Prečo ľudia aj v 21. storočí stále utekajú k iracionalite?
Keď sa dnes pozrieme na dnešný postfaktický svet, mysliaci človek si kladie takúto znepokojivú otázku.
Ako je možné, že v ére umelej inteligencie, kvantových počítačov, genetického inžinierstva, vesmírnych teleskopov a bezprecedentného prístupu k informáciám stále milióny až miliardy ľudí veria bez akéhokoľvek dôkazu očividným bludom a nezmyslom?
Prečo stále veria, že Zem má iba 6 000 rokov? Prečo veria, že vakcíny obsahujú mikročipy? Prečo volia autoritárov, ktorí otvorene útočia na racionalitu, slobodu a demokraciu? Prečo dôverujú konšpirátorom viac než vedcom? Prečo sa vracajú k náboženskému fundamentalizmu? Prečo v ére vedeckého pokroku opäť rastie popularita iracionálnych dogmatických ideológií?
Mnohí si myslia, že ide o zlyhanie modernej doby.
Nie tak celkom.
Skôr sme si desaťročia nahovárali ilúziu, že racionalita je úplne prirodzený stav človeka.
Nie je.
A práve tu sa začína náš problém.
Človek nebol evolučne naprogramovaný na racionalitu
Ľudský mozog nevznikal v moderných demokraciách.
Nevyvíjal sa v univerzitných laboratóriách.
Nevznikal v pluralitných spoločnostiach.
Formoval sa desaťtisíce rokov v malých kmeňových skupinách, kde bolo dôležitejšie:
— rýchlo reagovať na hrozbu
— poslúchať autoritu
— patriť ku skupine
— veriť vlastnému klanu
— podozrievať cudzincov
Evolúcia nijako neodmeňovala filozofický a vedecký skepticizmus.
Neodmeňovala vedeckú metodológiu.
Neodmeňovala kritické a analytické myslenie.
Psychológ Daniel Kahneman vo svojej práci ukázal, že ľudský mozog preferuje rýchle intuitívne rozhodovanie pred pomalým energeticky náročným analytickým myslením.
Inými slovami:
mozog prirodzene šetrí energiu.
A kritické myslenie je energeticky príliš náročné a drahé a musí sa cielene naučiť a neustále trénovať.
Nedá sa používať nepretržite pre každú jednu ľudskú činnosť, to nie je pre náš mozog ani zvládnuteľné. Ale má sa určite používať pri dôležitých životných rozhodnutiach, napríklad aj pri demokratických voľbách.
Iracionalita ponúka emocionálne pohodlie
Racionalita je často nepríjemná.
Hovorí nám, že svet je komplikovaný , že smrť je definitívna , že vesmír a svet sa netočí okolo nás a nie je tu “stvorený” iba kvôli nám , že utrpenie nemá vždy vyšší plán, že spravodlivosť nie je automatická a niekde zhora pevne daná.
To je psychologicky veľmi náročné.
Iracionalita ponúka oveľa pohodlnejšie a mentálne nenáročnejšie odpovede.
“Dobrotivý boh” má s nami svoj plán. Za všetko zlé môžu elity. Za všetko zlé môžu migranti. Za všetko zlé môžu liberáli, ateisti, heretici…
A nakoniec vždy príde nejaký ten bájny silný vodca - spasiteľ a všetko to zlé za nás nakoniec porieši.
Takéto jednoduché odpovede sú pre naivných iracionálne mysliacich ľudí emocionálne príťažlivé a až návykové.
Ernest Becker to nazval útekom pred vedomím vlastnej smrteľnosti.
Ľudia nechcú len poznať pravdu. Chcú hlavne aj niekam patriť
Človek nie je iba racionálny tvor.
Je aj sociálny a emotívny tvor.
Potrebuje mať svoju identitu. Potrebuje komunitu. Potrebuje pocit zmyslu a bezpečia.
Náboženstvo to ponúka. Rovnako nacionalizmus. Rovnako politické sekty. Rovnako kult osobnosti.
Ponúkajú jednoduché rozdelenie sveta:
my sme tí dobrí oni sú tí zlí
my sme morálni, oni sú tí skazení, dekadentní
my máme svoju nemennú pravdu oni sú nepriatelia tej našej svätej pravdy
Erich Fromm to nazval „útekom od slobody“.
Sloboda totiž znamená aj osobnú zodpovednosť.
A tej sa mnohí panicky boja.
Mozog miluje potvrdzovanie vlastných predsudkov
Človek nie je 100%-ne objektívny stroj.
Mozog je plný kognitívnych skreslení:
— selektívne potvrdzovanie vlastných názorov
— slepá poslušnosť k autorite
— tribalizmus, klanové myslenie
— hľadanie jednoduchých vzorcov
— emocionálne rozhodovanie
Jonathan Haidt ukazuje, že ľudia často najprv emocionálne rozhodnú a až následne hľadajú argumenty, ktoré ich rozhodnutie ospravedlnia.
To je presne dôvod, prečo potom fakty často nestačia.
Ak u takýchto ľudí platí, že ich identita je silnejšia než dôkaz, racionalita vždy prehráva.
Náboženská indoktrinácia začína veľmi skoro
Toto je téma, ktorú sa mnohí boja pomenovať.
Ak dieťa od útleho veku učíte - nepochybuj, slepo ver autorite , dogma je pravda, otázky sú nebezpečné, tak potom nevychovávate kriticky a otvorene mysliaceho občana. Vychovávate človeka, ktorý si zvyká slepo akceptovať tvrdenia bez dôkazov.
Samozrejme, nie každý veriaci skončí nevyhnutne ako konšpirátor, alebo užitočný idiot autoritárskeho populistu.
Ale mechanizmus je podobný: autorita vždy stojí nad dôkazom.
A to je veľmi nebezpečný antiintelektuálny voličský mentálny základ pre modernú demokraciu.
Sociálne siete premenili iracionalitu na priemysel
Nikdy v histórii sa hlúposť nešírila tak rýchlo a masívne a to doslova rýchlosťou svetla.
Algoritmy sociálnych sietí odmeňujú:
— hnev
— strach
— šok
— konšpirácie
— extrémne emócie
Pravda je často nudná a náročná.
Lož býva vysoko virálna a atraktívna.
Sociálne siete premenili iracionalitu a emócie na výnosný biznis model.
Taliansky programátor Alberto Brandolini to výstižne pomenoval:
„Množstvo energie potrebnej na vyvrátenie nezmyslu je rádovo vyššie než množstvo energie potrebnej na jeho vytvorenie.“
Inak povedané - vymyslieť lož o tom, že vakcíny obsahujú mikročipy, trvá niekomu 30 sekúnd.
Napísať odborné vysvetlenie založené na medicínskych dátach, klinických štúdiách, biologických faktoch a technologických limitoch môže expertovi zabrať hodiny a dni.
Vytvoriť konšpiračné video o tom, že voľby boli ukradnuté, trvá influencerovi jedno popoludnie. Jeho vyvrátenie vyžaduje novinárov, analytikov, právnikov, volebných expertov a často týždne tvrdej práce.
Vytvoriť slogan typu: „Migranti ničia Európu“ trvá pár sekúnd. Vysvetliť skutočné demografické, ekonomické, bezpečnostné a geopolitické súvislosti zaberie desiatky strán odborných analýz.
Toto je obrovský civilizačný nepomer. Iracionalita funguje ako lacná a masová výroba emócií.
Racionalita je drahá a náročná infraštruktúra dôkazov.
A sociálne siete tento nepomer ešte dramaticky zhoršili, pretože algoritmus siete neodmeňuje najpresnejší a najpravdivejší argument alebo fakt, ale práve naopak:
Odmeňuje čo možno najväčší emocionálny výbuch.
Preto dnes často víťazí človek, ktorý kričí jednoduchú emočne podfarbenú lož nad človekom, ktorý pokojne vysvetľuje komplikovanú a tým aj pre mnohých nezáživnú a ťažko pochopiteľnú pravdu.
A práve preto sa moderné demokracie stávajú tak zraniteľnými voči takýmto dezinformačným priemyslom, populistom a náboženským manipulátorom.
Školy stále pripravujú poslušných, nie kriticky mysliacich ľudí
Mnohé školské systémy stále fungujú ako továrne z 19. storočia.
Memorovanie. Poslušnosť. Reprodukcia autorít a dogiem.
Príliš málo logiky, korektnej argumentácie, mediálnej gramotnosti, filozofie, práce s dôkazmi.
Potom sa čudujeme, že spoločnosť je tak zraniteľná voči populistickým a dogmatickým manipulátorom. A najviac sa ešte tento dezolátsky civilizačný problém z roka na rok prehlbuje.
Tak napríklad prieskumy o Ruskej agresií na Ukrajine:
2022: väčšina dotazovaných jasne identifikovala agresora.
2024: veľká časť začala relativizovať vinu Ruska.
2026: prevažná časť už preberá rámec, že problémom je skôr obrana Ukrajiny než samotná ruská agresia. Podľa Focusu pre 360tku (apríl 2026):
— až 60 % Slovákov si dnes myslí, že Volodymyr Zelensky vojnu už iba zbytočne predlžuje
— iba 33 % si myslí, že Ukrajina sa dnes stále oprávnene bráni
— zvyšných 7% sa nevedia vyjadriť, čiže sú to imbecilní spoločenskí ignoranti a asociáli
Osvietenstvo nebolo finálnym víťazstvom
Toto je možno najväčší omyl novodobých moderných spoločností.
Mysleli sme si, že osvietenstvo raz a navždy porazilo dogmatickú iracionalitu.
Neporazilo.
Len ju dočasne zatlačilo do úzadia.
A dnes sa iracionalita opäť mohutne vracia v podobe náboženského fundamentalizmu, v podobe konzervatívnych konšpirácií a dezinformácií , v podobe autoritárskych konzervatívnych populistov, v podobe križiackych kultúrnych vojen, v podobe útokov na vedu
Od Trumpa cez Putina až po náboženských extrémistov po celom svete sledujeme ten istý jav:
strach z otvorenej, pluralitnej, sekulárnej a liberálno-demokratickej spoločnosti.
Tvrdá pravda na záver
Človek sa nerodí ako racionalista.
Racionalita je natvrdo vybudovaná civilizačná mentálna disciplína.
Treba sa ju systematicky naučiť a pestovať si ju.
V rodine. V školách. V médiách. V politike.
Ak to nerobíme, tak prázdny priestor veľmi rýchlo zaplní:
náboženská alebo politická dogma, tribalizmus, dezinformácie, konšpirácie, autoritárstvo.
A presne toto dnes aj sledujeme.
Otázka už neznie, prečo sa iracionalita opäť tak mohutne vracia k slovu.
Otázka znie:
či ešte vôbec dokážeme vychovať ďalšiu novú generáciu, ktorá ju opäť zatlačí späť tam, kam patrí, do starovekej dogmatickej histórie ešte primitívneho ľudstva.
