Na úvod: nie som antifa ani fa a nikdy som nechcel patriť k akýmkoľvek hnutiam, organizáciiam alebo spolkom, ktoré by sa snažili svoje už aj tak značne úbohé a nízke myšlienky presadzovať násilím.
Je sobota večer a ja sa vraciam z roboty, unavený a spotený. Zastavím sa ešte v Poluse a kúpim priateľke kvietok, čakám na električku. Vstúpim do nej a vidím troch mládencov ako dobiehajú na zastávku a stihnú ešte nastúpiť. Postavia sa za mňa a začnú sa dosť nahlas rozprávať. Prvý:" Ale sme tých feferónov nakopali do riti."(Predpokladám že to bola reakcia na víťazstvo Slovana Bratislava nad DAC Dunajská Streda 2:1, článok tu http://futbal.sme.sk/c/4002925/corgon-liga-slovan-zdolal-dac-21-golmi-zo-zaveru.html ) Preruší ho bujarí smiech. "Čo do riti, nakopať ich do hlavy maďarov jedných sk***ých." Ďalšia salva smiechu. "Vy***anci skáču tu na Slovensku ako doma, nech tiahnu za Dunaj." Diskusia týchto chlapcov sa viedla v podobnom znení ešte hodnú chvíľu počas ktorej som sa dozvedel, koľko likéru vypili, koľko cíg vyfajčili, že najstarší z nich má za dva týždne 12 rokov a kto má koľko kamarátov skinheadov.
Vystupujem a rozmýšlam kto ich mohol takto vychovať? Kto spôsobil to, že sa správajú tak ako sa správajú? Pochybili rodičia, škola, systém alebo pochybili oni? Mám sa báť mať vlastné deti, lebo z nich vyrastú takéto klbká nenávisti?
