Marcel Rebro to vo svojom blogu - https://blog.sme.sk/rebro/spolocnost/rusi-nechcu-mier-chcu-svet-rusky-svet vystihol presne:
„Ak prestane bojovať Rusko, bude to koniec vojny. Ak prestane bojovať Ukrajina, bude to koniec Ukrajiny.“
Toto nie je len výstižná veta – je to veľavravný morálny a civilizačný fakt. Ale treba k nemu dodať ešte jeden dôležitý rozmer:
ak Ukrajina padne, nebude to len koniec Ukrajiny – bude to začiatok konca slobodnej sekulárnej liberálno-demokratickej Európy, akú ju dnes poznáme.
1. O čo sa v tejto vojne skutočne hrá
Nie je to len o území, prírodnom bohatstve, ani o rope či plyne. Je to o základnom hodnotovom usporiadaní nášho sveta.
Rusko bojuje proti myšlienke, že štát môže byť sekulárny, slobodný, pluralitný a demokratický.
Bojuje proti osvietenskému dedičstvu Európy, proti právam jednotlivca, proti autonómii myslenia.
Putinova vojna je reakčná klerikálna a imperialistická kontrarevolúcia – pokus zvrátiť novoveký demokratický západný vývoj, ktorý Rusko vždy tak veľmi nenávidelo a stále ešte nenávidí. Svetový vývoj, ktorý posunul ideologické a mentálne hranice ľudstva:
od slepej poslušnosti ku individuálnej slobode,
od “neomylnej” autority k racionálnemu rozumu,
od slepej iracionálnej viery k vedeckému poznaniu a kritickému mysleniu.
Patriarcha Kirill vojnu na Ukrajine od začiatku ideologicky zarámcoval nasledovne:
„Táto vojna má metafyzický význam. Nie je to len politický konflikt. Ide o to, na ktorej strane Boha bude stáť ľudstvo. Západ dnes odmieta Boží zákon, stavia sa proti tradícii, rodine a morálke. Preto sa Rusko musí postaviť na obranu Božej pravdy.“
— Patriarcha Kirill, hlava Ruskej pravoslávnej cirkvi, marec 2022
A práve preto ruská vojnová dezinformačná propaganda volá po ochrane takzvaných “tradičných hodnôt“. Ale tieto „hodnoty“ sú iba eufemizmom pre návrat k autoritárstvu, patriarchátu, slepej poslušnosti a bigotnému dogmatickému teokratickému štátu.
2. Čo presne znamená „ruskij mir“
Slovo “mir” v ruštine znamená „mier“, ale aj „svet“.
A „ruskij mir“ nie je mier – je to predstava sveta, kde sa všetko riadi podľa ruskej autoritárskej a despotickej moci a bigotnej pravoslávnej náboženskej ideológie.
Je to ideologický export despotického autoritárskeho systému, ktorý doma kompletne zlikvidoval nezávislé médiá, súdy, opozíciu, občianske združenia a slobodu prejavu.
Tento model nie je „alternatívou k liberalizmu, slobode a pluralizmu“ – je ich totálnym popretím.
Stavia na kultoch, nie na racionálnych faktoch; na slepej poslušnosti, nie na ľudských právach; na iracionálnych náboženských mýtoch, nie na objektívnej pravde.
Preto je Putinov režim ideologickým bratrancom európskeho klerofašizmu – tých síl, ktoré sa aj u nás snažia zvrátiť sekulárnu demokraciu späť do despotického a archaického “Božieho poriadku“ ala Tisov klerofašistický štát.
3. Kto sú „užitoční idioti“ Putina
Nie sú to len otvorení pravicoví extrémisti. Sú to aj obyčajní zmanipulovaní ľudia, ktorí sa tvária ako akýsi „mierotvorcovia“, no v skutočnosti iba opakovane papagájujú ruskú vojnovú propagandu:
• tvrdia, že „vojna je výsledkom akýchsi provokácií (štekania) NATO“,
„Možno, že štekot NATO pri dverách Ruska viedol Putina k tomu, že zle reagoval a rozpútal konflikt.“
— pápež František, rozhovor pre denník Corriere della Sera, máj 2022
• vyzývajú na „mierové rokovania“, ale nikdy nehovoria, čo má vlastne Ukrajina všetko obetovať,
• relativizujú agresora aj obeť v mene akéhosi dezolátskeho „zdravého rozumu“.
Títo ľudia sú morálni kolaboranti putinovského zla. Ich reč o „mieri“ je iba sofistikovaný spôsob, ako legalizovať ruské vojnové zlo a zločinecký despotický klerofašistický režim.
V ich svete neexistujú skutočné humanistické hodnoty, len agresívna imperiálna a klerikálna geopolitika.
A v ich vetách neexistuje pravda, len odporná falošná symetria medzi vrahom a obeťou a zbabelá pokrytecká vypočítavosť.
4. Aký režim by chceli zaviesť tu
Putinov ideologický vplyv je zreteľný aj u nás.
Jeho „užitoční idioti“ v slovenskom priestore nehovoria o okupácii, ale o „obrane (iracionálnej) náboženskej viery, (patriarchálnej, archaickej) rodiny a (otrokárskej a feudálnej) tradícií“.
Lenže pod týmto slovníkom sa presne skrýva program klerofašistického štátu:
• Náboženská kontrola školstva a morálky.
• Cenzúra médií pod zámienkou „ochrany pred liberalizmom a progresivizmom“.
• Obmedzenie práv žien a všetkých menšín.
• Zrušenie sekulárneho princípu štátu.
• Podriadenie zahraničnej politiky „duchovnej blízkosti k Rusku, prípadne k Vatikánu“.
• Prenasledovanie všetkého, čo nezapadá do ich klerikálneho a nacionalistického ideologického rámca.
Je to návrat do modelu, v ktorom sa Boh používa ako zámienka a zároveň aj silná ideologická páka pre znovunastolenie despotickej autoritárskej moci a slepej otrockej poslušnosti.
Presne taký model, aký dnes Putin presadil a stále presadzuje v Rusku, teokratický režim intenzívne podporovaný kresťanským patriarchom Kirillom.
Je to náboženský klerikálny autoritarizmus v imperialistickom a oligarchickom kabáte.
5. Prečo „mier“ bez spravodlivosti a slobody nie je skutočný mier
V politike nie je mier len absencia vojny, ale hlavne prítomnosť spravodlivosti, rovnosti a individuálnej slobody.
A spravodlivosť znamená, že agresor nesmie dostať to, čo si nehanebne ukoristil, ukradol.
Keď niekto volá po „mieri“ bez porážky a vytlačení agresora z okupovaného územia, hovorí v skutočnosti o kapitulácii a nie o skutočnom mieri.
Rusko môže vojnu zastaviť jediným rozhodnutím – prestať útočiť.
Ukrajina ju zastaviť nemôže, lebo sa iba hrdinsky bráni.
To je rozdiel medzi agresiou a obranou, medzi zlom a spravodlivosťou.
A kto to nerozlišuje, nie je žiadny mierotvorca, ale amorálny zbabelý demagogický relativista.
6. O čo všetko nám tu ide?
Ide o hodnoty, ktoré jasne definujú našu civilizáciu:
objektívna pravda, individuálna sloboda, sekularizmus, pluralita, ľudská dôstojnosť, humanizmus a základné ľudské práva.
Ak boj o tieto hodnoty prehráme a prídeme o ne už na Ukrajine, prehráme a prídeme o ne nakoniec aj u nás doma.
Preto pomoc Ukrajine nie je len pomoc v nejakom “vzdialenom cudzom konflikte, ktorý sa nás netýka“, ale elementárna obrana našej vlastnej slobodnej demokratickej budúcnosti a ďalšej existencie našej západnej liberálnej a demokratickej civilizácie.
Ukrajina dnes bojuje aj za to, aby sa Slovensko raz nemuselo skutočne krvavo brániť proti ruskému nacionalistickému klerofašistickému zlu so zbraňou v ruke.
A každý, kto relativizuje jej boj proti ruskému klerofašistickému zlu, v skutočnosti tým iba podkopáva aj našu slobodnú a demokratickú budúcnosť.
Záver
Toto nie je len vojna medzi Ruskom a Ukrajinou.
Toto je reálna vojna medzi dvoma základnými civilizačnými modelmi, medzi dvoma totálne rozdielnymi svetmi:
medzi racionálnym sekulárnym svetom a mystickým iracionálnym autoritárstvom,
medzi objektívnou pravdou a lživou propagandou,
medzi individuálnou slobodou a otrockou náboženskou podriadenosťou.
A kým Ukrajina bojuje so zbraňami v rukách v krvavej nesymetrickej vojne, tak my dnes musíme tvrdo bojovať aspoň v tej hybridnej dezinformačnej a to s racionálnymi argumentami, odhodlaním a odvahou obhájiť si ten náš slobodný západný spôsob života.
Lebo pokrytecké mlčanie v mene falošnej dezolátskej neutrality je len iná forma zrady všetkých našich budúcich pokolení.
Mier bez spravodlivosti a slobody je len iný názov pre väzenie. A kto to ešte nevie, nech sa dôkladne a kriticky pozrie na Rusko a jeho despotický nehumánny režim, ktorý tam dnes panuje.
P.S. Ďalšie citáty
1. Vladimir Putin
„Liberálna myšlienka sa stala zastaranou. Dostala sa do rozporu so záujmami väčšiny obyvateľstva.“
(Financial Times, 28. jún 2019)
Týmto vyhlásením Putin oficiálne označil liberalizmus a ľudské práva za prežitok, čím ideologicky odôvodnil návrat k autoritárskym, „tradičným“ hodnotám – teda k ruskému modelu teokratického paternalizmu.
„Západ sa vzdal svojich koreňov a tradičných hodnôt. My sme na opačnej strane – chránime naše duchovné tradície.“
(Reuters, október 2022)
Putin tu jasne vyhlasuje hodnotovú vojnu proti sekulárnemu Západu, ktorý spája s „morálnym úpadkom“ a „bezbožnosťou“. Ide o rámec, v ktorom sa Rusko prezentuje ako posledný obranca viery a tradícií proti „liberálnemu hriechu“.
2. Patriarcha Kirill
„Donbas odmietol prijať hodnoty, ktoré ponúka Západ – tie, ktoré vedú ľudstvo k zatrateniu. Ide o viac než o politiku, ide o spásu duše. O to, na ktorej strane Boha sa ľudstvo postaví.“
(Human Rights Watch Report, 2023)
Kirill tu hovorí o vojne ako o duchovnom zápase proti Západu. Z „oslobodzovania Donbasu“ robí svätú vojnu proti liberalizmu, čo je čistý prejav teokratického fundamentalizmu a náboženskej propagandy.
„Pravoslávie musí chrániť svet pred západnou dekadenciou – pred falošnou slobodou, ktorá vedie k morálnej smrti.“
(Moskva, apríl 2022)
Kirill otvorene označuje slobodu a sekularizmus za smrteľný hriech a Rusko za „duchovný štít proti Západu“. Tým sa Ruská pravoslávna cirkev stáva ideologickým pilierom vojny – dodáva jej morálne ospravedlnenie a božský rozmer.
„Ak západné krajiny prijímajú pochod hrdosti, my máme pochod pokánia. My chránime pravdu pred hriechom.“
(Príhovor, 6. marec 2022)
To je priama obhajoba invázie na Ukrajinu. Kirill prezentuje vojnu ako morálny boj proti „liberálnym hodnotám“, ktoré podľa neho zosobňuje Západ – a tým ju povyšuje na „svätú misiu“.
Putin a Kirill spolu vytvorili nový ideologický model klerofašizmu, v ktorom sa štátna moc spája s náboženskou autoritou. Vojna na Ukrajine tak nie je len geopolitickým konfliktom – je to križiacka vojenská výprava proti osvietenstvu, sekularizmu a liberálnej demokracii.
