Rýchly a citeľný trest – jediná cesta, ako zastaviť drobnú kriminalitu
Slovensko má dnes obrovský problém s drobnou kriminalitou, najmä s krádežami. Tento stav objektívne spôsobila súčasná vláda. Svoju chybu si neprizná a bude ju zatĺkať za každých okolností. Preto je akékoľvek zmysluplné riešenie počas jej pôsobenia prakticky nemožné.
Posunutie hranice spôsobenej škody na 700 eur je nezmysel, ktorý pochopí každý, kto má aspoň štipku zdravého rozumu. Bohužiaľ, to sa o súčasnom vedení štátu povedať nedá. Nie preto, že by tento nezmysel nevideli, ale preto, že ho vidieť nemôžu – priznanie omylu by znamenalo ich politický koniec. Preto apel na zdravý rozum je v dnešnej koalícii vopred odsúdený na neúspech. Možno sa tam ešte nájdu ľudia, ktorí chápu, čo sa deje, ale nemôžu to povedať nahlas.
Ako by sa to dalo riešiť
Uvažoval som, ako by sa dala drobná kriminalita riešiť systémovo. Prvým a nevyhnutným krokom musí byť zníženie hranice škody – minimálne späť na pôvodných 299 eur, možno ešte nižšie, napríklad až 100 eur. Prečo? Jednoduché: ak niekto kradne z núdze, vezme si lacný tovar, potraviny, bežné veci. Ak niekto ukradne tovar za viac než 100 eur, už to nie je kradnutie z núdze.
Niekto namietne, že by to mohlo preťažiť justíciu. Možno áno, ale nie je to isté – a aj keby, vráťme sa aspoň na pôvodných 299 eur. Súčasná hranica 700 eur je absurdná a jej zníženie je nevyhnutné.
Myšlienka automatického trestu
Navrhujem doplniť do systému automatický trest – teda možnosť okamžitého priznania a rýchleho vykonania trestu.
Ak je páchateľ prichytený pri čine, dôkazy sú jednoznačné a on sám vie, že kradol, treba mu ponúknuť možnosť prijať okamžitý trest.
Základným princípom by bolo obmedzenie slobody, nie pokuta. Pokuty máme, no nefungujú – bohatí ich zaplatia bez problémov, chudobní nezaplatia vôbec. A tak sa nič nemení.
Ako by to vyzeralo v praxi
Trest by mal pevne stanovené lehoty:
Prvý prehrešok: 30 dní obmedzenia slobody.
Druhý prehrešok: 60 dní.
Tretí prehrešok: recidíva – klasické väzenie s vyššou sadzbou, napríklad dva roky.
Presné lehoty by systém zjednodušili – každý by vedel, čo ho čaká.
Kto kradne, bude vedieť: chytia ma prvý raz – mám 30 dní.
Žiadne dohady, žiadne subjektívne rozhodovanie.
Prečo nie pokuta alebo verejnoprospešné práce?
Pretože tieto tresty dnes máme, a nefungujú. Obmedzenie slobody je citeľné – človek na čas stratí kontakt s prácou, rodinou, komfortom. Má to skutočný dopad na život, a práve to je odstrašujúce.
Samozrejme, nejde o „tvrdé“ väzenie. Mohlo by ísť o špeciálne zariadenia s denným režimom, kde by bol páchateľ pod dohľadom, ale bez nebezpečenstva kontaktu s ťažkými zločincami. Súčasťou by mohli byť aj programy – napríklad poradenstvo, práca, náprava. Základ však musí zostať: obmedzenie pohybu.
Prečo 30 dní?
Tridsať dní je dostatočne dlhý čas na to, aby mal trest citeľný efekt, ale nie taký dlhý, aby bol nespravodlivý.
Je to obdobie, ktoré by každému – aj bohatému, aj chudobnému – zasiahlo do bežného života. Výpadok z práce, rodiny, rutiny. Každý si veľmi rýchlo rozmyslí, či mu to za to stojí.
A keďže systém je stupňovitý, ten, kto sa nepoučí, pôjde nabudúce na dlhšie. Jednoduché a férové.
Dobrovoľné prijatie trestu
Páchateľ by sa mohol slobodne rozhodnúť – buď prijme rýchly trest, alebo pôjde klasickou cestou.
Ak sa cíti nevinný, má na to plné právo. Ale ak vie, že kradol, rýchly trest je aj pre neho výhodnejší – bude mať vec vybavenú a pôjde ďalej.
Vo väčšine prípadov by si vinní ľudia vybrali práve túto možnosť.
Prečo o tom vôbec uvažovať
Dnešný systém nefunguje.
Máme pokuty, máme alternatívne tresty, a drobná kriminalita stále rastie.
Po zmene vlády bude potrebné hranicu škody určite znížiť – to je prvý krok.
Ale treba hľadať aj nové riešenia. Rýchly, krátkodobý trest je jeden z modelov, ktorý by mohol reálne fungovať. Mnohé vyspelé krajiny s podobným systémom majú skúsenosti – tresty na niekoľko dní či týždňov.
Nie je dôvod, prečo by niečo také nemohlo fungovať aj u nás.
Nie som právnik a určite sa nájde veľa výhrad, prečo by to „nešlo“.
Lenže súčasný model je neúčinný.
Kriminalita rastie, ľudia strácajú pocit spravodlivosti a štát stráca autoritu. Ak nezačneme konať rázne a systémovo, budeme tento problém len tlačiť pred sebou – až kým nás úplne neprevalcuje.
