V ruskej dezinformačnej doktríne platí jednoduché a chladné pravidlo: eticky prípustné je všetko, čo vedie ku konečnému víťazstvu.
Lož, manipulácia, prekrúcanie reality, emocionálne vydieranie, kolektívna vina, démonizácia a dehumanizácia nepriateľa – nič z toho nie je problém, pokiaľ to ideologicky funguje.
Liberálno-demokratický svet stojí na opačnom princípe: že pravda má hodnotu sama o sebe a že cieľ neospravedlňuje použité prostriedky.
A práve tu vzniká fatálna asymetria informačnej vojny:
eticky nijako neobmedzená autoritárska propaganda proti humanisticko-eticky a vedecky viazanej demokratickej komunikácii.
Žalostné a deštruktívne následky pre sekulárnu liberálnu demokraciu tu vidíme denne.
Zabudnutá paralela: náboženstvo ako predobraz a prototyp modernej ruskej dezinformácie
Lenže položme si nepríjemnú otázku: nie je tento model eticky neobmedzenej propagandy - “účel svätí prostriedky” - starší než Putinovo Rusko?
Jednoznačne je!
A jeho priamym historickým predchodcom je tvrdá náboženská evanjelizácia a systematická a často aj násilná a silne emočne podfarbená indoktrinácia ľudí, často už od útleho veku.
Biblia – základný ideologický text kresťanstva – je plná presne tých istých mechanizmov, aké dnes poznáme z dnešných autoritárskych dezinformačných stratégií:
• nespochybniteľná autorita namiesto dôkazu,
• iracionálna emócia namiesto logického argumentu,
• tribalistické rozdelenie sveta na „my“ a „oni“,
• slepá viera a poslušnosť ako najvyššia cnosť,
• brutálne násilie ospravedlnené vyšším ideologickým - svätým cieľom.
Nie náhodou Biblia opakovane odmieta kritiku autority:
„Kto si ty, človeče, že sa prieš s Bohom?“ (Rim 9:20)
To je presný opak racionálneho, kritického, logického a analytického myslenia.
Žiadne hľadanie objektívnej pravdy, ale nekompromisné dogmatické uzamknutie otázok a pochybností.
Tribalizmus, nadradenosť a legitimizácia násilia
Kresťanská ideológia od počiatku pracuje s konceptom vyvolenosti:
„Vy ste vyvolený rod, svätý národ.“ (1 Pt 2:9)
Takéto delenie sveta je základným predpokladom každej jednej autoritárskej a tribalistickej propagandy.
Ak existujú „vyvolení, ktorí slepo uverili“, potom musia existovať aj tí druhí, zatratení, menejcenní.
A ak je cieľ označený ako dostatočne „svätý“, tak takéto násilie sa stáva eticky prípustným až žiaducim:
„Nenecháš nikoho nažive.“ (Dt 20:16)
Toto nie sú metafory, ale historický dôkaz, že náboženská propaganda nikdy nemala univerzálne etické mantinely, pokiaľ išlo o udržanie si svojej moci, vplyvu a otrockej poslušnosti.
Rovnaký manuál, len iný obal
Keď dnes sledujeme konzervatívnych populistov, klerikálov a autoritárskych lídrov, vidíme presne ten istý manuál:
• iracionálna emócia namiesto racionálnych faktov,
• sektárska identita namiesto skutočnej reality,
• morálna panika namiesto konštruktívnych racionálnych riešení,
• xenofóbna démonizácia „liberálov“, „sekulárneho Západu“, LGBTI+ a všetkých tých „iných“.
Putin, Trump, Orbán Fico… to robia už úplne otvorene.
Klerikálni a konzervatívni populisti to robia s Bibliou v ruke alebo s krížikom na krku.
V oboch prípadoch pre nich platí to isté pravidlo:
objektívna pravda pre nich nemá žiadnu hodnotu, ak práve nevyhovuje ich autoritárskemu ideologickému cieľu.
Ako to presne pomenovala Hannah Arendtová:
„Totalitná propaganda nezávisí od pravdy, ale od dôslednosti lži.“
Sekulárna odpoveď: univerzálna humanistická etika pravdy namiesto posvätenej etiky moci
Sekulárna liberálno-demokratická tradícia vznikla práve ako reakcia na už neznesiteľný nábožensko-dogmatický autoritarizmus.
Jej základom nie je slepá dogmatická viera a poslušnosť, ale pochybnosť, sebakritika a sebakorekcia.
Immanuel Kant to zhrnul jednou vetou:
„Maj konečne odvahu používať svoj vlastný rozum.“
Karl Popper k tomu dodal:
„Nepriateľom otvorenej spoločnosti nie je omyl, ale presvedčenie o vlastnej neomylnosti.“
A práve tu je zásadný rozdiel:
sekulárna demokracia pripúšťa omyl a opravu, autoritárske dogmatické náboženstvo nie.
Sekulárna liberálna demokracia životne potrebuje konštruktívnu kritiku, náboženská dogma ju striktne zakazuje.
Prečo je to dnes existenčný problém
Liberálna demokracia nie je dnes taká zraniteľná preto, že by bola slabá, nepravdivá, nefunkčná ale práve preto, že je objektívne pravdivá a univerzálne humanisticky etická.
Odmieta lož ako regulérny nástroj moci, na rozdiel od autoritárskych klerikálov a konzervatívnych populistov, pre ktorých sú dnes dezinformácie a konšpirácie hlavným propagandistickým pilierom. Systémové liberálno-demokratické dezinfomédia v skutočnosti neexistujú.
Odmieta emočnú manipuláciu ako legitímny politický a ideologický prostriedok.
Proti nej však stoja ideológie – náboženské aj autoritárske –, ktoré žiadne takéto univerzálne etické hranice neuznávajú.
A preto sú v krátkodobom horizonte efektívnejšie. Ako už veľmi dávno prehlásil Mark Twain:
„Kým si pravda obuje topánky, lož obehne celý svet.“
Moderná verzia:
„Kým si pravda overí všetky fakty, jednoduchá emočne podfarbená lož má už milión zdieľaní.“
Čiže primitívna bombastická lož je rýchla, jednoduchá a emotívna; pravda je oveľa pomalšia, lebo musí byť racionálna, presná a logicky korektná. A vyvracanie týchto lží je oveľa pomalšie a energeticky oveľa náročnejšie.
Platí takzvaný Brandoliniho zákon (Bullshit Asymmetry Principle):
„Množstvo energie potrebnej na vyvrátenie nezmyslu je o rád väčšie než množstvo energie potrebnej na jeho vytvorenie.“
A preto najväčšou hrozbou dneška nie je pluralita názorov a ani náročná a zdĺhavá všeľudová demokratická diskusia.
Je to práve návrat predmoderného, stredovekého autoritárskeho zmýšľania, kde pravda nie je to, čo je overiteľné a objektívne platné, ale iba akási falošná fikcia pravdy, ktorá propagandisticky slúži autoritárskej moci a jej iracionálnej dogmatickej ideológií.
Záver, ktorý sa mnohým veriacim nebude páčiť
Postfaktická doba nezačala na sociálnych sieťach.
Začala dávno pred nimi – v náboženských chrámoch, kde sa slepá poslušnosť a viera v nijako nedokázané “božie zázraky”, iracionálne bludy a božie často despotické pravidlá povýšila nad objektívnu pravdu a skutočnú vedeckú realitu.
Kým budeme ruskú dezinformačnú hybridnú vojnu považovať za len akúsi neškodnú názorovú “alternatívu” a autoritársku náboženskú propagandu len za nejakú „nevinnú tradíciu“, budeme neustále prehrávať s tou skutočnou realitou a sústavne do nej narážať.
Sekulárna liberálna demokracia sa totiž nedá účinne brániť bez toho, aby sme si konečne otvorene nepriznali, odkiaľ pramení všetká tá autoritárska manipulácia, systémové klamstvo, kult slepej poslušnosti a pretrvávajúca infantilná a emočná iracionalita v našej spoločnosti.
A áno – ich historickým a ideologickým zdrojom sú predovšetkým dogmatické, iracionálne a autoritárske náboženské politické systémy a ideológie, ktoré po stáročia učili ľudí iba slepo veriť nespochybniteľnej autorite namiesto požadovania dôkazov, poslušnosti namiesto používania kritického myslenia a náboženskej identite namiesto racionálnej vedeckej analýzy súčasnej reality.
Putin, Trump, Orbán, Kaczyński, Fico a im podobní túto lživú mentálnu infraštruktúru nevytvorili.
Len ju oportunisticky a mimoriadne efektívne využívajú – presne tak, ako to pred nimi robili fašistickí autoritári ako Mussolini, Hitler, Tiso, Franco či Pinochet...
