kde je osvetlenie realizované pomocou solárnych panelov.
Ale musím kriticky povedať, že najväčším spotrebiteľom elektriny alebo energií v meste je kúpalisko Galandia, ktoré je energetický náročné a má veľmi zásadnú spotrebu energií. Tam by sme určite chceli ísť do solárnych riešení. Do riešení, ktoré by znížili energetickú záťaž.
Zároveň mesto Galanta je dominantným vlastníkom spoločnosti Galantaterm. Čiže celé sídlisko Sever, nemocnicu, Domov dôchodcov Patria a škôlku a školu na sídlisku Sever vykurujeme prostredníctvom geotermálnej energie. To znamená, že ceny vykurovania pre daných obyvateľov sú zásadne nižšie ako u ostatných. Je to výhodné environmentálne riešenie.
Aké investície plánujete do kultúrnych a športových aktivít pre obyvateľov?
Mesto Galanta má veľmi rozvinutú dotačnú politiku, ktorá sa prejavuje v oblasti kultúry a v oblasti športu. V oblasti športu dávame takmer dvestotisíc eur na akékoľvek športové aktivity. Prostredníctvom týchto výziev sa môžu rôzne športové kluby uchádzať o dotáciu. Aj sa uchádzajú. Tieto peniaze idú priamo do športových aktivít kolkárov, futbalistov, tiež tenistom, stolným tenistom, džudistom a karatistom. Máme tu gymnastický oddiel a kapoera oddiel. Veľa športových klubov dostáva dotácie.
Toto isté platí aj v oblasti kultúry, kedy sa občianske združenia, inštitúcie a organizácie môžu zapojiť a na svoje podujatia tak dostanú finančné prostriedky. To je tiež na úrovni cca do stotisíc eur. Zároveň musím povedať, že nás čaká štyridsiaty ročník Galantských trhov. Bude to obrovské trojdňové podujatie. Tohto roku jubilejné, ktoré vo zvýšenej miere potrebujeme financovať, aby bolo úspešné.
Istou, možno špecifickou zaujímavosťou, bola návšteva XIII. kniežaťa Antala II. Esterházy de Galantha spolu s manželkou Svetlanou Esterházy na XXXVII. ročníku Galantských trhov, kde kniežaťu bolo udelené čestné občianstvo mesta Galanta. Čím to bolo z vášho pohľadu primátora prínosné a zaujímavé? Čo bolo motiváciou alebo dôvodmi udelenia čestného občianstva takto významnej osobnosti?
Galanta sa vyznačuje troma zásadnými osobnosťami mesta. Prvou najväčšou osobnosťou je známy hudobný skladateľ Zoltán Kodály, ktorého dielo Galantské tance je najhranejším dielom filharmónií vo svete. Bol skladateľom vážnej hudby.
Druhou veľkou osobnosťou je Karol Duchoň, ktorý sa v Galante narodil, žil tu a tvoril.
Treťou je rod Estherházyovcov. Estherházyovci tu postavili dva kaštiele. Jeden menší renesančný, ktorý rekonštruujeme a jeden veľký, neogotický, ktorý je v mestskom parku. Zároveň máme veľmi zásadné a čulé vzťahy s rodinou. Okrem toho je tu aj ulica Estherházyovcov.
Onoho času som kolegov poslancov oslovil aj s myšlienkou, čiby významnej osobnosti - vtedajšej hlave Esterházyovcov, kniežaťu Antalovi II. Esterházy de Galantha, ktorý má rodinné korene v našom meste, nemohlo byť pri príležitosti Galantských trhov udelené čestné občianstvo - teda najvyššie ocenenie mesta Galanta. To sa nám nakoniec aj podarilo. Zároveň neskôr na pohrebe kniežaťa, ktorý nás žiaľ pred časom opustil, sa nám podarilo - skontaktovať aj s jeho synom. Na našu ponuku ďalšieho stretnutia reagoval tak, že nás neskôr navštívi v Galante.
24. augusta 2024 ste počas podujatia Slávny rod Esterházy de Galántha - Bitka pri Veľkých Vozokanoch zažili prekvapenie v podobe návštevy. 38-ročný dedičný princ Paul VI. Anton Maximilian Nikolaus Esterházy de Galántha, syna XIII. kniežaťa Antala II. Esterházy de Galántha, ktorý prišiel so svojou manželkou Franziskou a ich synom. O čom bolo dané podujatie? Čím bolo z vášho pohľadu výnimočné to prekvapenie v podobe návštevy princa a jeho rodiny?
Každoročne sa v meste organizuje podujatie Slávny rod Esterházyovcov. Mesto nie je hlavným organizátorom. Je spoluorganizátorom. Hlavným organizátorom je Občianske združenie Na záchranu neogotického kaštieľa. Organizuje ho jeden z mojich kolegov poslancov, pán Zsolt Takáč. Mesto naň prispieva nemalou finančnou čiastkou. Pri tej príležitosti bol zaslaný rodine list, že sa niečo podobné organizuje a čakalo sa, či rodina zareaguje. Prišla veľká väčšina príbuzných Esterházyovcov. Antalov syn, princ, ktorý sa stal kniežaťom, keďže otec zomrel. Prišli tiež jeho súrodenci, bratranci a mnohí ďalší. Zrazu sa tu stretla obrovská časť rodiny, čo bolo niečo neuveriteľné. Občania Galanty to vnímali veľmi pozitívne. Doniesli so sebou aj svoje deti.
Ten sviatok alebo skôr podujatie Slávny rod Esterházyovcov sa odohráva tak, že popisuje bitku troch príbuzných Esherházycovcov s Tureckými vojskami na základe reálnych udalostí tej doby. Bohužiaľ, všetci traja zomreli v tejto bitke. My tieto udalosti verne zreprodukujeme návštevníkom podujatia. Prebieha tu samozrejme aj historická rekonštrukcie tejto bitky. Vysvetľujeme, kto mal v boji akú úlohu a podobne.
Príbuzní Esterházyovci neveriacky pozerali a vraveli si, že „Toto nie je možné. Ako ste to takto dokázali spraviť?“ Veľmi ich to oslovilo a veľmi sa im to páčilo.
Je tiež známe, že sa venujete hudbe a hráte na basgitare. O ktorú kapelu ide a na ktoré žánre je zameraná?
Hral som vo viacerých kapelách. Ide napríklad o kapelu Slovenská klobása. Som zakladajúcim členom a som veľmi rád, že hoci tam už nehrávam, hrajú tam obidvaja moji synovia. Keď je príležitosť, samozrejme si zvyknem ešte zahrať aj teraz. Bol som aj členom v kapele Masa mäsa a teraz sa venujem hudbe cez jeden nový projekt, ktorý dal dokopy bývalý primátor Ladislav Maťašovský, ktorý bol tiež riaditeľom Základnej umeleckej školy. Má vlastnú tvorbu – veľmi rytmické, melodické skladby písané hlavne pre speváčku. Oslovil ma, či by som mu pomohol ako basgitarista. V rámci mojej psychohygieny a náročného povolania si tak zvyknem chodiť zahrať. Dokonca sme sa odhodlali - a zahrali sme si aj na charitatívnom koncerte 18.3.2026 v Galante. Vstupné na koncert bolo dobrovoľné a podarilo sa nám získať 2100,- EUR, ktoré sme odovzdali malej Larke, ktorá trpí vážnym genetickým ochorením.
Je to moje hobby. Hudbu mám veľmi rád a veľmi ma uspokojuje, že si môžem takto zahrať.
O čom sú texty?
Sú z bežného života, keďže sú viac-menej šité na speváčku. Sú o bežných veciach, o láskach, problémoch, o chudnutí a živote. Sú multižánrové – rock´n´roll, blues, reggae a pop.
Taktiež v rámci postu primátora nadväzujete rôzne spolupráce. Ktoré z nich boli podľa vás zatiaľ najprínosnejšie? Čím?
Tých spoluprác a ich nadviazaní je veľké množstvo. Možno by som vyzdvihol to najzásadnejšie. Tým je podpísanie Memoranda o spolupráci s Občianskym združením PRO Galanta.
Ide o Občianske združenie, ktoré na území mesta zastrešuje veľmi veľa podnikateľských subjektov. To znamená, že aby som ako primátor nemusel s každým podnikateľským subjektom rokovať osobitne o mnohých dôležitých veciach, tak ich združuje toto Občianske združenie PRO Galanta.Sú medzi nimi najvýznamnejšie podnikateľské subjekty.
Zhruba raz za tri mesiace sa zvykneme stretnúť. Všetky zásadné materiály, ktoré sa týkajú podnikateľskej sféry, im dávame pred schvaľovaním zastupiteľstva prezrieť a pripomienkovať. Vyjadrujú sa námk daňový poplatkom, k poplatku za odpad a mnohým ďalším veciam. Zároveň navrhujú aj vlastné témy. Dostávajú tak možnosť zapojiť sa do širokej spolupráce. Toto je skutočne veľmi významné spojenie.
Druhým sú naše partnerské mestá. Z nich spomeniem tie zásadné. Prvým je Mikulov na Morave, s ktorým máme veľmi dobré vzťahy. Ďalšími sú určite mestá Kecskemét, Paks a Tóth Komlós v Maďarsku. Na Slovensku je to mesto Liptovský Mikuláš. Tieto mestá sú také, s ktorými najzásadnejšie komunikujeme v rôznych oblastiach.
Ako vidíte smerovanie Galanty o päť rokov?
Ak by sa nám podarilo dotiahnuť do zdarného konca aktivity, ktoré som na začiatku spomínal – autobusová stanica, parkovací dom, Renesančný kaštieľ, Neogotický kaštieľ, „križovatka smrti“, elektronabíjacie stanice a rozostavaný amfiteáter, bol by to zásadný úspech.
Som človek z kultúry. Chcem z mesta Galanta spraviť jedno dobré, obľúbené, kultúrne a slušné mesto, národnostne zmiešané, kde nepanujú negatíva ako napríklad rozdeľovanie ľudí a nenávisť.
Ktoré projekty alebo iniciatívy by podľa vás mali byť prioritou pre dlhodobý rozvoj mesta?
Jednoznačne tie, o ktorých som hovoril. Na nich aj pracujeme. Všetky aktivity v tejto ťažkej dobe, keď nám štát neustále uberá z podielových daní a ktoré prinesú financie do mesta, respektíve budú mať za následok skvalitnenie života obyvateľov, sú pre nás dobré.
Mám na mysli pripravované regulované parkovanie a prípadne postavenie menšieho hotela pri vodnom svete Galandia. A spomínal som aj tzv. "križovatku smrti".
Je niečo, čo chcete odkázať čitateľom?
Naše mesto a obyvateľov mám veľmi rád a prajem im, aby sa skôr zaoberali tými pozitívami ako negatívami. S odstupom času mám dojem, že ako keby pozitívne veci už neboli moderné. Na sociálnych sieťach sa často preferuje len to negatívum. A ešte aby na svet a na žitie v našom meste nazerali triezvo a s nadhľadom.
Ak by ste mali obyvateľom Galanty odkázať jednu myšlienku či posolstvo na záver, čo by to bolo?
Aby nám pomáhali budovať mesto, na ktoré budeme všetci hrdí.
