Diskusie o politike sa dnes často menia na exhibíciu pojmových nezmyslov a ideologických sebaklamov. Ukážem na niekoľkých príkladoch, ako vyzerajú tieto ilúzie, keď sa na ne pozrieme skutočne kriticky. Moje reakcie sú z prvých dvoch tretín rozhovoru. K poslednej ekonomickej časti nemám žiadne výhrady. Tu je vidieť, že sa páni ekonomike skutočne rozumejú. Uvedené texty v úvodzovkách sú len voľné parafrázy.
https://youtu.be/XndOqPrR1vA?si=iPmZ0_VZ0pJSVKQQ
Mikloš: „Trumpovská pravica“
Ale no, Ivan! „Trumpovská pravica“? To čo je za terminus technicus? Veď tu sám Ficovi vyčítaš, že si oportunisticky premenoval svoju stranu na „slovenskú sociálnu demokraciu“, a hneď na to ty vytváraš podobný pojmový nezmysel.
Trump predsa nie je žiadna regulérna pravica v klasickom politickom zmysle. On je predovšetkým klerikálny konzervatívny nacionalista s feudálnymi, imperialistickými a protekcionistickými sklonmi pochádzajúcimi ešte z 19. storočia. V skutočnosti má oveľa bližšie ku klerikálnemu fašizmu, presne ako kedysi Tiso, Franco či ustašovský režim. Celé to jeho hnutie MAGA je reinkarnáciou nacistického hesla „Deutschland über alles“ – nacionalizmus zmiešaný s okultným klerikalizmom a kultom vodcu.
Roháč: „Problém je mentálne zdravie a sociálne médiá“
Kĺžete iba po povrchu. A čo bude ďalej – pozatvárame mladých do blázincov a zakážeme sociálne siete ako v Rusku či v Číne? Nie! Riešenie nie je v zákazoch, ale v tom, aby sa ľudia naučili kriticky a analyticky myslieť. A zamedziť ich ohlupovaniu dogmatickým potláčaním kritického myslenia cez cirkev a konzervatívne dezinfo-média.
Len tak budú schopní rozpoznať manipulatívnu propagandu, akú šíria nábožensky konzervatívni nacionalisti typu Trump, Putin, Orbán či Fico. Nie sociálne siete sú tým pravým jadrom problému, ale mentálna zraniteľnosť spoločnosti, ktorá stratila základné návyky pre racionálne a kritické uvažovanie.
Miklóš: „Liberáli si za to môžu aj sami“
Parafráza: „Liberáli, vrátane woke hnutia, si sami môžu svojim tlakom na politickú korektnosť za to, že konzervatívci majú potom tendenciu, ako nejakú svoju prirodzenú obrannú reakciu, demontovať sekulárnu liberálnu demokraciu.“
Páni, tak toto ste už posrali úplne! Vy tu vážne tvrdíte, že liberáli – ku ktorým patrí aj tzv. woke hnutie – si svojou prílišnou korektnosťou môžu sami za to, že sa dnes klerikálni konzervatívci otvorene rozhodli demontovať sekulárnu liberálnu demokraciu? A to iba preto, že liberáli a progresívci iba dôsledne trvajú na dodržiavaní občianskych a ľudských práv a slobôd?
To je presne to isté, ako tvrdiť, že upravená žena si môže za znásilnenie sama, lebo bola príliš sexi a „provokatívne“ oblečená. Alebo že zastrelení gejovia na Teplárenskej ulici si za svoju smrť mohli sami, lebo vraj žili „hriešnym“ životom. Takýto konzervatívny lživý naratív je čistá konzervatívno-klerikálna manipulácia, ktorej opakovanie z vás robí presne tých užitočných idiotov autoritárskych konzervatívnych vodcov ako sú Trump, Orbán, Putin, Fico…
Mikloš, Roháč: „Pravica a ľavica – jasné delenie“
Chlapci, delenie na pravicu a ľavicu už dávno nie je aktuálne – a úprimne povedané, ani nikdy nebolo celkom presné. Už od začiatku totiž neplatilo, že pravica = konzervatívci a ľavica = liberáli a demokrati.
Vždy existovali aj pravicoví liberáli a demokrati – a to rozhodne nebola žiadna socialistická ľavica. Naopak, pro-feudálni, pro-klerikálni a anti-buržoázni konzervatívci sa stali „pravicou“ až vtedy, keď prevzali od pravicových liberálov neoliberálnu rétoriku. V skutočnosti však nikdy nešlo o klasickú pravicu, ale o mocenský hybrid, ktorý si nálepku „pravica“ prisvojil čisto z taktických dôvodov pre svoje ďalšie prežitie v modernej dobe.
Roháč: „Musíme tolerovať aj konzervatívne antidemokratické excesy, aby sme boli viacerí v demokratickom košiari a následne potom aj konečne vyhrali“
Pán Roháč, vy tu fakt tvrdíte zhruba toto? Musíme si zakrývať oči pred fašistickými, klerikálnymi, rasistickými, mizogýnnymi, anti-LGBTI, anti-liberálnymi a anti-sekulárnymi výstrelkami a falošnými naratívmi konzervatívcov, len preto, aby nás bolo viac v akomsi divnom kontroverznom „demokratickom“ košiari? Namiesto toho, aby sme ľudom išli pozitívnym príkladom a takto ich demokraticky formovali? Ale my predsa dnes už dobre vieme, že spájať sa so zlom, len preto, aby som porazil zase iné zlo, je priama cesta do autokratického pekla!
A presne takáto cesta býva často dláždená práve takýmito „dobrými“ úmyslami. To, čo tu vy predvádzate, nie je žiadna zodpovedná liberálno-demokratická politika, ale čistý, primitívny oportunizmus.
Roháč: „EÚ nebola stavaná do nepohody“
O. K., ale odkedy tu vlastne EU máme? Oficiálne od roku 1993 (Maastrichtská zmluva). Teda vznikla až po studenej vojne, keď USA a Sovietsky zväz - Rusko boli už dávno po zuby vyzbrojenými jadrovými veľmocami a práve sa vo svete začalo odzbrojovať. A stále ešte platila aj zásada, že Nemecko už nikdy nesmie byť samostatne vyzbrojené.
Preto mi títo ekonómovia, ktorí EÚ často pochybne vyčítajú jej „slabosť“, pripadajú ako generáli, čo debilne mudrujú dávno po bitke. Nikto predsa nemohol vtedy predpokladať, že väčšine Američanov po 230 rokoch budovania sekulárnej demokracie raz ebne v hlavách tak, že si dvakrát zvolia autoritárskeho narcistického klamára a úplného demagóga – Donalda Trumpa.
Človeka, ktorý odmietol prijať prehru v demokratických voľbách a následne sa pokúsil o prevrat útokom na vlastný parlament – a tým aj na sekulárnu liberálnu demokraciu ako takú. Človeka, ktorý otvorene obdivuje diktátorov a nenávidí liberálov. A človeka, ktorému Putin dvakrát preukázateľne pomohol dostať sa do prezidentského kresla.
EÚ sa však vyvíja ako každé demokratické spoločenstvo a to postupnými reakciami na nové výzvy. A určite dokáže reagovať aj na tie dnešné. Lebo najväčšími skeptikmi voči EÚ boli a dnes stále sú práve konzervatívci a cirkev. Radšej by totižto videli v Európe návrat k oligarchickým a klerikálnym monarchiám – k systému, ktorý dnes reprezentuje napríklad také Putinové Rusko.
Záver
Ak sa budeme stále podriaďovať a prispôsobovať dezinformačným konzervatívnym naratívom, budeme len stále otvárať cestu k autoritárstvu. Ak chceme obhájiť sekulárnu liberálnu demokraciu, musíme sa prestať báť striktne pomenúvať veci pravým menom: Trump, Putin, Orbán či Fico nie sú žiadna regulérna pravica a veru ani žiadny sekulárni liberálni demokrati. Sú to všetko dnes predovšetkým klerikálni nacionalisti a ich „kultúrne vojny“ sú len prípravnou fázou na rozklad slobody, racionality a sekulárnej liberálnej demokracie.
