To, že joby a kšefty v štátnej správe idú najlepšie po straníckej linke, nie je na Slovensku žiadnym tajomstvom. Deje sa to od samého začiatku fungovania našej absurdnej demokracie a dialo sa to počas všetkých doterajších garnitúr - aby som náhodou tej súčasnej nespravodlivo nekrivdil. Avšak to, akým spôsobom a v akom šialenom rozsahu k tomu dochádza v posledných rokoch, je vrchol arogantnosti a odpornosti.
Keďže v ostatnom čase v podstate paralelne doplatili na SMERácke bačovanie v regióne aj dvaja moji známi, rád sa s Vami podelím o to, ako to približne chodí. Obidva prípady sú akoby napísané cez kopirák. Taký ten zodratý, ktorý tu koluje už dlhé roky a na ktorom sa vystriedalo už x ľudských príbehov. Strata zamestnania, nemožnosť nájdenia nového, frustrácia, hnev, blbá nálada ...
V oboch prípadoch ide o pedagógov, odborníkov žijúcich svojou prácou, s dlhoročnými skúsenosťami.
Prebieha to asi následovne: Jedného dňa si Vás k sebe zavolá nadriadený a bez udania jediného dôvodu (!!), bez vyslovenia jediného náznaku nespokojnosti s Vašou prácou, a celkovo bez unúvania sa podať akékoľvek vysvetlenie, Vám skráti úväzok na polovičný (to je stále ten lepší prípad). Ich hodiny následne dostane novoprijatý zamestnanec (napriek tomu, že tých súčasných je dosť), absolvent iného odboru ako toho, ktorý má vyučovať, s nulovými skúsenosťami. V prípade krajnej drzosti nadriadený „požiada" poškodeného zamestnanca, aby tomu novému a neskúsenému pomáhal a viedol ho v ťažkých začiatkoch.
Či je len zhodou okolností, že vo všetkých týchto a im podobných prípadoch vedú nakoniec nitky ku kontaktom na našu najväčšiu Stranu, nech si vyhodnotí každý sám.
P.S. Informácie v tomto článku sú mierne upravené. Polovičný úväzok je vždy lepší ako žiaden, všakže?
