1. Ako vzniklo delenie na pravicu a ľavicu
Pojmy pravica a ľavica vznikli počas Francúzskej revolúcie (1789) a mali čisto praktický pôvod. V Národnom zhromaždení (Assemblée nationale) si poslanci sadali podľa názorov:
• vpravo sedeli zástancovia monarchie a tradičného poriadku – šľachta, vyššie duchovenstvo a konzervatívci, ktorí chceli zachovať privilégia a moc kráľa,
• vľavo revolucionári a reformátori – usilovali sa o republiku, rovnosť pred zákonom a rozsiahle spoločenské zmeny.
Už vtedy sa vytvorila symbolika:
• pravica = dogmatický poriadok, náboženská tradícia, feudálna hierarchia,
• ľavica = osvietenecká revolúcia, rovnosť, individuálna sloboda, liberálna sociálna a ekonomická reforma.
V strede sedel tzv. „močiar“ (Marais) – poslanci, ktorí sa prikláňali raz na jednu, raz na druhú stranu. Tak vznikol obraz dnešného politického stredu.
2. Buržoázia ako nový hráč
Buržoázia (mestskí obchodníci, bankári, remeselníci, podnikatelia) bola v 18. storočí novou silou proti feudálnej aristokracii. Neboli to monarchisti – naopak, ťahali osvieteneckú revolúciu, keďže chceli odstrániť feudálne privilégiá, ktoré im bránili v podnikaní. Ich cieľom bol slobodný trh, rovnosť pred zákonom, občianske práva, ústava a parlament – teda hodnoty, ktoré dnes nazývame liberálnymi.
3. Ľavica a pravica počas Francúzskej revolúcie
• Ľavica: radikáli (jakobíni, montagnardi) – republika, odstránenie monarchie, sekularizácia, niekedy aj majetkové obmedzenia.
• Pravica: rojalisti, aristokracia, konzervatívne duchovenstvo – zachovanie monarchie a feudálneho poriadku.
• Stred: girondisti a umiernenejší liberáli – odmietali extrémnu republiku aj návrat absolutizmu.
Časť buržoázie bola teda naľavo (radikáli), časť v strede či mierne napravo (umiernení pravicoví liberáli).
4. Ako sa buržoázia stala „pravicou“
V 19. storočí buržoázia už dosiahla svoje ciele: odstránenie feudálnych privilégií, slobodu podnikania, voľný trh, parlament. Z pozície revolucionárov sa postupne stali obhajcami nového status quo. Začali vystupovať konzervatívnejšie a začali si chrániť svoj novonadobudnutý majetok a nový kapitalistický poriadok, súkromné vlastníctvo a voľný trh proti novým hnutiam robotníkov a socialistov – teda proti „novovzniknutej ľavici“.
5. Prečo je v tom dodnes chaos
• Ľavica a pravica nie sú fixné pojmy – ich obsah sa mení podľa doby a kontextu.
• V čase revolúcie bola buržoázia progresívna, teda vľavo.
• Po industrializácii sa stala konzervatívnou silou, teda vpravo.
• Preto buržoázia bola raz ľavicová a inokedy pravicová – podľa toho, koho mala proti sebe.
6. Kľúčový poznatok
• Ľavica a pravica nie sú nemenné kategórie. To, čo bolo kedysi ľavicou (buržoázia proti monarchii), sa neskôr stalo pravicou (buržoázia proti robotníkom).
• V 21. storočí sa staré ekonomické delenie defakto rozpadlo. Skutočná deliaca čiara dnes vedie medzi:
• sekulárnou liberálnou demokraciou, globálnym voľným trhom a win-win spoluprácou rešpektujúcou základné ľudské práva a medzinárodné právo,
• autoritatívnym konzervatívnym populizmom, založeným na koristníckom imperializme, protekcionizme, klerikálnom nacionalizme, dogmatickej manipulácií a systematickej výrobe dezinformácií.
Ako to vystihol politológ Ivan Krastev: „Dnešný konflikt už nie je medzi pravicou a ľavicou, ale medzi otvorenou a uzavretou spoločnosťou.“
7. Prečo je dnes delenie pravica–ľavica klamlivé
• Populizmus ignoruje ekonomické nálepky
• Donald Trump – je bežne označovaný za „pravicu“, no jeho protekcionizmus a clá pripomínajú skôr feudálny merkantilizmus 18. storočia a nie moderný neoliberalizmus, ala Thatcherová
• Robert Fico – sa stále vydáva za „ľavicu“, ale jeho politika je v skutočnosti mixom sociálnych gest pre voličov a oligarchicko-klerikálno-nacionalistickej praxe.
• Kultúrna vojna nerozlišuje ekonomickú pravicu a ľavicu
• Viktor Orbán (pravica) a Robert Fico (ľavica) stoja na jednej strane: proti sekulárnej liberálnej demokracii, za autoritárstvo a klerikalizmus.
• Fašisti v Taliansku a komunisti v ZSSR mali tiež spoločný základ: popretie individuálnej slobody a podriadenie sa svojej ideologickej dogme.
• Morálne otázky sa nedajú striktne deliť na ekonomické kategórie - pravica versus ľavica.
Rovnosť pohlaví, práva menšín, sloboda médií, klimatická kríza – tieto témy sa v osi pravica–ľavica nedajú nijako uchopiť. Skutočná deliaca čiara je:
• fakty vs. dezinformácie,
• sloboda vs. autorita,
• racionalita vs. dogma.
Ulrich Beck (sociológ): „Klasické delenie na pravicu a ľavicu sa rozpadá, pretože najväčšie výzvy sú globálne – klimatická kríza, migrácia, riziková spoločnosť. Tie sa nedajú riešiť v starých rámcoch.“
Francis Fukuyama: „Kultúrne otázky dnes prehlušili ekonomické rozdiely. Populisti sa stavajú proti liberálnej demokracii bez ohľadu na to, či sú zľava alebo sprava.“
8. Slovenský kontext
Na Slovensku je takéto nálepkovanie ešte absurdnejšie:
• SMER – nazýva sa „sociálnodemokratický“, no jeho prax pripomína kleptokratický nacionalizmus s klerikálnou podporou.
• KDH – radi sa označujú za „pravicu“, no ku skutočnému pravicovému neoliberalizmu majú ďaleko; v skutočnosti sú čisto klerikálno-konzervatívni.
• Republika – fašistická strana, ktorá populistický preberá časť sociálnej agendy, ale jej jadro je čisto nacionalistické a ultrapravicové. Presne ako NSDAP — Hitlerová ultrapravicová nacionálne-socialistická strana.
9. Nová deliaca čiara
Skutočné delenie dnes už nevedie medzi pravicou a ľavicou, ale medzi:
• sekulárnou liberálnou demokraciou,
• autoritárskym konzervatívnym populizmom, klerikálnym nacionalizmom a dogmatizmom.
Potrebujeme pomenovať veci presne:
• Trump nie je „pravica“, ale populistický nacionálne-klerikálny, oligarchický “feudál”,
• Fico nie je „ľavica“, ale oportunistický a dnes už aj nacionálne-klerikálny demagóg,
• Cirkev nie je dnes žiadna „morálna autorita“, ale agresívny ultrakonzervatívny politický hráč.
10. Odborné štúdie a prieskumy
• De Vries, Hakhverdian & Lancee (2013): Voliči čoraz viac spájajú ľavicu/pravicu s kultúrnymi otázkami, nie s ekonomikou.
• YouGov (2023): Američania sa neidentifikujú jasne ako pravica či ľavica; používajú mix označení podľa témy.
• Pew Research Center (2021): Deväť typov voličov v USA – klasická os pravica/ľavica nedokáže zachytiť ich postoje.
• Giebler (2021): Politické strany samy rozmazávajú tradičné hranice, keď preberajú témy opačných táborov.
• Stanford (2019): Mestá vs. vidiek sú dnes silnejším prediktorom politických rozdielov než klasické zaradenie.
P.S. V minulosti si konzervy drzo prisvojili od liberálov pravicovú neoliberálnu politiku, na ktorej v 80-tých rokoch napokon politicky vyrástli. (Reagan, Thatcherová), no a dnešné „konzervy“ (Trump…) to celé kompletne zahodili – namiesto obhajoby globálneho voľného trhu dnes presadzujú feudálny merkantilizmus, čiže protekcionizmus, clá, štátne zásahy a klientelizmus. Trump rozbil republikánsku „pravicu“ tak, že z jej slávnej neoliberálnej ekonomiky nezostalo vôbec nič, len resentiment, chaos, nedôvera, kultúrna vojna a obchodné bariéry.
Ako to vystihol ekonóm Paul Krugman: „Strana, ktorá kedysi hlásala slobodný trh, sa dnes zmenila na stranu resentimentu a ekonomického nacionalizmu.“
Inak povedané: republikánske konzervy si vychovali vlastné monštrum (Trumpa), ktoré im ukradlo už raz liberálom ukradnutú neoliberálnu ekonomickú agendu a debilne ju celú spláchlo rovno do hajzľa. A tak im treba, zaostalým debilom, pýšiť sa cudzím perím sa naozaj nemá a nevypláca.😎
Donald, dobrá práca! Len tak ďalej MAGA, až tam do temného stredoveku, až ku vaším chorým feudálnym koreňom! Vy tupé prehrdzavené konzervy, vy sa nakoniec porazíte aj sami!👍
