Renata dnes učí tvorivé písanie, pomáha autorom s ich knihami a vydáva aj vlastné. Poznám ju už vyše dvadsať rokov – vtedy sme spolu pôsobili ako redaktorky českého magazínu Rozhledna. K mojim tridsiatinám mi vytvorila elektronickú knižku z mojich textov. Dodnes ju mám v počítači.
Čo ťa priviedlo k písaniu? Pamätáš si, čo si ako prvé v živote vytvorila?
S písaním som sa pohrávala už od detstva. Prvú poviedku som napísala ešte na základnej škole. Bola o chlapcovi po úraze hlavy, ktorého sa napriek všetkej snahe nepodarilo zachrániť. Moja prvá vydaná kniha bola o jednej rodine a rôznych podobách lásky – romantickej, rodičovskej, detskej.
Aký máš vzťah k Ústeckému kraju? Hľadáš v ňom inšpiráciu? A v čom konkrétne?
Žijem tu aj pracujem. Mám silné citové puto ku Krušným horám, ku ktorým každý deň vzhliadam s obdivom a láskou. Mnohé moje knihy sú týmto vzťahom priamo či nepriamo ovplyvnené, najviac však román Vlků se nebojím, ktorého celý dej sa odohráva v Krušných horách, hoci z väčšej časti už v Karlovarskom kraji.
Čo ti tu v kraji z pohľadu autorky chýba?
Trochu ma mrzí, že spolupráca knižníc s autormi je tu pomerne slabá. O regionálnych spisovateľov nie je veľký záujem. Osobne mám šťastie, že sa mi podarilo nadviazať spoluprácu s knižnicou v Chomutove, kde som ponúkla vedenie krúžku tvorivého písania pre deti, ktorý už roky úspešne funguje.
Aká téma sa v tvojej tvorbe opakuje?
Mám rada psychológiu. Zaujíma ma motivácia postáv, ich osobné vzťahy a vnútorný svet. V poslednom čase sa čoraz viac prikláňam k príbehom inšpirovaným skutočnosťou a či chcem alebo nie, vkladám do svojich kníh najmä lásku k prírode.
Ako vyzerá tvoj tvorivý proces? Máš nejaké rituály, alebo píšeš spontánne?
Na začiatku som písala viac spontánne. Postupne som dozrela k potrebe dôkladnejšej prípravy a premýšľania nad príbehom aj postavami, čo súvisí aj s tým, že sa nechcem opakovať.
Na čom práve pracuješ? Na čo sa môžu čitatelia tešiť?
Momentálne finišujú prípravy knihy pre deti od 7 rokov. Je to veľmi jednoduchý gamebook o neposednej veveričke, ktorá hľadá ukradnuté žalude. Volá sa Chyť zloděje z Dobrolesa a svojou jednoduchou koncepciou oslovuje mladších čitateľov. Vyjde v novembri.
Ktorú svoju knihu by si odporučila čitateľom?
Dospelým čitateľom odporúčam dve knihy zo života: dramatickú Bolest neutopíš o mužovi, ktorého život pripomína jazdu na horskej dráhe, a úplne nový román Kdo mi pije čas o živote ľudí s epilepsiou. Pre deti určite zábavný gamebook Kdo zachrání planetu? Je o partii, ktorá začne pomáhať zvieratám a prírode.
Zúčastňuješ sa rada autorských čítaní a literárnych programov? Alebo dávaš prednosť skôr zákulisiu a pokojnej práci?
Ak mám príležitosť, rada sa zúčastňujem autorských čítaní. Organizujem besedy pre deti, občas aj projektové dni na školách. Učím tvorivé písanie. Väčšina mojej práce je však tá pokojná za počítačom. S hlavou plnou fantázie a slov.
