Účelová láska bez hanby hodná našich politikov.

Písmo: A- | A+

Slzy sa mi tlačia do očí, keď vidím to dojímavé množstvo lásky nahromadené a prekypujúce v jednom človeku k Pellegrínimu a ďalším pohrobkom Smeru zo zištnosti a strachu prebehnutým zo Smeru do nevinného, vraj „ čistého“ Hlasu.

Ľúbostné tančeky v priamych prenosoch rôznych televízií nenechajú jediné divácke oko suché. Ruka v ruke s dojatím a paralelným utieraním sĺz zároveň navierajú žily na krku pri pomyslení na vierolomnosť mnohonásobného otca, ktorý nemá štipku úcty k dohodám ani sám voči sebe a vôbec nie k voličom, ktorý mu dali svoju bezmedzne naivnú dôveru, aby spolu s ostatnou koalíciou napravil a pochoval obludný systém „ našich ľudí“, čo kradli našu budúcnosť, vieru v bohatší život a skupovali beztrestnosť cez krivé súdy, nič nevidiacich prokurátorov a pokútnych policajtov. V neposlednom rade do očí bijúca okatá oddanosť k rodine Pčolinských čo tiež nerobí ten najlepší dojem. Tu sme narazili na Borisov hlavný problém, prečo zahodil za hlavu dôveru občanov, iba kadečo trepe, vyhráža sa, podráža koaličných partnerov a stavia sa stále vehementnejšie na stranu opozície. Problémom je chorobne sústredená láska k možným záchrancom svojej budúcnosti v nadväznosti na svoju nie celkom priezračnú minulosť v prípade, že by sa k moci opätovne dostali „temné sily“. Vnímam to ako stávku na jednu kartu, ktorá aj keď sa momentálne javí ako výherná, takou v konečnom účtovaní vôbec nemusí byť. Preto by nezaškodilo ubrať z pýchy, menej snívať a viac dbať na čestné plnenie svojich prvotných záväzkov ku koaličným partnerom a voličom. Dôvera a dobré meno sa dá stratiť iba raz aj keď na Slovensku žije najviac zábudlivcov na kilometer štvorcový v celosvetovom meradle. Je to asi spôsobené striedavými klimatickými podmienkami . V lete úpaly a v zime vymrazovanie šedej mozgovej kôry. Vtedy proti vážnym účinkom nezaberá ani hlboko do čela narazená baretka, potom má zlý príjem anténa na menovanej pokrývke hlavy a neaktivuje sa príslušná funkcia na rozumné rozlišovanie. Nezachytí ani hrozbu revanšu, ktorý verejne sľúbil Fico svojim oponentom. Slovensko veľmi ľahkovážne zabúda na minulosť a neberie na zreteľ budúcnosť svojich detí. Večná škoda, ak sa to nepodarí tak na dlhé roky vypadneme z vyspelej Európy a priradíme sa Bieloruskému modelu života. Túžba normálne žiť nie je až taká smelá požiadavka. Alebo áno po tridsiatich rokoch od skončenia komunizmu a dvanástich rokoch bezmedznej vlády zla „našich ľudí“ ??? Spamätať sa, to potrebuje celá naša spoločnosť.

Skryť Zatvoriť reklamu