Sme my, Slováci, národom podvodníkov a zlodejov ? - Časť druhá

Kým začnem so svojimi úvahami, dovoľte sa mi poďakovať všetkým diskutujúcim, čítajúcim, hodnotiacim. Ani vo sne som nečakal, že článok vzbudí toľko záujmu a pozor- nosti. Je to pre mňa dôkaz , že vás trápia tie isté problémy, čo aj mňa a to je skvelé – je nás mnoho a mnoho ľudí urobí pre dobrú vec viac ako jeden osamelý hlas..... V závere som písal, že mám víziu, ako z toho von. Znovu zdôrazňujem, že nie som odborník v oblasti sociológie, psychológie, histórie, či politológie, mám vyštudovaný technický smer – elektrotechniku. Moje úvahy teda nebudú odborné, jedná sa o moju víziu možného smerovania.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (19)

Aby som popísal stav myslenia našej spoločnosti tak, ako ho vidím ja, musím krátko opísať jednu moju malú životnú skúsenosť, ktorá ma výrazne ovplyvnila. Celý rok 1993 som strávil na zaškolení v jednej nemeckej firme v Düsseldorfe. Raz ma viezol jeden vyššie postavený pracovník nemeckej firmy autom na stanicu. Prekročil maximálnu povolenú rýchlosť a pritom ho viditeľne cvakla policajná kamera. Blížili sme sa k policajnej hliadke a nemecký kolega vedel, že zaplatí pokutu. Pri brzdení začal hlasne nadávať – a jeho prvé slovo bolo : „Idiot !" – a zopakoval to viackrát. Keďže sme sa blížili k policajnej hliadke, tušil som, o kom hovorí.... On ale vetu dopovedal : „Idiot, bože, ja som len idiot, zas budem mať z toho v práci problémy !"

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nechápal som celkom, čo vlastne hovorí, a tak som sa ho spýtal : „A nedá sa to u dopravnej polície nejako vybaviť , aby to Tvojej firme nenahlásili? Skús im niečo dať, nech sa na to vykašlú ! ".... On na mňa / stále brzdiac/ čumel a vôbec mi nerozumel : "Čo vybaviť, ako to myslíš ? Čo im mám dať, však im dám pokutu ! – Už tu niet čo vybaviť, išiel som predsa rýchlejšie skoro o 20 km/hod ako som mal !"

Pozrel som na neho a pochopil som obludnú pravdu : TEN CHLAP VÔBEC NETUŠIL, ČO MU HOVORÍM !!! Jeho filozofia bola jednoduchá : „Urobil som chybu, som idiot, musím za to niesť následky!" Vtedy som si uvedomil, že v aute sedia dvaja ľudia z rozličných planét. Rečou technika : hardvér je ten istý, ale softvér v dvoch hlavách je diametrálne odlišný. Ohromila ma obludnosť mojho vlastného myslenia – zvlášť keď som si uvedomil, že u nás takto myslí skoro každý. Myšlienková priepasť medzi dvoma civilizáciami -verte mi, dosť ma to zobralo !

Skryť Vypnúť reklamu

A tento softvér v našich hlavách /nazvem ho spoločenským softvérom/ je hlavným problémom slovenskej spoločnosti. Aby som bol objektívny – tento problém majú všetky postkomunistické krajiny a mnoho iných štátov, ale to na veci nič nemení. Ak nám súčasný stav vadí, musíme si vyriešiť náš problém, bez ohľadu na ostatné krajiny. Povedzme si na rovinu, že riešenie je behom na dlhé trate. Neviem odhadnúť časový horizont, ale určite to nie sú to roky, ale desaťročia. Ďalšia vec, ktorú si musíme uvedomiť je, že aj pri dokonalom systéme opatrení sa stále nájdu jedinci, ktorí budú hľadať úniky a bočné cestičky. To je úplne normálne – človek nie je stroj a rozličnosť zmýšľania je súčasťou "ľudského" rozmeru". Rozdiel je ale v tom, že kultúrne a mentálne vyspelé spoločnosti takýchto jedincov eliminujú a odkážu do patričných medzí. Systém je totiž nastavený tak, že nepoctivosť, nečestnosť a podvod sa NEVYPLÁCAJÚ a v konečnom dôsledku sa obrátia proti jeho pôvodcovi.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo však s takým spoločenským myslením ako je u nás ? Ako z toho von ? Ako „prepáliť spoločenský softvér „ ? Dá sa to vôbec ? A ak áno, kde vlastne začať ?

Skúsme pragmaticky zvážiť pár možností : Mnohí z vás písali, že začať treba od seba. Táto možnosť existuje len v teoretickej a filozofickej rovine, v reálnom živote nezačne od seba NIKTO. No skúste začať od seba, keď sa Vám syn hlási na vysokú školu, kde je 10-krát viac záujemcov ako kapacitných možností a na jednom poschodí s Vami býva prorektor tejto školy. Navyše je Váš syn vynikajúcim študentom a viete, že bez protekcie nemá šancu. No začnite od seba, hahaha.

Skryť Vypnúť reklamu

Keďže táto možnosť nemá šancu na úspech, povedzme si, čiste teoreticky, že začneme robiť poriadky u tých druhých - na miestach, kde je porušovanie zákonov evidentné, hoci len v malom. Zoberiem nejaký známy spoločenský nešvár, o ktorom vie každý, ale o jeho riešenie nie je záujem. Akisto denne pozorujete na cestách autá tej najvyššej cenovej triedy s ŠPZ-tkami 222, 555, atď. Ich šoféri väčšinou nerešpektujú dopravné značky, obiehajú aj cez dve plné čiary, pri nákupných centrách parkujú spravidla na miestach pre invalidov a majú nás všetkých v paži. Čo s takými hajzlíkmi ? Týmto nemyslím šoférov áut. Pre mňa je hajzlíkom štátny zamestnanec, ktorý žije z mojich daní, robí v štátnej správe a vôbec sa nezdráha za úplatok obísť platné nariadenia a vyhlášky, aby mohol nejakému mafiánovi alebo politikovi alebo finančnému magnátovi a celej jeho rodine prideliť takéto ŠPZ-tky. Naďalej poberá všetky výhody, ktoré mu umožňuje zamestnanie v policajnom zbore ...Nie je to síce problém tunelovania za miliardy, ale ako príklad je názorný.

Predstavte si, že by ste mali možnosť takéhoto zamestnanca z práce vyhodiť a prišiel by o všetky výhody, ktoré mu jeho súčasné zamestnanie poskytuje / ak by to, samozrejme, dovoľovala legislatíva/. Viete, aký by bol na 101% ďalší scenár ? Tento zamestnanec by povedal : „ Dobre, urobil som to, ale keď pôjdem ja, tak vyhoďte aj šéfa dopravného inšpektorátu, lebo aj on chcel odo mňa tri také značky" . Tak by ste chceli vyhodiť aj šéfa DI a ten by povedal : „To je svinstvo, mňa vyhodiť idete, a pritom okresný náčelník pýtal odo mňa minulý mesiac pre riaditeľa úradu práce takú značku!" A tak by to pokračovalo možno až k nejakému štátnemu tajomníkovi a možno aj vyššie... Lekári takýto jav nazývajú metastáza. Metastáza nepoctivosti a neúcty k zákonom je tak rozšírená, že organizmus nie je schopný normálnej funkcie. Nech sa na mňa pracovníci DI nehnevajú, že som si ich vybral ako príklad, mohol to byť rovnako aj daňový úrad, alebo hocijaký iný. A okrem toho ....isteže je všade aj dosť čestných ľudí. Čo som ale týmto chcel povedať, že ani takáto náhodilá, hoci zásadová čistka nie je východiskom.

Nečakajte odo mňa, že teraz predostriem univerzálne a jedinečné riešenie nášho problému. Také niečo neexistuje. Náš problém je, ako som už povedal, behom na dlhé trate. Vytvoriť spoločenské (po)vedomie, že podvádzať sa neoplatí, sa nedá za rok ani za dva. Ale začať nejako treba. Keďže nikto nezačne sám od seba a nepomôžu ani čiastočné nesystematické „čistky“, hľadajme systémové riešenie. Moja predstava a moje hlboké presvedčenie je také, že začať sa dá jedine zhora /samozrejme ani žiaden politik nezačne sám od seba/. My všetci musíme vytvárať enormný tlak na našich volených zástupcov, nedať im dýchať, nedať im spať, večne im pripomínať predvolebné sľuby a pri ich porušení vehementne žiadať ich odstúpenie.

Predstavte si, že by vplyvom neustáleho tlaku verejnej mienky museli po sebe odstúpiť traja ministri toho istého rezortu za relatívne drobné prehrešky, alebo zlyhania ich podriadených /bežná prax v civilizovaných demokraciách/ a mali by z toho aj trestnoprávne postihy. Ďalší, ktorý by prišiel po nich, by si dal setsakramentský pozor, aby nerobil „nástenkové tendre", aby nedosadil svoju 100-ročnú svokru do dozornej rady veľkého gigantu. Zároveň by strážil svojich podriadených, aby nemusel odstúpiť pre ich prešlapy. Tí by strážili svojich podriadených, atď.....

A tak by po pár rokoch /desaťročiach/ stratili moc aj mafie rozhodujúce o tom, kto dostane za úplatok eurofondy, kto dostane licenciu na STK a stanicu originality, ktoré firmy sa budú napriek privysokej ponuke podieľať na výstavbe diaľníc, ktorá pôda sa preklasifikuje z ornej pôdy na stavebné pozemky. Už sa nestane, aby mal predseda parlamentu postavené honosné sídlo v centre mesta klasifikované ako nebytový priestor, aby sa nahrávka o tom, ako kopneme vyšetrovateľa do gúl, zamietla pod stôl, aby nejaký šašo za úplatok alebo protislužbu prideľoval zmienené ŠPZ-ky. Nehovorím, že snahy a pokusy nebudú – tie budú existovať , kým bude homo sapiens chodiť po matičke Zemi. Rozdiel bude ale v tom, že organizmus takéto pokusy spolu s ich autormi vypudí.

USA síce nepatrí medzi moje obľúbené krajiny, ale od každého sa dá niečo naučiť a od USA sa dá o demokracii naučiť nemálo. História tejto krajiny ukázala, že aj "obyčajný" novinár dokáže vyvolať pád prezidenta najsilnejšej krajiny /Watergate/. Tlak verejnej mienky má gigantickú silu, ktorú sme u nás ešte nedocenili . Nedávne referendum to ukázalo v plnej sile – stačí aby nejaký politik svojim „neodporučil" účasť na referende a masa ľudí ani nešla vyjadriť svoj protest proti tomu, čo ich stále žerie /imunita poslancov/. A to už je sila !

Tak, moji milí, neviem vám poradiť nič iné, len maximálnu angažovanosť vo veciach verejných. Žiadajte na predvolebných zhromaždeniach od svojich kandidátov sľub, že budú hlasovať za zrušenie imunity, aj keď to navrhne tá „najhnusnejšia" opozícia a aj keď sľub nemá právnu silu ! Žiadajte od nich zmeny v legislatíve ! Žiadajte, aby sa dôsledne došetrili pochybné financovania strán včítane nahrávok, aj keď je to vaša obľúbená strana ! Je jasné a aj správne, že orgány činné v trestnom konaní a ani justícia nesmú podliehať tlaku verejnosti. Ale musia podliehať tlaku verejnosti v tom zmysle, aby pochopili, že kauza /napr. nahrávok/ sa nedá zahrať do stratena.... Každý priemerne zdatný odborník v akustike vie, že porovnanie frekvenčného spektra hlasov je otázkou niekoľkých dní.... Nepomôže nám žiadna legislatíva, žiadne opatrenia, žiadne zahraničie, žiaden nový politik, ak budeme stáť pasívne v úzadí s tým, že sa to "aj tak nezmení". Nezmení sa to iba vtedy, ak je naša vôľa a túžba po zmene príliš malá.

Keď už teda dávate svoje ťažko zarobené peniaze na fungovanie štátu, žiadajte, aby sa ten štát správal podľa zásad elementárnej slušnosti a zdravého rozumu. A tie sú /aspoň tomu chcem uveriť/ - čestnosť, transparentnosť a snaha o riešenie problémov .



Štefan Bloch

Štefan Bloch

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vyštudoval som technický smer /bože, to bolo už dávno!/, milujem humor - snažím sa ho odhaliť aj vo vážnych veciach Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu