A tu zrazu, v jednom neformálnom „rozhovore na gauči“ na stránke .týždňa, to prišlo. Na poznámku Juraja Kušnierika, že premiérové predstavenie Fausta v SND si vyslúžilo veľký standing-ovation, reaguje Zuzana Fialová stroho, že „veľký býva aj na Tak sa na mňa prilepila, takže ja neviem, či toto býva nejaké merítko ...” (minutáž 6:00)
Ťažko hovoriť o nejakom pocite satisfakcie. Skôr som rád z objavenia ďalšej spriaznenej duše pod pódiom, ktorá rovnako ako ja vidí, že kráľ nemá gate.
Vlastne ani neviem, prečo to tak je. Či je na vine provinčný syndróm, nevedomosť, strach nezatlieskať, alebo naopak, strach prestať tlieskať :) (podľa vzoru zjazdov ÚV KSČ). Veď napíšte vy, rád si prečítam ...






