Už dávno tu nejde iba o klasický spor pravice a ľavice
Západnú civilizáciu dnes existenčne neohrozuje sociálna politika demokratickej ľavice, viac osobnej slobody pre všetkých spojenej so zodpovednosťou, ani Green Deal, ochrana ľudských práv, ateisti ani nejaká nálepka „woke“. O daniach, rozsahu štátu, tempe zelenej transformácie či hraniciach sociálnej politiky sa môžeme a máme rozprávať a sporiť. To je úplne normálna demokratická politika.
Oveľa nebezpečnejší je dnešný klerikálny a ultrakonzervatívný útok na samotné základné pravidlá, podľa ktorých tento demokratický dialóg vedieme: na rovnosť občanov, sekulárny štát, slobodné voľby, nezávislé súdy, slobodné médiá, vedu a právo človeka žiť bez toho, aby mu nejaké cudzie náboženstvo nasilu určovalo, aká musí byť tá jeho jediná správna “tradičná rodina”, “tradičné myslenie”, “tradičná kultúra” a ideologicky tu okupovalo naše telá, sexualitu, morálku, svedomie či spôsob života.
Dnešná rozhodujúca deliaca a bojová čiara preto často nevedie iba medzi nejakou pravicou a ľavicou, ale medzi demokratmi a konzervatívnymi populistickými autoritármi; medzi sekulárnou liberálnou demokraciou a klerikálnym ultrakonzervativizmom; medzi vedeckým, pokrokovým a neustále opravovaným poznaním a nedotknuteľnou, zatuchnutou, autoritárskou dogmou. Na jednej strane stojí slobodný občan s rovnakými právami, na druhej ten „pravý bohabojný národ“, tá jediná „pravá viera“ a ten “bohom pomazaný vodca”, ktorý tu vraj už na tomto svete ako jediný dokáže zachrániť všetkých bohabojných ľudí.
Toto nie je útok na všetkých veriacich ani na každého konzervatívca. Niektorí veriaci bránia demokraciu a niektorí konzervatívci rešpektujú sekulárnu ústavu, pluralitu i odluku cirkví od štátu. Problémom je dnes opäť politicky sfanatizovaná viera: ten kľúčový moment, keď slepo veriaci človek oddane odovzdá celý svoj vlastný úsudok kazateľovi, sekte, strane alebo vodcovi a svoju vlastnú iracionálnu vieru začne považovať za božie oprávnenie vládnuť úplne všetkým a to aj neveriacim či veriacim v iného boha.
Americké údaje sú varovné. Zo všetkých Trumpových voličov v roku 2024 sa 85 % hlásilo k nejakej náboženskej tradícii a iba 15 % bolo bez náboženskej príslušnosti. Tieto čísla jasne ukazujú, že Trumpova voličská základňa bola v drvivej väčšine nábožensky afiliovaná a výrazne kresťanská. Takže maslo na hlave za agresívneho, pomäteného a antidemokratického Trumpa tu v hlavnej miere jasne nesú práve veriaci v iracionálne autoritárske náboženské dogmy. [^1]
Výsledky PRRI z roku 2025 sú ešte výrečnejšie: 79 % presvedčených stúpencov kresťanského nacionalizmu (čiže napríklad stúpenci Trumpa, Orbána, Putina…) dosiahlo vysoké skóre pravicového autoritárstva, 30 % dokonca pripúšťalo politické násilie a 67 % prijímalo konšpiráciu o imigrantoch, ktorí údajne nahrádzajú kultúrne a etnické zázemie Ameriky, ktorá ale pritom takmer celá pozostáva práve z takýchto imigrantov. [^2]
V-Dem zároveň v správe z roku 2026 zaznamenal v USA za jediný rok 24-percentný prepad indexu liberálnej demokracie a pokles z 20. na 51. miesto.[^3] Toto už nie je bežná ekonomická či kultúrna pravicovo/ľavicová polemika. Toto je jasný ústup dnešných Trumpových USA, čiže hlavne náboženských MAGA fanatikov, od samotných základov liberálnej demokracie.
Ako funguje konzervatívna dezinformačná križiacka výprava
Táto cielená dezinformačná propaganda nepotrebuje jeden veľký presvedčivý dôkaz. Potrebuje tisíce emocionálnych výkrikov. RAND opísal model „požiarnej hadice klamstiev“ štyrmi znakmi: obrovský objem, veľa kanálov, neustále opakovanie a nezáujem o pravdu či vlastnú konzistentnosť.[^4] Presne na vlas rovnakú techniku dnes používajú prokremeľské siete a aj západná ultrakonzervatívna propaganda. Ako to aj otvorene priznal bývalý poradca a ideologický krstný otec MAGA republikánskej politiky hajlujúci Steve Bannon: „Demokrati nie sú podstatní. Skutočnou opozíciou sú médiá. A spôsob, ako sa s nimi vysporiadať, je zaplaviť informačný priestor sračkami.“
Jej základné stratégie sú ľahko rozpoznateľné:
1. Morálna panika: z jednotlivého excesu sa vyrobí civilizačná apokalypsa. Dieťa, “tradičná rodina”, kresťanstvo či bohabojný národ sú vraj dnes každú chvíľu pred úplným zničením.
2. Vágny nepriateľ: výraz „woke“ môže znamenať aktivistu, vedca, novinára, homosexuála, feministku aj kohokoľvek, kto odporuje ultrapravicovému autoritárskemu vodcovi. Čím je pojem nejasnejší, tým viac ľudí možno označiť za vinníkov v tomto dnešnom ultrakonzervatívnom hone na čarodejnice: sociálnych demokratov, liberálov, progresívcov, ateistov, demokratov, sekularistov, klimatických vedcov, gynekológov, LGBTI+, štandartné demokratické média…
3. Zlepenie nesúvisiacich javov: migrácia, kriminalita, LGBT ľudia, pornografia, klimatická politika a pokles pôrodnosti sa spoja do jedného veľkého “ľavicového progresivistického” sprisahania. Predslov Projektu 2025 napríklad zlial „transgender ideológiu“ s pornografiou a sexualizáciou detí a hneď nato žiadal väzenie pre výrobcov a distribútorov toho, čo všetko svojvolne ideologicky označil za pornografiu.[^5]
4. Obrátenie rolí obete a útočníka: politicky dominantná autoritárska cirkev a fundamentalistické náboženské dogmatické komunity sa vyhlásia za prenasledované, keď od nich sekulárny štát žiada iba to, aby nevnucovali svoju iracionálnu vieru všetkým ostatným obyvateľom.
5. Obetný baránok: za zložité hospodárske a spoločenské problémy vraj môžu stále iba tí istý nepriatelia pravoverného bohabojného národa: ateisti, liberáli, migranti, progresívci, sekularisti, ekologickí aktivisti alebo demokratická ľavica. Skutočné príčiny — zlyhania inštitúcií, šírenie extrémistických protidemokratických dezinformácií, korupcia, zvyšujúca sa ekonomická nerovnosť, technologická informačná zmena v náraste vplyvu technologických monopolov na verejnú mienku, či lživá agresívna ultrapravicová dezinformačná propaganda — akosi vždy zázračne zmiznú.
6. Falošná dilema: buď prijmeš náš „tradičný poriadok“, alebo potom sa stávaš nášim úhlavným nepriateľom, ktorý tu chce iba rozvrátiť našu posvätnú “tradičnú rodinu”, náboženské tradície a “kresťanský národ”, či celé hospodárstvo. Demokratická pluralita sa z toho obrazu jednoducho natvrdo vymaže.
7. Kult vodcu: agresívna hrubosť sa predáva ako odvaha, lož ako legálny boj proti systému a porušovanie pravidiel ako dôkaz sily. Trumpovi odporcovia sa v jeho slovníku menili na „háveď“, migrantmi sa vraj „otravuje krv“ krajiny historicky zloženej z migrantov a všetci politickí oponenti sú dnes akýsi združený „vnútorný komunistický nepriateľ“.[^6] A je úplne jedno, či to dáva nejaký zmysel alebo nie. To isté sa pri autoritárskych konzervatívnych populistoch deje po celom svete . Dobre to poznáme aj my tu na Slovensku.
8. Útok na rozhodcu: keď fakty nesedia, za nepriateľa sa označia klimatickí alebo prírodovední vedci, sudcovia, novinári, univerzity, volebné komisie, OSN, WHO, medzinárodný súdny dvor v Hagu či samotná ústava, alebo deklarácia ľudských práv.
Dezinformácia tu nie je len nejaký vedľajším omylom. Je to už dnes základný konzervatívny a klerikálny propagandistický nástroj potrebný ku uzurpácií neobmedzenej autokratickej moci. Jej cieľom nie je, aby človek uveril každej jednej lži. Stačí, aby prestal veriť, že objektívnu pravdu možno vôbec nejako zistiť, a napokon začal plne dôverovať už iba tomu „svojmu“ posvätnému vodcovi, ktorý je v to jeho priestore ten najhlasnejší populistický krikľúň a ktorý ponúka jednoduché populistické riešenia na zložité spoločenské a ekonomické problémy.
Keď sa slepá poslušnosť v Bibli vydáva za to jediné “správne myslenie”.
V Biblii sa píše:
● „Dôveruj celým srdcom Hospodinovi a nespoliehaj sa na svoj rozum.“ (Prís 3,5)[^7]
● „Každú myšlienku [viažeme] na poslušnosť Kristovi.“ (2 Kor 10,5)[^8]
● „Kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom.“ (Jak 1,6)[^9]
● „Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol filozofiou a prázdnym mámením.“ (Kol 2,8)[^10]
Tieto sväté vety poskytujú ideálnu psychologickú výbavu pre klerikálnych a konzervatívnych autoritárov: nedôveruj vlastnému rozumu iba autorite, pochybnosť považuj za slabosť, každú myšlienku vždy podrob vyššej autorite a kritické myslenie a sekulárnu filozofiu vyhlás za nepriateľské zvádzanie.
To skutočné kritické myslenie nemá mať žiadne posvätné výnimky. Tvrdenie sa nestáva pravdou preto, že ho vyslovil kňaz, prorok, vodca, boh alebo nejaká sfanatizovaná nekritická väčšina. Dôkazné bremeno vždy stojí na bedrách toho, kto niečo tvrdí. A žiadna takáto iracionálna, nijako nedokázaná viera dnes nedáva nikomu právo premeniť svoje osobné náboženské presvedčenie na zákonom stanovenú záväznú normu a povinnosť pre všetkých obyvateľov danej krajiny.
Prečo sa klerikáli a fašisti vždy tak ľahko a rýchlo navzájom nájdu
Ultrapravicový fašizmus či nacionalizmus a politický klerikalizmus nie sú úplne totožné autoritárske dogmatické ideológie. Ale ich časté politické spojenectvá však nie sú žiadne náhody. Ponúkajú si navzájom presne to, čo ten druhý potrebuje. A potom zapadajú do seba ako také desivé despotické lego. Autoritár dá cirkvi privilégiá, školy, verejné peniaze a neobmedzený vplyv nad súkromným životom všetkých obyvateľov. Klerik mu za to poskytne posvätný príbeh, cielené a pravidelné udržiavanie slepej poslušnosti, predstavu bohom vyvoleného vodcu kresťanského národa a morálne ospravedlnenie autoritárovej represie a agresie. No, Putin s Kirilom sú podľa tohoto ako vyšité školské príklady! A Trump, Fico či Orbán im už len závidia, že tam ešte takto pevne nie sú zahniezdení.
Spája ich kult hierarchie, patriarchálny poriadok, falošný mýtus stratenej zlatej minulosti, odpor k sekularizmu, liberalizmu, demokracii, potreba vnútorného nepriateľa a predstava akejsi “morálnej očisty” či “tradičného národného znovuzrodenia”. Fašistický autoritár potrebuje oltár, ktorý nakoniec potvrdí a posvätí jeho absolútnu moc a represie; klerikálny mocibažník - cirkev potrebuje autoritársky štát, vodcu, ktorý zase vynúti jeho dogmu ako všeobecne záväznú ideologickú normu kompletne záväznú pre všetkých obyvateľov.
Slovensko už tento experiment zažilo. Množstvo historikov a napríklad aj Múzeum holokaustu v USA opisuje Tisov klérofašistický režim ako fašistickú autoritársku diktatúru jednej strany, silno ovplyvnenú katolíckou klerikálnou hierarchiou a spojenú s nacistickým Nemeckom.[^12]
Dnes vidíme rovnaký mechanizmus v ruskom „svätom“ imperializme: orgán vedený patriarchom Kirillom označil vojnu proti Ukrajine a „satanistickému“ Západu za svätú vojnu. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy to pomenovalo ako zneužitie náboženstva v službách Putinovho režimu.[^13] Ale podľa mňa tu nejde ani tak o nejaké zneužitie autoritatívneho dogmatického náboženstva ako len o úplne prirodzenú ideologickú symbiózu a súzvuk dvoch autoritárskych dogmatických ideológií.
V Spojených štátoch poskytuje kresťanský nacionalizmus Trumpovi jazyk božieho mandátu a civilizačnej záchrany; Trump mu na oplátku ponúka štátnu moc a vplyv. Nejde o nejaké dokazovanie kresťanskej morálky. Ide o transakciu: vy ma vyhlásite za vyvoleného, ja vašej dogme odovzdám štátne zákony a dominatný vplyv. To isté sa deje aj u nás pri účelovom mocenskom a vplyvovom spojení birmovaného komunistu Fica so slovenským katolíckym klérom. Tak nejako po mafiánsky - ruka ruku myje.
Najnebezpečnejšia dnešná konzervatívna lož pri rozklade demokracie: „Prinútili nás k tomu ľavičiari, liberáli a progresívci“
Je vyslovene hlúpe a nebezpečné prijať dnešný ultrakonzervatívny a ultrapravicový príbeh, podľa ktorého za autoritársku konzervatívnu reakciu môžu demokratickí ľavičiari, ateisti, liberáli, progresívci, liberálne univerzity, ekologickí aktivisti či akési „woke hnutie“. Je to iba pokrytecké a zvrhlé morálne zavádzanie a vydieranie: vraj keby menšiny nepožadovali rovnaké práva, vedci nehovorili o evolučnej teórii a klimatickej zmene a ateisti nepožadovali sekulárny a pluralitný štát, klerikáli a konzervatívci by dnes nemuseli siahať po autoritárstve a deštrukcii demokracie. Je to až neuveriteľne sprostý hoax, ktorý ale dnes výborne funguje a to dokonca aj na ľudí, ktorých som si kedysi veľmi vážil. Ako napríklad taký Ivan Miklóš.
To je ale pritom iba perfídne obrátenie príčiny a následku a zároveň prefíkané prenášanie viny z konzervatívneho autoritárskeho útočníka na jeho tradičný terč. Za útok na slobodu, rovnosť, sekulárnu vedu a sekulárnu liberálnu demokraciu predsa nezodpovedajú tí, ktorí tu tieto hodnoty roky húževnate presadzujú a bránia. Zodpovedajú zaň tí, ktorí nedokážu zniesť modernú, otvorenú pluralitnú spoločnosť, stratu svojich starých privilégií a fakt, že ich dogmy a autoritárske tradičné pravidlá už v liberálnej demokracií nemôžu byť záväzným zákonom pre všetkých. Autoritárstvo predsa nie je nejaká nevyhnutná a logická reakcia na demokratizačný spoločenský progres, ale iba cieľavedomá autoritárska politická voľba jeho konzervatívnych odporcov.
Áno, aj demokratická ľavica sa môže niekedy mýliť. Green Deal môže obsahovať aj nástroje, ktoré sa úkážu ako zle nastavené a v blízkej dobe možno ťažko realizovateľné, aj ekologický aktivizmus môže byť niekedy príliš fanatický, ale to treba konštruktívne kritizovať a chyby pragmaticky a premyslene odstraňovať, a nie hneď vylievať z vaničky so špinavou vodou aj samotné zdravé demokratické decko. A treba mať stále na pamäti, že kritické myslenie nemá mať žiadne posvätné výnimky a to ani naľavo ale ani napravo. Chybná dotácia, prehnaný aktivistický slogan či spor o terminológiu nie sú veru žiadnym serióznym ospravedlnením pre dnešné populistické klerikálno-konzervatívne dezinformačné besnenie, pre cielené ideologické podriadovanie si súdov a zákonov, likvidáciu ľudských práv menšín, kult vodcu alebo tribalistickú a autoritársku vládu nejakej dominantnej náboženskej väčšiny. To totižto v žiadnom prípade nie je nejaký vymodlený liek, ale iba totálny autoritársky jed pre celú dnešnú sekulárnu liberálno-demokratickú civilizáciu.
Prijatie takéhoto klerikálne-konzervatívneho naratívu je nebezpečné a toxické a to už aj v tej jeho najmiernejšej podobe. Kto bezmyšlienkovito opakuje, že všetko to konzervatívne dezinformačné besnenie spôsobilo akési „woke“, liberálne univerzity, „bezbožný liberalizmus“, demokratická ľavica alebo „zelené šialenstvo“, iba tu na hulváta ako taký užitočný idiot diktatúry preberá pomätenú postfaktickú mapu sveta nakreslenú populistickými konzervatívnymi dezinformátormi a propagandistami. A podľa tejto mapy sa potom pochopiteľne už ľahko dôjde aj k autoritárskym záverom, že demokracia je iba nejaká slabosť, sekulárny kompromis je zrada nášho milovaného boha, pochybnosť je opäť ťažkým hriechom a potom sa autoritársky, bohom pomazaný, vodca poľahky stáva v dezolátskych očiach tou samozrejmou nevyhnutnosťou.
Dnešný Západ a celá západná civilizácia nevyrástli ani z jednej iracionálnej viery ani z jednej politickej strany. Vyrástli na antických mysliteľoch, renesancii antiky (po dlhom temnom a stagnujúcom dogmatickom stredoveku), na humanizme, osvietenectve, liberálnom oslobodení človeka od dogmy a napokon na sekulárnej liberálnej demokracií. Jeho najcennejším výdobytkom je systém, v ktorom nijaká iracionálna viera, rasa, národ, vodca ani ideológia nemajú vyhradený monopol na pravdu a moc. Systém, ktorý sa ako prvý v ľudskej históríí nebojí spoločenskej progresívnej zmeny ani vlastnej konštruktívnej kritiky, sebareflexie či následnej nevyhnutnej opravy. A je založený na moci pochádzajúcej od obyčajných ľudí a nie od boha. Zápas dneška preto nie je iba hlúpo zjednodušeným zápasom medzi nejakou nejakou dnes už neurčitou pravicou a ľavicou. Je to zápas medzi tými, ktorí prijímajú pluralitu, dôkazy, kritické myslenie, systémovú korekciu a rovnaké práva pre všetkých, a tými, ktorí chcú svoju primitívnu archaickú autoritársku „večnú pravdu“ a totalitnú, bohom pomazanú moc opäť premeniť na teokratické autoritárske zákony záväzné pre všetkých. A to nie je nič iné ako len úplne debilný návrat späť do temného stredoveku, iba s novými rekvizitami.
Sekulárna liberálna demokracia nie je nepriateľom viery. Je zárukou, že veriaci môže slobodne veriť, ateista slobodne neveriť a ani jeden nebude druhému ideologicky rozkazovať a vládnuť. Práve preto je dnes sekulárna liberálna demokracia hlavným terčom tejto dnešnej nábožensko-nacionalistickej ultrakonzervatívnej celosvetovej križiackej výpravy.
Zdroje
[^1]: Pew Research Center, Demographic profiles of Trump and Harris voters in 2024 a Voting patterns in the 2024 election, 26. 6. 2025.
[^2]: PRRI, Mapping Christian Nationalism Across the 50 States, 17. 2. 2026.
[^3]: V-Dem Institute, Democracy Report 2026, časť „Autocratization in the USA“.
[^4]: RAND Corporation, The Russian “Firehose of Falsehood” Propaganda Model, 2016.
[^5]: The Heritage Foundation, Project 2025: Mandate for Leadership, predslov, s. 5.
[^6]: The American Presidency Project, Remarks at a Campaign Reception in Henderson, Nevada, 4. 2. 2024; citované výroky Donalda Trumpa.
[^7]: Biblia.sk, Príslovia 3,5 — ekumenický preklad.
[^8]: Biblia.sk, Druhý list Korinťanom 10 — ekumenický preklad.
[^9]: Biblia.sk, Jakubov list 1 — ekumenický preklad.
[^10]: Biblia.sk, List Kolosanom 2 — katolícky preklad.
[^11]: Biblia.sk, Prvý list Tesaloničanom 5 — ekumenický preklad.
[^12]: United States Holocaust Memorial Museum, Czechoslovakia a Jozef Tiso.
[^13]: Parliamentary Assembly of the Council of Europe, Resolution 2540 (2024), 17. 4. 2024.
