Kedysi som Ivana Mikloša považoval za svoj intelektuálny maják. Dnes čítam jeho texty a mám pocit, že sledujem senilného technokrata uviaznutého niekde v nultých rokoch. Akoby žil stále v dobe, keď ešte dávalo nejaký zmysel deliť populizmus na „ľavicový“ a „pravicový“. Lenže rok 2025 je už niekde úplne inde: dominantná forma populizmu je konzervatívno-klerikálna kontrarevolúcia namierená priamo proti sekulárnej liberálnej demokracii, posilnená profesionálnou konzervatívnou a klerikálnou dezinformačnou mašinériou. To nie je štýl politiky – to už je hybridná hodnotová ideologická vojna.
1) Populizmus 2025 nie je „ľavý“ vs. „pravý“. Je dnes čisto antiosvietenský.
Áno, ekonómovia Manuel Funke, Moritz Schularick a Christoph Trebesch spočítali dlhodobé makrodáta pre 60 demokracií za 1900–2020 a ukázali, že po 15 rokoch je HDP na obyvateľa v krajinách pod populistami o viac ako 10 % nižší než v racionalistickom nepopulistickom scenári. To je tvrdý ekonomický dôkaz, že populizmus ekonomike výrazne škodí. Ale ešte dôležitejší je posun jeho povahy: dnešná populistická vlna je kultúrno-ideologická, nie ekonomická a triedna.  
Európske dáta: podpora autoritárskych/populistických strán sa drží okolo 27 %, historicky vysoko; posledné roky sa skôr konsoliduje než expanduje – a ťahúňmi sú práve konzervatívne a nacionalistické projekty (Maďarsko, Taliansko, USA, Poľsko…).  
Británia? Reform UK Nigela Faragea mesiace dominuje agende a vedie, v niektorých rebríčkoch okolo 30 %, čo je v moderných dejinách bezprecedentné umiestnenie mimo dvojice Labour–Tories. To už nie je žiadny „ľavicový populizmus“. To je tvrdá nativisticko-konzervatívna mobilizácia s explicitnými plánmi oslabovať súdy, ECHR a ľudskoprávne záväzky.   
Pointa: ak dnes niekto opisuje populizmus v osi „ľavý/pravý“, prehliada dnešnú spoločenskú realitu: dnes ide všade vo svete predovšetkým o populistický antiliberálny a antisekulárny hodnotový blok.
2) Klerikálny faktor: keď sa dogma spojí s mocou
Nie je to teória. Ruská pravoslávna cirkev rámcuje vojnu proti Ukrajine ako svätý boj proti „Liberálnemu antikristovi“ a „západnému dekadentnému zlu“; patriarchovi Kirilovi sa pripisuje výrok, že smrť na fronte „zmýva všetky hriechy“, a aj nariadené modlitby za „Víťazstvo svätej Rusi“ sú súčasťou náboženského kresťanského kultu. To je učebnicová sakralizácia politiky – náboženská legitimácia agresie voči liberálnemu Západu. Džihád alebo krížiacka výprava, nazvite si to už ako len chcete.
Kiril pritom dlhodobo vykresľuje Západ ako „nepriateľský voči kresťanstvu“, z čoho vyvodzuje potrebu „spirituálnej obrany“ – politicky to znamená koordinovaný front proti sekulárnym a liberálnym hodnotám, pluralite, rovnosti a právam menšín. 
Ak toto nie je klerikálny populizmus, tak čo už, do pekla, potom je?!
3) Dezinformačný ekosystém: kyslík pre konzervatívno-klerikálnu kontrarevolúciu
Digitálny News Report 2025: pokračuje pokles angažovanosti pri tradičných informačných zdrojoch a rast závislosti od sociálnych sietí – presne tam, kde algoritmy odmeňujú emocionálne a polarizačné populistické posolstvá. Slovenská správa DNR 2025 pridáva varovanie pred „media capture“ a politickými útokmi na nezávislé médiá. To je ideálne prostredie a pôda pre kultúrno-vojnové konzervatívne naratívy. 
A výsledok? Každý piaty Slovák pochybuje o guľatosti Zeme; ďalší veľký podiel odpovedá „neviem“. Viac ako 50% Slovákov je presvedčená, že invázia na Ukrajinu bola vyvolaná niekým iným ako rusmi a Putinom, viac ako 50% Slovákov verí v nejakú konšpiráciu. Toto nie je len nejaká smutná kuriozita – je to indikátor epistemickej dezintegrácie, v ktorej sa racionálne štandardy nahrádzajú slepou vierou a populistickou autoritou.  
4) Kde sa Mikloš mýli
Mikloš presne pripomína, že populizmus poškodzuje rast, investície, právny štát. Súhlas. Ale prečo populizmus dnes vyhráva? Nie kvôli nejakej „ľavicovej ekonomickej redistribúcii“. Vyhráva preto, že útočí na samotnú schopnosť spoločnosti rozlišovať pravdu od lži – cez nábožensko-nacionalistickú identitu, cez morálnu paniku (gender, migrácia, progresivizmus…), cez pro-konzervatívne a pro-klerikálne dezinformačné kanály, ktoré kompletne rozrušujú dôveru v štandartné médiá, demokratické inštitúcie a vedu. A ku tomuto šialenému hodnotovému posunu našej spoločnosti do postfaktickej doby je Miklóšová analýza kompletne slepá.  
5) Čo s tým: päť bodov, ktoré nie sú iba „zbožné priania“
1. Sekulárny štát bez výnimiek. Zastaviť zákonnú privilegáciu dominantného postavenia cirkví a prenikanie autoritárskych dogiem do politiky, školstva, zdravotníctva a štátnych zákonov. (S akoukoľvek „svätou vojnou“ sa nediskutuje – nekompromisne sa izoluje.)
2. Ochrana info-prostredia. Transparentnosť vlastníctva médií, pravidlá pre politickú reklamu online, povinné označovanie syntetického obsahu, sankcie za koordinované dezinformačné operácie. (EÚ už rozširuje svoj arzenál – využime ho aj my tu doma.) 
3. Digitálna a mediálna gramotnosť ako povinný predmet. Nie len nejaké plagáty na nástenke, ale kurikulá s merateľnými výstupmi – zdrojová kritika, argumentácia, logické klamy, základ digitálnej a dátovej zručnosti.
4. Odborné inštitúcie ako štít. Posilniť nezávislosť súdov, ombudsmana, NKÚ, Rady pre vysielanie – bez ich nezávislosti totižto populizmus rýchlo mení svoju moc na nekontrolovanú dominanciu (pozri britské návrhy na oslabovanie ECHR a súdov v programe okolo Reform UK).
5. Pozitívna agenda pre „hľadajúcich“. Nie cynizmus, ale inkluzívny humanizmus a liberalizmus: sociálne bezpečia + sloboda jednotlivca + vláda práva. Ak necháme tento priestor prázdny, zaplní ho autoritársky dogmatický populistický kazateľ s influencerom.
6) Prečo to píšem dnes tak ostro?
Lebo dnes naozaj nejde len o HDP. Ekonómia je teraz už vedľajší front. Hlavná bitka je o základný mentálny operačný systém spoločnosti – o to, či sa pravda určuje pomocou dôkazu, alebo čisto autoritárskou hierarchiou kazateľ–despotický vodca. A tu je veru dnes nejaká zaostalá diagnostika „ľavý vs. pravý populizmus“ úplne k ničomu. Dnešný populizmus je predovšetkým konzervatívny, klerikálny, proruský a antiliberálny. Čím skôr si to priznáme, tým skôr prestaneme behať iba po nedôležitej periférii dnešného akútneho spoločenského problému, čiže doby postfaktickej.
Záver pre Mikloša (a pre nás všetkých)
Ak budeme ďalej medicínsky presne merať iba teplotu pacienta a zároveň si odmietať priznať, že zomiera na akútnu otravu racionálneho demokratického ducha, nevyhnutne prehrajeme civilizačne. Populizmus dnes nie je iba nejaký politický „štýl“ – je to koordinovaný ideologický autoritársky dogmatický protiútok proti sekulárnej, liberálnej a vedeckej modernite. A vyhráva všade tam, kde sme si ľudia nechali rozvrátiť svoju schopnosť myslieť analyticky a kriticky.
Kto to nevidí a rázne nepomenuje, ten neanalyzuje realitu – len komentuje dávnominulý včerajšok.
Zdroje a dáta (výber)
• Ekonomické náklady populizmu: Funke, Schularick, Trebesch – po 15 rokoch o >10 % nižší HDP/obyv. (AER 2023; Kiel 2023).  
• Úroveň podpory populistov v Európe: Authoritarian/Populism Index (EPICENTER/Timbro), ~27 %, konsolidácia na vysokej úrovni.  
• Británia 2025: Reform UK dlhodobo vedie agendu, ~30 % v preferenciách; prepojenie na plány oslabovať ECHR/súdy.   
• Klerikálny rámec vojny: OSW – „svätá vojna“ v diskurze ROC; povinné modlitby za „Svätú Rus“. 
• Kirillova rétorika proti Západu: Church Times – „Západ je nepriateľský ku kresťanstvu“, spájanie „gender ideológie“ a migrácie. 
• Kolaps dôvery a presun na sociálne siete: Reuters Institute Digital News Report 2025 (globálne), kapitola Slovensko 2025 (riziko „media capture“). 
• Slovenský „flat-earth“ index: MNFORCE (mediované), ~20 % nesúhlasí s guľatosťou Zeme; ďalší významný podiel „neviem“.  
