Prehlásenie:
Kritika niektorých Valchárových výrokov nijako nespochybňuje humanitárnu, technickú, finančnú ani vojenskú pomoc zákerne napadnutej Ukrajine, ktorá sa vedome a legitímne rozhodla vydať liberálno-demokratickou cestou. Práve za toto svoje autonómne a suverénne rozhodnutie dnes nesie ťažké ľudské, materiálne aj spoločenské obete.
Podpora Ukrajiny v jej obrane proti agresii nie je predmetom sporu ani relativizácie. Naopak – je prirodzeným dôsledkom záväzku k medzinárodnému právu, princípom sebaurčenia a obrane základných demokratických hodnôt.
Predmetom kritiky je výlučne zneužívanie tejto legitímnej solidarity ako morálneho alibi na ospravedlňovanie autoritárskeho myslenia, selektívnej morálky a obdivu k diktátorským praktikám inde vo svete. Brániť Ukrajinu neznamená rezignovať na univerzálne liberálne a humanistické hodnoty, na ktorých stojí sekulárna liberálna demokracia – práve naopak, znamená to ich dôsledne uplatňovanie a vymáhanie a to bez výnimiek.
Úvod
Bloger Valchár sa rád prezentuje ako tvrdý realista ale zároveň ako “liberál”, ktorý ževraj „neuhýba pred pravdou“ a zároveň odmieta naivitu liberálneho idealizmu. Problém však nie je v ostrom jazyku ani v provokácii. Problém je oveľa hlbší: v hodnotovom rozklade, ktorý sa v jeho textoch a následnej diskusii úplne odkryl.
To, čo sa navonok tvári ako racionalita, je v skutočnosti pseudoracionalita – ideologický konštrukt, ktorý ospravedlňuje politické násilie, dehumanizáciu opozície a autoritárske riešenia pod rúškom „spravodlivého hnevu“ a „realizmu“.
Orwel vo svojej knihe 1984 označuje takýchto ľudí akým je aj Valchár ako doublethinkeri. A na Valchára toto presne sedí, pretože bloger, ktorý sa naraz označuje za liberála, no zároveň ospravedlňuje autoritárske násilie, nie je dnes len nejaký neznámi nepopísaný paradox – je to typický doublethinker, presne ten typ človeka, na ktorom Orwell ukazoval, ako sa rozkladá demokracia zvnútra.
Keď bloger prestane byť serióznym demokratickým publicistom
Valchárové výroky:
Legitimizácia násilia ako politického nástroja
„S niektorými ľuďmi sa už diskutovať nedá. Tam prichádza na rad sila.“
„Ak chceme zachrániť štát, musíme sa prestať hrať na slušnosť.“
„Demokracia nie je samovražda – niekedy je násilie jediná možnosť.“
Význam:
Násilie nie je len nejaká krajná tragická výnimka, ale úplne bežný, racionálny a legitímny nástroj politiky.
Relativizácia mučenia, popráv a koncentrákov
„Koncentračné tábory neboli samoúčelné zlo,
ale v danom kontexte funkčné riešenie.“
„Mučenie nie je pekné, ale funguje.“
„Kto rieši ľudské práva v extrémnych situáciách, nechápe realitu.“
Význam:
Úplné odmietnutie univerzálnych ľudských práv v prospech utilitaristickej brutality.
Fantázie o fyzickej likvidácii politických oponentov
„Niektorí ľudia by mali skončiť na šibenici.“
„Ľavicových diktátorov by bolo treba stiahnuť z kože a vystaviť ako výstrahu.“
„Keď by zmizli, svet by bol lepší.“
Význam:
Nejde o metafory – ide o explicitnú glorifikáciu politického násilia a totálnej eliminácie „nepriateľov“. (Ináč tomu nebolo ani pri konečnom riešení židovskej otázky.)
Dehumanizácia celých skupín
„Toto nie sú ľudia, ale paraziti systému.“
„S týmito troskami sa nediskutuje.“
„Empatia k nim je slabosť.“
Význam:
Klasická fašistická dehumanizácia, ktorá zbavuje cieľové skupiny morálnej ochrany. (Putin voči pro-demokratickým Ukrajincom nevystupuje ináč.)
Pohŕdanie právnym štátom a súdmi
„Právne procesy sú brzda, nie riešenie.“
„Zákony chránia vinných viac než slušných ľudí.“
„Silný štát nemôže byť rukojemníkom paragrafov.“
Význam:
Otvorené odmietnutie právneho štátu ako nejakej „slabosti“.
Tribalizmus: „my“ verzus „oni“
„Buď si s nami, alebo proti nám.“
„Neutrálni pomáhajú nepriateľovi.“
„Teraz nie je čas na pochopenie, ale na čistenie.“
Význam:
Binárne, kmenové myslenie, vylučujúce pluralitu a legitimitu nesúhlasu.
Výsmech liberalizmu a ľudských práv
„Liberálne kydy fungujú len v mierových časoch.“
„Ľudské práva sú dobré, kým nezačnú prekážať.“
„Morálna čistota je luxus slabých.“
Význam:
Liberalizmus je vykreslený ako detinská ilúzia, nie ako moderný civilizačný základ.
Tieto vyznačené pasáže nie sú vytrhnuté z kontextu. Tvoria konzistentný ideologický rámec, v ktorom:
• násilie = riešenie
• právo = prekážka
• empatia = slabosť
• hrubá sila = cnosť
Analyzovaný Valchárov text (a následné diskusné výstupy pod nickom jsval 2) nie je len expresívny. Je učebnicovou ukážkou antidemokratického a fašizujúceho myslenia, ktoré sa samo klame tým, že sa vydáva za akýsi (pseudo)pragmatizmus.
Autor v ňom:
• otvorene obhajuje násilie a dehumanizáciu ako legitímny politický nástroj,
• relativizuje politické prenasledovanie, mučenie a popravy,
• označuje politické koncentračné tábory za „správne a prospešné“,
• fantazíruje o fyzickej likvidácii politických oponentov, vrátane opisov mučenia a nechutného teátrálneho „vystavovania koží“ obetí politického lynču.
George Orwell o takomto správaní hovorí, že nejde o chybu v argumentácii, ale o systematické a cielené premenovanie reality, prostredníctvom ktorého sa zlo mení na niečo racionálne, prijateľné a morálne ospravedlniteľné. Nejde teda o náhodný jazykový exces, ale o vedomý ideologický mechanizmus, ktorým sa násilie, útlak a dehumanizácia zbavujú svojho skutočného významu. Orwell tento proces označil ako systematické prevrátenie reality – a pomenoval ho už v roku 1948, teda skôr, než sa naplno prejavil v povojnovej totalitnej praxi.
V prípade Valchára sa zároveň uplatňuje aj to, čo Orwell nazýva crimestop:
vedomé zastavenie myslenia presne v momente, keď by sa začali objavovať nepríjemné dôsledky vlastných tvrdení – morálne, historické či logické. Preto autor neanalyzuje svoje skutočné ciele, ním navrhované prostriedky sa zásadne neproblematizujú, dejiny sa nereflektujú v celistvosti a ak áno, tak len čisto selektívne, podľa momentálnej ideologickej potreby.
Výsledkom nie je racionálna analýza reality, ale mentálna amputácia pochybností, ktorá umožňuje zachovať si pocit morálnej nadradenosti aj tam, kde by kritické myslenie nevyhnutne viedlo k sebareflexii – alebo k priznaniu, že navrhované riešenia sú kontraproduktívne, neudržateľné a morálne nebezpečné.
Prečo je to podľa Orwella smrteľné pre demokraciu? Pretože:
diktatúry nevznikajú iba z vulgarity a brutality,
ale hlavne z normalizácie myšlienky, že ten nami svojvoľne označený “správny cieľ” potom ospravedlňuje úplne všetko.
A presne týmto jazykom sa v dejinách:
ospravedlňovali politické čistky,
legitimizovali politické koncentráky,
umlčiavali nezávislé súdy,
likvidovali „ľudské prekážky“.
Ale to už potom zo strany Valchára veru nie je žiadna seriózna publicistika.
To je už iba systémová a vedomá normalizácia politickej brutality a mocenskej despocie.
Skutočný problém: nie je iba vulgarita, ale hlavne kompletný hodnotový kolaps
Vulgárnosť je len symptóm. Jadrom je totálne prevrátenie základných hodnotových pojmov:
• demokracia je redukovaná na „výkon“,
• ľudské práva na „prekážku“,
• právny štát na „naivitu slabých“,
• despotické násilie povýšené na „očistný mechanizmus“.
Ide o typicky fašistickú utilitaristickú logiku:
ak je cieľ považovaný za „správny“, potom sú všetky prostriedky automaticky ospravedlniteľné – popravy, mučenie, kolektívne tresty, zahraničné agresívne zásahy bez mandátu, vojenské agresie.
Presne touto logikou sa v dejinách legitimizovali komplet všetky diktatúry.
Hannah Arendt:
„Skôr než totalitarizmus ovládne spoločnosť, musí zničiť schopnosť rozlišovať medzi pravdou a lžou.“
Falošný liberalizmus ako maska autoritárstva
Zvlášť nebezpečné je, že Valchár sa verbálne označuje za liberála, no súčasne:
• odmieta univerzálne ľudské práva,
• legitimizuje štátne násilie voči ním označených „nesprávnych ľudí“, čiže ľudí s tými nesprávnymi (ľavicovými, progresivistickými, liberálnymi…) názormi,
• takto dehumanizuje celé skupiny obyvateľstva a vytláča ich na okraj spoločnosti,
• zosmiešňuje a dehonestuje demokratické právne procesy, nezávislé sekulárne súdy a demokratické inštitúcie.
Toto veru nie je žiaden liberalizmus, ani demokracia.
Je to autoritatívny fašistický extremizmus prezlečený za akýsi (pseudo)pragmatizmus.
„Keď sa násilie začne vydávať za nevyhnutnosť a zákon za prekážku, sloboda už neexistuje, iba slepá poslušnosť.“
(parafráza Hannah Arendt)
Tribalizmus namiesto myslenia
Text je čisto tribalistický:
svet je rozdelený na „nás“ a tých „parazitov“, na tých „hodných“ a na „ľavicové trosky“.
Úplne tu chýba u neho: elementárna empatia, sebareflexia, kritické myslenie a analytická schopnosť pochopiť komplexnosť reality.
Neexistuje u neho žiadna pozitívna vízia. Len permanentný klanový hnev, dehumanizácia a glorifikácia sily.
Ako presne vystihol Erich Fromm:
„Keď sa človek prestane riadiť rozumom, začne sa riadiť príslušnosťou ku kmeňu.“
Ukrajina ako morálne alibi
Pomoc Ukrajine tu nefunguje ako skutočný demokratický hodnotový záväzok, ale len ako pokrytecké morálne alibi – štít, za ktorý Valchár schováva obdiv k tribalistickému násiliu a autoritárstvu inde vo svete.
Boj proti jednej diktatúre (Rusko) sa tak používa na morálne ospravedlňovanie a adoráciu iných diktátorských praktík, napríklad Pinochetovho fašistického režimu.
To nie je princípovosť.
To je selektívna morálka, v ktorej platí jednoduché pravidlo:
diktatúra je zlá len vtedy, keď ju robí tá mňou svojvolne označená „nesprávna strana“.
Ako presne varovala Hannah Arendt:
„Ten, kto si vyberá, proti ktorej nespravodlivosti bude bojovať, sa už vopred vzdal spravodlivosti a to už z jej samotného princípu.“ — (parafráza)
A ešte ostrejšie to pomenoval Albert Calmus:
„Kto ospravedlňuje vraždu v mene spravodlivosti, pripravuje pôdu pre ďalšiu tyraniu.“
Presne to sa deje aj tu prostredníctvom Valchára:
boj za slobodu Ukrajiny je tu redukovaný na inštrument, ktorým sa legitimizuje násilie, mučenie a štátna brutalita niekde inde.
To je mimoriadne cynické, morálne prázdne a pre slobodu a liberálnu demokraciu úplne toxické.
Pretože demokracia nie je vyvolený sektársky klub sympatií, ale systém založený na univerzálnych princípoch – a tie sa buď uplatňujú všade, alebo prestávajú univerzálne existovať.
“Kto bojuje proti jednej diktatúre tým, že zároveň obdivuje inú, nebojuje za univerzálnu slobodu ani demokraciu – len si manipulatívne a svojvolne vyberá, koho bude z tých krvavých svetových diktátorov zatracovať a koho ospravedlňovať.” — Herakleitos II.
Diskusia ako finálne odhalenie
To, čo následne Valchár predvádza v diskusii pod jeho blogom, je už len logickým pokračovaním jeho blogového textu:
• totálna absencia vecnej, konštruktívnej a logickej argumentácie,
• ad hominem ako jediný modus operandi,
• davová racionalizácia („všetci sa smejú“),
• falošná psychologická a pritom úplne amatérska útočná projekcia,
• eskalácia agresie, používanie logických klamov namiesto konkrétnych a racionálnych odpovedí a logických protiargumentov
Na ňom je jasne vidieť, že keď sa Valchárová fanatická ideologická póza stretne s konštruktívnou kritikou, nezrúti sa len jeho logická a racionálna argumentácia – jasne sa ukáže aj jeho pravá pro-autoritárska identita.
Príklady Valchárovej toxickej “argumentácie”:
jsval 2
19:00
Ty nase multiklerikalne tupelo. Putin nema s klerikami spolocne nic, akurat jedneho KGb agenta Gundajeva vyuziva ako kohokolvek ineho, co sa chce dat skorumpovat. Odporucam psychiatricke vysetrenie, ci nahodou klerika nemas v trenirkach.
jsval 2
19:02
Samozrejme ze to je osobny utok, snad si si nemyslel, ze na tie tvoje zvasty generovane pocitacom sa da argumentovat inak? Stale si ani po cca 4 mesiacoch nepochopil, ze si tu jasnym blbcom a ludia sa na tebe a tvojich zvastoch smeju???
jsval 2
19:03
Ty nase zdegenerovane psychiatricke individuum: Ja nie som fasista, ty haoviadko bozie, neschopne napisat suvislu vetu.
Je to na tvoje beztak poslabsie kognitivne schopnosti privela?
jsval 2
19:09
@Herakleitos II.: Je nemozne, aby sa Zem zacala tocit v protismere, tazsie veci zacali padat nahor a aby si ty pochopil, ze NIKTO tu s tebou nediskutuje kriticky ale opravnene si z teba robia prdel
Nie, nepochopis to. A Zem sa bude tocit stale rovnako
jsval 2
19:12
Rozmyslam, aky zmysel zivota by si mal, keby ti zablokovali pristup na AI platformy
jsval 2
19:54
Konecne si trafil, aj napriek neschopnosti napisat to osobne Ale ano, uhadol si, verbalny utok. Akurat nie hysstericky, tupelo nase. Ja sa rovnako ako ostatni na tebe iba bavime
jsval 2
21:28
@Herakleitos II.: Ty zaostaly traged, co ty prd vies, ako sa bavim alebo co ma serie? Pred chvikou sme v Slavjansku mali nalet troch Sahidov, to ma sralo, pretoze len jeden zostrelili. Predtym hodinu som sa na tebe rehotal jak divy, az sa ma kolegyne pytali, na com sa smejem. Som im to prelozil, ze durak. Staci ti?
jsval 2
21:29
Odporucam psychiatra. Niezeby sme to o tebe dlhodobo nevedeli, ale akurat si sa odkryl aj sam
jsval 2
21:29
@Herakleitos II.: Vecna diskusia s psychiatrickym pacientom pouzivajucim AI? Si sa s konom zrazil? Ved si tu pacient.
jsval 2
21:30
@Herakleitos II.: Keby si nemal vyrazne znizene IQ, co zjavne mas, dosiel by si nato, ze moje argumenty su v samotnom blogu, ty nas pacientik.
jsval 2
21:30
@Herakleitos II.: Kolko kWattov stalo toto vyprodukovat?
jsval 2
21:35
@Herakleitos II.: Ty nas maniodepresivny AI user: ano, ked ti napisem, ze nema s tebou diskutovat ako s rovnocennym clovekom, tak mi prosim skus tento moj vyrok zobrat ako fakt a nesnaz sa ho AI rozobrat na dvesto stran, nema to zmysel. Uz si si mohol vsimnut skor, ze nikto, NIKTO tie tvoje (resp. umele) elaboraty necita.
Sup sup spalit par kilowattov elektriky na otazku/AI odpoved
Poznámka: Táto Valchárová agresívna pseudoargumentácia nie je nejaký selektívne účelovo zostrihaný výber, ale súvislé za sebou plynule nasledujúce osobné útoky pod jeho vlastným blogom: https://blog.sme.sk/diskusie/5458582
Záver:
Rozdiel medzi „kvetinkovým profilom kostolnej babizne šíriacej tribalistickú klanovú nenávisť“
a Valchárom textom nie je hodnotový, ale len čisto tématický.
Mechanizmus je pritom úplne identický:
• dehumanizácia a zosmiešňovanie
• šírenie strachu a falošnej morálnej paniky
• tribalistický hnev a nenávisť,
• volanie po hrubej sile a politickom násilí.
Valchár je typický produkt dnešnej nacionálne-klerikálno-konzervatívnej postfaktickej doby:
veľa sektárskeho kriku, veľa narcistickej istoty, nulová empatia, nulová sebareflexia a nulové pochopenie toho, prečo tu vôbec sekulárna liberálna demokracia existuje a prečo je historicky taká úspešná.
Na záver si ešte musíme povedať nepríjemnú, ale zásadnú vec:
demokracia sa nerozkladá krikom svojich nepriateľov, ale jazykom svojich falošných obhajcov. V momente, keď sa násilie začne nazývať realizmom, právo slabosťou a ľudské práva prekážkou, už nejde o obranu slobody, ale o jej premenovanie.
Ako presne varoval George Orwell:
„Ak sloboda niečo znamená, tak znamená právo hovoriť ľuďom aj to, čo nechcú počuť.“
Takže môžeme povedať, že:
„Politická moc pre autoritárov neznamená iba nevyhnutný prostriedok potrebný na dočasnú správu veci verejných. Absolútna politická moc je pre autoritárov vytúženým trvalým cieľom.“
— Herakleitos II.
Keď si to spoločnosť prestane uvedomovať, demokracia nezaniká náhle.
Zaniká potichu – keď začne postupne hovoriť jazykom autoritárstva ako Valchár a tváriť sa pri tom, že je len “pragmatická”.
A to je moment, keď už nie sme svedkami názorového sporu, ale “normalizácie” závisláckeho dogmatického myslenia, pred ktorým Orwell varoval – a ktoré dejiny vždy nakoniec tvrdo potrestali.
A musíme už konečne pochopiť hlavne to, že žiadna obhajoba demokracie nemôže byť vedená takými antihumanistických pamfletmi ako sú tie Valchárové, ktoré otvorene obhajujú brutálne praktiky diktátorov, pretože sa naša liberálna demokracia nakoniec kompletne utopí práve v takomto páchnucom autoritárskom bahne a zanikne.
A práve preto je potrebné toto pomenovať nahlas – nie to vnímať iba ako nejaký nevýznamný názorový spor, ale ako tvrdé varovanie pred nastupujúcou postfaktickou normalizáciou autoritárskeho myslenia, ktoré sa dnes čoraz častejšie tvári ako „pragmatický realizmus”, či dokonca ako liberalizmus alebo demokracia.
Demokracia zaniká vtedy, keď sa prestane brániť liberálnymi hodnotami a začne sa obhajovať autoritárskou hrubou silou.
Fašizmus a klerikalizmus nezačínajú prevratom – začínajú jazykom, ktorý násilie, poslušnosť a slepú vieru v autoritu vyhlasuje za cnosti.
Ako to jasne povedal Umberto Eco:
„Večný fašizmus sa môže vrátiť v najnevinnejších podobách. Našou povinnosťou je rozpoznať ho.“
(Ur-Fascism)
Poznámka: Valchárové blogy, ktorých sa tento môj blog týka:
https://blog.sme.sk/valchar/politika/venezuela-a-zakon-vyssej-moci
https://blog.sme.sk/valchar/politika/svet-potrebuje-vela-pinochetov
