Úvod
Trump otvorene zaútočil na EÚ a jej lídrov. Expert portálu Euractiv Radovan Geist hovorí o troch dôvodoch Trumpovej aktuálnej útočnej agresívnej politiky voči dlhoročným spojencom:
— Ochrana svojich technologických IT nadnárodných spoločností. Pri rozbitej EU majú lepšie vyjednávacie výhliadky voči jednotlivým európskym krajinám z pozície sily.
— Druhý dôvod je politický. Nemá záujem o EÚ ako rovnocenného partnera alebo spojenca, ale chce parciálne vzťahy s jednotlivými krajinami, ktoré budú poslušne podporovať USA a jeho politiku. EÚ zatiaľ napriek svojej ekonomike nemá takú politickú váhu, akú by mohla mať, ale stále je preňho príliš silná, a preto chce, aby zoslabla.
— Tretí a najdôležitejší dôvod je podľa neho ideologický, pretože Trump je obklopený ľuďmi, ktorí presadzujú extrémne konzervatívnu a xenofóbnu ideológiu. To je podľa Geista aj dôvod, prečo chce americká administratíva v EÚ podporovať krajne pravicové strany, ktorých lídri majú rovnaký pohľad na svet ako on.
To, čo dnes sledujeme v USA, Maďarsku, Poľsku, Taliansku a Slovensku, nie je iba „posun do konzervativizmu“.
Ide o systematický návrat k modelu autoritárskeho štátu postaveného na dogme, poslušnosti a konvenčnosti – k modelu, ktorý Bob Altemeyer pomenoval ako „Right-Wing Authoritarianism“.
Ako povedal historik Timothy Snyder:
„Postfaktická politika vytvára predfašistickú mentalitu.“
(On Tyranny, 2017)
A tá rozšírená mentalita je opäť medzi nami.
Psychológia moderného klérofašizmu podľa Boba Altemayera
Altemeyer počas 25 rokov výskumu dokázal, že autoritárska osobnosť nie je politická kategória, ale psychologický profil.
Tento profil pozostáva z troch zložiek:
1. Autoritárska podriadenosť
Ľudia s vysokým RWA skóre prejavujú bezvýhradnú poslušnosť voči autorite, najmä takej, ktorá sa odvoláva na tradíciu alebo náboženstvo.
Altemeyer píše:
„Autoritárskych nasledovníkov najviac charakterizuje ich potreba poslúchať legitimovanú autoritu bez ohľadu na kvalitu jej rozhodnutí.“
(The Authoritarians, 2006)
Presne to vysvetľuje, prečo sa Trumpovi, Ficovi, Orbánovi či Kaczyńskému darí premeniť masy na poslušný, slepo lojálny blok, aj keď to nie sú žiadni vzoroví veriaci.
2. Autoritárska agresia
Táto agresia nie je chaotická. Je to agresia „v službách božej morálky“.
„Autoritárski nasledovníci cítia morálnu povinnosť útočiť na tých, ktorých autorita označí za nepriateľov.“
(Altemeyer, RWA Scale Commentary)
Tým sa vysvetľuje:
• nenávisť voči LGBT+,
• útoky na liberálov, progresívcov, ateistov…
• xenofóbna nenávisť voči migrantom,
• útoky na vedcov, štandartné médiá či sekulárnych intelektuálov.
Autorita vyhlási: „oni sú hrozba“.
A nasledovníci poslušne, nadšene a fanaticky konajú.
3. Konvenčnosť
Ide o rigidné lipnutie na “tradičných hodnotách” – bez ohľadu na to, či sú pravdivé, funkčné alebo ešte stále etické.
„Konvenčnosť autoritárov je ich úteková stratégia pred neistotou.“
(Altemeyer, 1988)
Preto sú tak náchylní na „kult tradičnej rodiny“, „národný étos“ či „duchovné dedičstvo“, ktoré v skutočnosti nie je ničím iným ako psychologickou barličkou pre strach z moderných zmien.
Ako tieto črty vytvárajú klérofašistické režimy
Moderný klérofašizmus sa neprejavuje uniformami ani fakľovými pochodmi.
Je to „mäkký fašizmus“, ktorý sa skrýva za náboženskú morálku.
Citát Hannah Arendt sedí dokonale:
„Najnebezpečnejší sú tí, ktorí konajú z presvedčenia, že práve oni vlastnia morálnu pravdu.“
(The Origins of Totalitarianism, 1951)
A presne toto dnes vidíme v USA, Poľsku, Maďarsku či na Slovensku.
USA – Evanjelikálny nacionalizmus
Sociológ Andrew Whitehead hovorí:
„Kresťanský nacionalizmus je najväčšou hrozbou americkej demokracie od čias občianskej vojny.“
(Taking America Back for God, 2020)
Trump nerozdelil Ameriku.
On už iba aktivoval autoritársky potenciál, ktorý bol v evanjelikálnych komunitách prítomný celé desaťročia.
Poľsko – Morálna teokracia
PiS vládla presne podľa manuálu RWA:
• náboženská autorita (boh, vodca, cirkev),
• morálna agresia (útoky na ženy, LGBTI+ komunity…),
• konvenčnosť (národno-katolícka identita).
Ako povedal Adam Michnik:
„Klerikálny nacionalizmus je najhoršia verzia postkomunistickej moci.“
Maďarsko – Orbánov model
Orbán verejne vyhlásil:
„Upúšťame od liberálnej demokracie. Budujeme neliberálny štát.“
(Baile Tusnad speech, 2014)
A opäť:
autorita, agresia, konvenčnosť, utvrdzovanie absolútnej moci.
Taliansko – Meloniová
Meloniovej obľúbená mantra „Boh, vlasť, rodina“ je priamym prepojením na fašistickú tradíciu.
Umberto Eco vo svojej eseji Ur-Fascism píše:
„Fascizmus vždy využíva náboženstvo ako zdroj legitimity a poslušnosti.“
Meloniová tento princíp používa v 21. storočí ako učebnicový príklad.
Slovensko – Klerikálny štát v zárodku
Slovensko spája:
• vysokú mieru náboženskej indoktrinácie a bigotnej viery
• slabé školstvo, desaťročia bez výučby kritického myslenia ale zato s návratom katechizmu
• sociálna neistota, tribalistické rozdelenie, klanová a rurálna mentalita
• konzervatívnych populistov, ktorí sa hrajú na spasiteľov.
Ako napísal Juraj Šeliga (ironicky, ale presne):
„Slovensko je ideálnou krajinou pre tých, ktorí potrebujú neomylných vodcov a jednoduché pravdy.“
Fico, Hlas, SNS, KDH a klerikálne kruhy spolu vytvárajú mäkkú teokraciu, ktorá len čaká na svoju tvrdšiu formu ala Tisov slovenský klerofašistický štát.
Prečo sú pro-autoritáritársky a klerikálne mysliaci ľudia odolní voči faktom?
Altemeyer označil túto skupinu za:
„najrétardovanejší segment spoločnosti v schopnosti spracovať protichodné informácie.“
(para-citácia podľa Altemeyerovej terminológie: „highly impervious to evidence“)
Príčiny odporu voči faktom:
1. Motivované myslenie
Fakty sa nehodnotia podľa pravdy a dôkazov, ale podľa lojality k vodcovi a náboženského presvedčenia
2. Kognitívna disonancia
Karol Popper to vystihol presne:
„Nič nie je také ťažké ako opustiť názor, ktorý dáva pocit bezpečia.“
3. Identitárna viera
Viera = identita.
Kritika dogmy = útok na osobu.
4. Ako vzniká autoritárska osobnosť?
Často už v útlom detstve.
Najzávažnejší citát celej Altemeyerovej práce je tento:
„Autoritárska osobnosť je výsledkom výchovy: poslušnosť je odmenou, pochybnosť trestom.“
(The Authoritarians, 2006)
Deti vychovávané v autoritárskych, náboženských domácnostiach alebo cirkevných ale aj štátnych školách:
• sa učia veriť bez dôkazov,
• odmietajú pochybnosť,
• majú strach z chyby,
• nevedia spracovať neistotu,
• neustále hľadajú neomylnú autoritu.
Presne tento typ osobnosti je surovinou, z ktorej sa vyrába klérofašizmus.
Ako napísal Richard Dawkins:
„Odobrať dieťaťu právo myslieť a nahradiť ho vierou je najväčší etický prehrešok.“
Prečo je klérofašizmus nebezpečnejší než klasický fašizmus
Historik Jason Stanley upozorňuje:
„Fašizmus 21. storočia nepožaduje uniformy. Stačí mu kontrolovať morálny jazyk.“
(How Fascism Works, 2018)
Klerikalizmus je ideálnym komunikačným a posväcovacím médiom pre takýto proces:
• neútočí silou, ale dôrazom na “sväté tradície”,
• neobmedzuje slobodu priamo, ale cez „náboženskú morálku“,
• nevládne cez strach zo štátu, ale cez strach z hriechu a večného zatratenia.
To je mechanizmus, ktorý dokonale vyhovuje konzervatívnym populistickým politikom, akých dnes vidíme v Amerike aj v Európe.
Záver: ideologická budúcnosť závisí od typu myslenia, nie od politika a politickej strany
Altemeyerovo ultimátne varovanie znie:
„Demokracia je najzraniteľnejšia tam, kde je najviac ľudí vychovaných k poslušnosti.“
A práve preto sa klérofašizmus šíri v kresťanských krajinách ako sú:
• USA,
• Poľsku,
• Maďarsku,
• Taliansku,
• Slovensku.
Dnes to už nie je boj ľavice proti pravici.
Je to opäť osvietenecký boj liberálov a sekulárnej liberálnej demokracie proti revanšistickým spiatočníckym klerikálnym ultrakonzervatívcom a klerofašistom.
Je to boj kritického myslenia proti konzervatívnej dezinformačnej lži a mentálnej podriadenosti.
A tento boj je dnes pre západnú civilizáciu rozhodujúci.
Ako napísal Primo Levi:
„Každá doba má svoj fašizmus. Začína sa vždy v hlave obyčajných ľudí.“
