Ak sa niekto naivne domnieva, že Tomáš Taraba predstavuje len nejaký okrajový jav, nejakú osobnostnú odchýlku či „kus fašizoidného nešťastia“ v inak zdravej konzervatívnej politike, tak nepochopil podstatu slovenského konzervativizmu. Taraba nie je výnimkou, ale typickým symptómom. Nie je iba okrajovým extrémom, ale destilovanou esenciou toho, čo sa na Slovensku dekády vydáva za „kresťanský konzervativizmus“.
Taraba je len ďalším článkom v dlhej reťazi - Tiso, Čarnogurský, Majerský, Kotleba, Uhrík…
Slovenský konzervativizmus nikdy neprešiel osvieteneckou modernizáciou. Neodtrhol sa od svojich historických klerikálnych koreňov, pretože by najskôr musel prejsť očistnou sebakritikou – a tú natvrdo dodnes odmieta.
“Sloboda začína sebakritikou; úpadok začína jej absenciou.“
— George Santayana
A tak sa v roku 2025 ocitáme v paradoxnej situácii: politici ako Taraba síce pôsobia moderne, používajú sociálne siete, tvária sa technokraticky, ale ideologicky stále stoja v roku 1938.
A presne tu sa začína jadro problému.
„Kresťanský konzervativizmus vždy uprednostnil autoritu pred pravdou, poslušnosť pred slobodou.“
— John Stuart Mill
Kresťanstvo ako kolíska slovenského fašizmu – a dnešného konzervativizmu
Slovenský fašizmus nevyrástol na nejakých “pohanských koreňoch”, ale na katolíckej národnej identite, v spojení kňazov, nacionalistickej inteligencie a cirkevnej autority. Nebol núteným importom, ale domácim dobrovoľným produktom. Bol to projekt, ktorý umožnila cirkevná infraštruktúra, kazateľnice, klerikálne školstvo, farské komunity. A slovenský konzervativizmus z tejto klérofašistickej tradície mentálne nikdy skutočne nevystúpil:
• koncept „národa ohrozeného zvonka“ je rovnaký ako v 30. rokoch,
• morálny absolutizmus „my dobrí kresťania vs. oni nečistí pohanskí nepriatelia boha“ ostal nezmenený,
• kult neomylného vodcu, slepej poslušnosti a nekritizovateľnej autority je tu stále prítomný,
• odpor k pluralite, racionálnemu logickému a kritickému mysleniu, občianskej spoločnosti a k sekulárnym ľudským právam je úplne identický.
Taraba je pokračovateľom tej istej Tisovej klérofašistickej línie, len nenosí katolícky kolárik.
Ideologické autoritárske klerikálne korene ostali, zmenil sa iba vonkajší politický marketing.
Novodobý slovenský konzervativizmus ako recyklácia klérofašistického ľudáctva
To, čo Taraba robí, nerobí sám. Robí to takmer celý konzervatívny tábor:
1. Historický revizionizmus ako vstupná brána
Taraba obhajuje Tisa, Kuffovci relativizujú holokaust, Kotleba, Mazurek a Uhrík glorifikujú Slovenský štát, Fico hovorí o hrádzi proti liberálnej a progresivistickej rakovine, KDH hovorí o LGBTI+ pliage. To nie sú náhodné excesy. Je to systematická rekonštrukcia mýtu, v ktorom sa slovenský fašizmus maľuje ako svätá a bohom požehnaná „obrana tradičného kresťanského národa“.
„Tradičné hodnoty sú často len minulé omyly povýšené na cnosti.“
— Bertrand Russell
Novodobý slovenský konzervativizmus jednoducho odmieta priznať, že jeho korene boli vždy hnilé a toxické.
2. Kresťanský univerzalizmus ako nástroj domácich totalít
Základná logika je stále tá istá:
„Liberálna demokracia je len akási ‘nihilistická slabosť’, pluralita je chaos, občianska sloboda je hrozba.“
To je presne to, čo hlásali Mussoliniho ideologóvia aj Tisovi a Hlinkoví slovenskí ľudáci.
(“Mussolini je muž, ktorého nám dala do cesty Božia prozreteľnosť.“ — pápež Pius XI, pričom aj Mussolíny bol pôvodne presvedčený ateista a socialista ako Fico)
To je aj to, čo hlása Taraba, Čarnogurskí, Majerský, Kuffa či Orosch. A aj dnešní “neokonzervatívci” ako aj dnes už konzervatívny extrémista birkom Fico.
3. Kultúrna vojna ako moderná verzia „ochrany kresťanského národa a tradičnej rodiny“
Namiesto rasových zákonov – dnes krížová výprava proti liberálom, demokracií, „gender ideológii“, LGBTI+ komunite, ženskej emancipáci, modernite, sekurarite, vede, pokroku a ľudským právam.
Namiesto “židobolševizmu” – dnes „liberálni progresívci“.
Namiesto “slobodomurárov” – dnes „Brusel a mimovládky“.
Pred sto rokmi kresťanskí konzervatívci budovali štát predovšetkým na dehumanizácii Židov a iných “podradných” menšín.
Dnes ho chcú budovať na úplnej dehumanizácii politických oponentov, všetkých menšín, LGBT ľudí, migrantov - vrátane Ukrajincov, žien, progresívcov, liberálov, Rómov…
Logika je pritom rovnaká. A ani objekt nepriateľa sa príliš nemení, len sa iba stále rozširuje.
„Ľudia nevraždia, kým im niekto nevysvetlí, že tí druhí nie sú ľudia.“
— Primo Levi
Taraba ako typický fašistický prototyp: Inteligentný, vypočítavý, oportunistický autoritársky extrém
Taraba nie je primitívny extrémista ako Mazurek alebo Suja a to je na ňom to najnebezpečnejšie. Predstavuje nový model:
• vzdelaný, mediálne zdatný,
• schopný sa falošne tváriť umiernene,
• pri prvej vhodnej príležitosti schopný okamžite skĺznuť do nenávistnej rétoriky,
• ideologicky formovaný kresťanským autoritarizmom a dogmatizmom,
• politicky formovaný predchádzajúcou spoluprácou s neofašistickým hnutím.
„Najnebezpečnejší sú tí vzdelaní fanatici: majú nástroje rozumu, ale nepoužívajú ho.“
— Umberto Eco
Takto presne vyzerá dnešný slovenský konzervatívec.
Nie preto, že by to bola výnimka, ale preto, že tento typ vyrástol na pôdoryse, ktorý mu pripravili predchodcovia: hlinkoví ľudáci, mečiarovci, Čarnogurského KDH, klerikáli, novodobí “nábožensko-eticko-kultúrni” boží bojovníci.
Taraba nie je úlet. Taraba je typický konzervatívny výsledok. Je to produkt kresťanskej ideológie, čiže autoritárskej, dogmatickej, teokratickej a zjavne proto-fašistickej.
„Fašizmus nie je nešťastná náhoda dejín; je to logický dôsledok poslušnosti a viery v autoritu.“
— Hannah Arendt
Prečo slovenský konzervativizmus nedokáže odolať extrémizmu?
Pretože jeho kresťanský hodnotový základ bol vždy vyslovene tribalistický, exkluzívny, sektársky a selektívny:
• slepá poslušnosť je dôležitejšia než osobná sloboda,
• kresťanská autorita dôležitejšia než objektívna pravda,
• kolektívna identita dôležitejšia než individuálne práva a slobody,
• dogmatická morálka dôležitejšia než univerzálna humanistická empatia,
• rigidná dogma dôležitejšia než kritické myslenie,
• autoritárska moc dôležitejšia než slobodná demokracia.
To nie je popis akéhosi “moderného demokratického konzervativizmu”.
„Cirkvi nebudujú demokraciu. Budujú disciplínu.“
— Bertrand Russell
To je typický popis kléro-fašistickej mentalitnej matrice, ktorej sa slovenské konzervy nikdy nezbavili, iba ju prebalili do falošného krycieho jazyka takzvanej ochrany „tradičných hodnôt“.
Tých tradičných hodnôt, ktoré sú presne popísané v ich základnom manuáli, vo “svätej” Biblii:
„Neprišiel som priniesť pokoj, ale meč… postavím syna proti otcovi…“ — Matúš 10:34–35
„Ak dievča pri vydaji nemá panenstvo, nech ju ukameňujú.“ — Deuteronómium 22:20–21
„Rodičia budú jesť mäso svojich detí.“ — Levitikus 26:29
„Zabi mužov, ženy, dojčatá i nemluvňatá…“ — 1 Samuel 15:3
„Potrestám do tretieho a štvrtého pokolenia.“ — Exodus 20:5
„Ak muž bude ležať s mužom, ako sa líha so ženou, obaja musia zomrieť.“ — Levitikus 20:13
„Po narodení dcéry je žena nečistá dvojnásobne dlhšie.“ — Levitikus 12:2–5
„Žena nech sa učí v tichosti… Nedovoľujem žene učiť ani vládnuť nad mužom; nech je v tichosti.“ — 1 Timotejovi 2:11–12
„Ak muž znásilní pannu… nech si ju vezme za ženu.“ — Deuteronómium 22:28–29
„Odíďte odo mňa, prekliati, do večného ohňa.“ — Matúš 25:41
„Muž nie je z ženy, ale žena z muža.“ — 1 Korintským 11:8–9
„Otroci, poslúchajte svojich pozemských pánov s bázňou a chvením.“ — Efezanom 6:5
„Otroci, podriaďujte sa aj tvrdým pánom.“ — 1 Petrova 2:18
„Každá duša nech sa podriaďuje vrchnosti, lebo niet moci, ak nie je od Boha.“ — Rimanom 13:1
„Kto neuverí, bude odsúdený.“ — Marek 16:16
„Kto nie je so mnou, je proti mne.“ — Matúš 12:30
„Najpevnejšou oporou tyranie je tradícia.“
— Mark Twain
„Najväčšie zločiny dejín boli vždy ospravedlnené morálkou.“
— Friedrich Nietzsche
„Problém s náboženstvom nie je v tom, že učí veriť; ale že učí rozdeľovať.“
— Richard Dawkins
Taraba a jemu podobné kresťanské konzervy ako typické zrkadlo slovenského konzervativizmu
Keď sa pýtame, prečo práve Taraba pôsobí ako extrémista, kladieme nesprávnu otázku.
Správna otázka znie:
Prečo celý slovenský konzervativizmus pôsobí ako populistický kléro-fašista Taraba?
A odpoveď je jednoduchá:
Pretože je to ideologická vetva vyrastajúca z toho istého jedovatého stromu – z kresťanského autoritarizmu, z historického revizionizmu, z odmietania modernity a až z pudového odporu k sekulárnej liberálnej demokracii.
Dogma je matrica, z ktorej vychádza každý nový autoritár.
Taraba veru nie je žiadny mutant, žiadna konzervatívna výnimka alebo odchýlka.
Taraba je typická reprodukcia originálu zo 40. rokov 20. storočia – iba v modernej prebalenej podobe.
Fašizmus sa dnes nevracia okázalými fakľovými pochodmi, ale metaforami o “tradičnom poriadku”.
A preto je dnešný slovenský konzervativizmus nielen akútnym a vypuklým politickým problémom, ale aj obrovským civilizačným rizikom.
