„Láska má tvé duši bude písní, jako by se byli, v opadalém spustlém háji slavíci dva opozdili.“
Nebeský sa narodil ako syn obyčajného hospodára na dnes už zaniknutej samote Nový Dvůr, ktorá patrila ku Kokořínskemu panstvu. Už od detstva sa odlišoval od ostatných chlapcov bystrým rozumom a výnimočným nadaním. Základné vzdelanie získaval postupne – navštevoval školy v Šemanoviciach, Vidimi a v Českej Lípe. Vo veku dvanástich rokov nastúpil na gymnázium v Litoměřiciach.
Keď mal osemnásť, odišiel do Prahy, kde ako mimoriadne talentovaný študent pokračoval v štúdiu filozofie. Ťažko znášal odlúčenie od domova, najmä od matky, ku ktorej mal silný citový vzťah. Napriek tomu sa postupne začlenil do pražského kultúrneho a vlasteneckého života. Oporu našiel v mimoriadne vzdelanom lekárovi J. R. Čejkovi a najmä v dramatikovi J. K. Tylovi, s ktorým ho spájalo aj blízke osobné priateľstvo. V jednom liste sa zmieňuje: „Jest-li na posvícení přijedu, nevím, musím se optat Tyla. – Sám nepřijedu, dnes k Tylovi již nepůjdu, teprv zítra.“
Ich priateľstvo sa časom prehĺbilo aj pracovnou spoluprácou – Nebeský publikoval v Tylových Kvetoch.
Krátko nato vstúpila do jeho života Božena Němcová. Spolu s ňou a skupinou vlastencov sa zúčastnil výletu do Šáreckého údolia a do Hvězdy. Nebeský si všimol mladej a pôvabnej dámy, a cestou späť kráčal vedľa nej, nadšene jej rozprával o svojej obľúbenej Hegelovej filozofii. Vraj mu načúvala s „jakousi ironickou nedůvěrou“, no cítil, že mu rozumie.
V tom období študoval medicínu a zároveň písal básne, ktoré si získali veľkú pozornosť čitateľov, čo si Němcová dobre uvedomovala. Pod vplyvom očarenia týmto mladíkom napísala báseň „Ženám českým“, ktorou sa prvýkrát predstavila verejnosti. O jej vzniku neskôr uviedla:„bylo to po zdařené besedě a já plna vlasteneckého entusiasmu právě domů jsem se byla vrátila. Co jsem psala, to jsem také cítila.“
Zamilovali sa do seba veľmi rýchlo, no ich vzťah bol krehký a plný neistoty. Němcová, v tom čase už vydatá matka detí, sa obávala, že sa o ich cite dozvie verejnosť. Od začiatku bolo jasné, že ich vzťah nemá budúcnosť – čo si Nebeský napokon uvedomil. Rozhodol sa odísť z Prahy do Viedne, kde plánoval pokračovať v štúdiu medicíny.
Němcová si uvedomovala, že taká vzdialenosť je takmer neprekonateľná. Ich rozchod ju hlboko zasiahol. Hoci sa pre Nebeského trápila, on sám napokon nedodržal svoje predsavzatie – štúdium medicíny nedokončil, pretože cítil, že sa naň povahovo nehodí: „medicina je v stavu mne umořiti.“
Bol mimoriadne citlivý, s jemnou, takmer ženskou povahou.
Keďže štúdium medicíny nedokončil, nemal veľa možností, a tak prijal miesto vychovávateľa v jednej rakúskej rodine. Práca mu však veľmi nevyhovovala a necítil sa tam dobre. Jeho situácia sa výrazne zlepšila až po návrate do Čiech, keď získal pozíciu v domácnosti rytiera Jana Norberta z Neuberka. Tento vlastenecky zmýšľajúci zamestnávateľ ho natoľko ovplyvnil, že sa Nebeský na istý čas začal venovať aj politike.
Ani v súkromí to nemal jednoduché. Jeho prvá manželka Eliška Jungmannová zomrela predčasne na choleru, čo ho psychicky veľmi zasiahlo – trpel depresiami a takmer sa zrútil: „Ještě doklepu ten život tak, jak to právě půjde.“
Našťastie našiel oporu v druhej manželke Tereze Fastrovej, ktorá mu bola vernou spoločníčkou po celý život. Z oboch manželstiev mal dokopy troch synov. Najstarší Václav vyštudoval právo a pôsobil vo Velvaroch, kde sa narodil jeho rovnomenný syn, ten sa, podobne ako starý otec, venoval estetike, výtvarnej kritike a teórii umenia.
Nebeského básnická tvorba postupne utíchla, možno aj preto, že jeho najväčšou múzou bola práve Božena Němcová. Písaniu sa však neprestal venovať, no zameral sa najmä na odborné články a štúdie. Neskôr pôsobil v časopise Muzejník a dlhé roky pracoval ako sekretár Českého múzea.
Václav Bolemír Nebeský
Narodenie: 18. 8. 1818
Úmrtie: 17. 8. 1882
Pri písaní tohto článku som čerpala z nasledujúcich zdrojov:
Martina Bittnerová, Lásky Boženy Němcové, Praha 2015
