Je čas na novú politiku. A to nielen vo svete, ale aj u nás na Slovensku.
Tentoraz však zostanem doma. Z každej strany počúvame výzvy na upokojenie komunikácie a zastavenie polarizácie spoločnosti. Vidíme, ako sa prehlbujú rozdiely medzi ľuďmi s konzervatívnejším a pokrokovejším pohľadom na svet, medzi mladšími a staršími. Takmer každý politik hovorí, že spoločnosť treba spájať. Lenže výsledok stále neprichádza.
Pozorne sledujem, čo sa deje vo verejnom priestore, a zamyslel som sa nad tým, prečo sa nám to vlastne nedarí.
Väčšina verejných vystúpení sa dnes začína tým, s čím niekto nesúhlasí. Teda kritikou, odmietaním alebo útokom. Namiesto toho, aby sme najprv povedali, čo chceme robiť, vysvetľujeme, prečo je ten druhý zlý.
Príkladom bol aj nedávny hudobný festival. Mnohí ľudia, ktorí zároveň vyzývajú na zmiernenie napätia v spoločnosti, reagovali veľmi nepekne. Výsledok? Úplne sa stratila diskusia o hudbe a umení, ktorú organizátori a účastníci chceli viesť.
Ako z toho von?
Chýba nám nový spôsob, ako hovoriť na verejnosti. Nemusí byť za každú cenu mierny ani nekonfliktný. Reformy na Slovensku treba pomenovať jasne, presne a bez zbytočných emócií. Rozdiel však nespočíva v tom, kto lepšie pomenuje problém. Problémy dnes vie pomenovať takmer každý. Rovnako aj sťažovať sa na stav krajiny.
Skutočný líder je ten, kto dokáže ponúknuť riešenie.
Som presvedčený, že atmosfére v spoločnosti by veľmi pomohlo, keby verejné vystúpenia politikov stáli predovšetkým na návrhoch riešení, a nie na neustálom hľadaní vinníkov. Jasné, nie je to jednoduché. Keď jedna strana útočí, prirodzenou reakciou je útok vrátiť. Skutočné líderstvo je však práve o tom, že sa človek dokáže povzniesť nad osobné útoky, nepríjemné poznámky či provokácie a namiesto toho posúva krajinu dopredu.
A prosím, nenechajme sa zmiasť tým, čo vidíme na sociálnych sieťach. Skutočný život sa odohráva mimo nich. Je oveľa pragmatickejší, pokojnejší a ľudia riešia úplne iné veci, než tie, ktoré dominujú online priestoru. Myslieť si, že kritika a útoky na politických súperov automaticky prinesú hlasy, je podľa mňa omyl. Skôr ide o pocit než o realitu.
Slovensko má na viac. Nedovoľme, aby sa naša politika točila stále len okolo konfliktov, prázdnych sľubov a hľadania nepriateľa. Je čas hovoriť menej o tom, proti komu stojíme, a viac o tom, čo chceme spoločne vybudovať.
A aké by teda mali byť riešenia? Pretože iba mudrovať nestačí.
Spoločným menovateľom skutočných reforiem musí byť znižovanie nákladov na vstupy – a to naprieč celou ekonomikou. Medzi ne patria ceny energií, daňové a odvodové zaťaženie, dostupnosť kapitálu či náklady na investície.
Nejde pritom iba o firmy. Konečne si musíme nastaviť optiku tak, aby sme si uvedomili, že aj občan a zamestnanec má svoje vstupy. Aj on platí za energie, odvody, dane, bývanie či dopravu. Ak sa znížia vstupy firmám, ale nie domácnostiam, reforma nebude úplná. A naopak. Pochopenie tejto súvislosti je podľa mňa základným kameňom skutočnej reformy Slovenska.
Ako tieto vstupy znižovať?
Pri energiách je odpoveďou diverzifikácia. Nielen geografická, ale predovšetkým technologická. Slovensko potrebuje rozumný energetický mix postavený na stabilných jadrových zdrojoch, doplnených o efektívne obnoviteľné zdroje energie tam, kde dávajú ekonomický aj technický zmysel.
V daňovej a odvodovej politike je čas zaviesť silnejší princíp zásluhovosti, motivácie a participácie. Systém musí viac odmeňovať prácu, podnikavosť a vytváranie hodnôt, nie ich trestať vyšším zaťažením.
Takýchto riešení je, samozrejme, oveľa viac. Na začiatku však musíme zmeniť jednu základnú vec – nielen rétoriku, ale aj obsah verejnej diskusie. Politika nemôže byť postavená iba na kritike, hľadaní vinníkov a neustálom sťažovaní sa.
Od lídrov očakávajme, že budú hovoriť najmä o riešeniach. A od seba očakávajme, že už nebudeme tlieskať prázdnym slovám, ale konkrétnym návrhom, ktoré dokážu zlepšiť život ľudí aj konkurencieschopnosť Slovenska.
