Náš podiel daňových príjmov z kapitálu je piaty najnižší v EÚ a predstavuje ledva polovicu európskeho priemeru. Okrem Holandska žiadna iná krajina EÚ „nezarába“ na kapitálových daniach tak málo ako Slovensko.
Slovenskí politici, ktorí tvrdia, že „na strane daní“ sa už konsolidácia robiť nedá sa buď mýlia, alebo programovo stoja na strane boháčov. Jednotlivcov i korporácií. A mali by si prečítať štúdiu Boj proti daňovým únikom – Potreba reformy zdaňovania príjmov z kapitálu, ktorej autormi sú Lauri Finér a Niko Pankka a vo februári 2025 ju spoločne vydali Nadácia Kaleviho Sorsu a Nadácia pre európske pokrokové štúdie.
Dokument ponúka utajovaný obraz Slovenska. Obraz krajiny, v ktorej je reforma daní nevyhnutná, ak má byť daňový systém spravodlivý. Obraz krajiny, v ktorej práca je do istej miery zdaňovaná nespravodlivo vysoko a príjmy z majetku sú zdaňované veľmi nespravodlivo nízko. Porovnanie s inými európskymi krajinami ukazuje, aké je Slovensko „priateľské“ k boháčom. Jednotlivcom i korporáciám.
Z kapitálových ziskov nemá štát takmer nič
V roku 2022 získali členské štáty EÚ zo zdaňovania osobných kapitálových príjmov v priemere 2,4% zo všetkých daňových príjmov, čo predstavovalo nárast z 2,1% desať rokov predtým. V pomere k HDP išlo v rovnakom období o nárast z 0,80% na 1,0%. Oproti európskemu priemeru predstavuje zdaňovanie kapitálu v SR takmer neviditeľný podiel 0,2% zo všetkých daňových príjmov a s výnimkou Holandska, ktoré je považované za daňový raj v EÚ, už žiadna iná členská krajina EÚ „nezarába“ na kapitálových daniach tak hrozivo málo ako Slovensko.
Viac zdaňujeme mzdy než dividendy
Na takmer opačnej strane poradia je Slovensko v porovnaní krajín z pohľadu veľkosti rozdielov medzi zdaňovaním príjmov fyzických osôb z miezd a integrovaného dividendového príjmu. Len v piatich štátoch EÚ predstavuje rozdiel v zdaňovaní príjmov z miezd a dividend viac ako 20% (v neprospech miezd) a Slovensko patrí medzi nich. „Zarábať“ na dividendách je teda u nás výrazne výhodnejšie, než „zarábať“ v podobe mzdy.
Neustále sa znižujú efektívne daňové sadzby na zisky firiem a zisky z majetku, zatiaľ čo dane z príjmu z práce rastú. A rastú dokonca dvojnásobne rýchlejšie, dvojnásobne výraznejšie, než sa znížili dane firiem a dane z majetku! Takýto vývoj spôsobil, že v súčasnosti v mnohých krajinách Európskej únie ľudia s vysokými príjmami v skutočnosti platia nižšie dane z týchto príjmov, než pracujúci s priemernými príjmami z práce (mzdy, zárobky živnostníkov). Medzi takéto krajiny sa radí aj Slovensko. Zmena vývoja v trhovej sile práce oproti trhovej sily kapitálu si teda aj u nás vyžaduje zásadnú zmenu prístupu k daňovej politike štátu.
Väčšina zdaňuje prírastky majetku viac než SR
Okrem daní z príjmov mnoho krajín vyberá aj iné dane z kapitálu, ako napríklad dane z čistého majetku, dedičské a majetkové dane, dane z prevodu a dane z nehnuteľností. Tieto dane posilňujú adresnejšie zdaňovanie bohatých (či vysokopríjmových) a môžu pomôcť znižovať majetkové (resp. aj príjmové) nerovnosti, resp. koncentráciu majetku do rúk úzkej skupiny ľudí. Významným v tejto súvislosti je fakt, že týmito daňami štáty nezdaňujú (preukázateľne) realizovaný príjem, ale hrubú alebo čistú hodnotu aktív.
V roku 2022 predstavoval priemerný výnos zo všetkého zdaňovania majetku na všetkých daňových príjmoch v členských krajinách EÚ 22,1%, čiže takmer štvrtinu. Za posledných 10 rokov tento podiel narástol z 19,8%. V pomere k HDP predstavovali dane z kapitálu v roku 2022 8,9% v priemere (v celej EÚ), čo je opäť nárast z 7,8% počas predchádzajúcich 10 rokov. Naprieč EÚ sú však veľké rozdiely. Najviac – tretinu zo všetkých daňových príjmov – získava z kapitálových daní Írsko, Luxembursko (29%) a Poľsko (bezmála 27%). Naopak najmenej sa bohatí podieľajú na daňových príjmov v troch pobaltských republikách, pričom v Estónsku (8,2%) a Lotyšsku nedosahuje tento podiel ani 10%.
O nič horšie sa nemajú boháči na Slovensku. Náš podiel daňových príjmov z kapitálu je piaty najnižší v EÚ a predstavuje ledva polovicu európskeho priemeru. Čiže 21 členských štátov zdaňuje kapitálové príjmy a prírastky hodnoty bohatstva viac než SR. A pokiaľ ide o podiel kapitálového zdaňovania na HDP, sme na tom ešte horšie: ústretovejší k boháčom sú už len v Litve, Estónsku a Lotyšsku.
Výskumy dokazujú, že zdanenie firiem a kapitálu nebrzdí hospodársky rast
Kapitál vedie víťazný boj za nízke zdaňovanie už desiatky rokov v celom tzv. vyspelom svete. Priemerná daň z príjmov firiem sa od 70. rokov minulého storočia znížila na menej ako polovicu, hoci efektívna daňová povinnosť klesla o čosi menej.
Zvyčajný argument proti zdaňovaniu príjmov z kapitálu alebo zdaňovaniu kapitálu je, že by ohrozilo hospodársky rast a investície. Lenže výskumy to nepotvrdzujú. V oveľa väčšej miere dokazujú, že zdaňovanie kapitálu nemusí mať takéto dopady. Napríklad mnohé štúdie preukazujú, že zdaňovanie dividend nemusí priniesť zníženie chuti investovať, preto jeho dopad na rast sa dá stlmiť. A máme dosť dôkazov, že znižovanie zdaňovania príjmov firiem neprináša automaticky hospodársky rast.
Zdaňovanie predstavuje transfer časti príjmov alebo bohatstva a takto získané dane štáty zvyčajne používajú na nejaké určené účely. Ak ich štáty (vlády) efektívne napĺňajú a tým podporujú hospodársky rast (napr. fungujúce zdravotníctvo, dostupné bývanie, či kvalitné školstvo alebo služby zamestnanosti), zdaňovanie vysokých príjmov a bohatstva má v skutočnosti pozitívny dopad na rast. Presun (finančných) zdrojov od nadmerne bohatých k ľuďom s nízkymi príjmami navyše posilňuje ich kúpyschopnosť a vyvoláva dopyt, čo taktiež prispieva k hospodárskemu rastu, pretože nízko príjmové domácnosti zvyčajne majú tendenciu väčšiu časť svojich príjmov než bohatí použiť na (okamžitú) spotrebu. V neposlednom rade odborníci upozorňujú, že vyššie zdaňovanie vysokých príjmov a bohatstva je opatrením na zabránenie škodlivej koncentrácie bohatstva, ktorá znefunkčňuje trh, oslabuje trhovú silu ostatných a to všetko ohrozuje zdravý vývoj ekonomiky.
Obzrite sa okolo – je čo zdaňovať
Dokonca aj OECD publikovala zistenia o tom, že v jej členských krajinách chýba skutočná politická vôľa upchať daňové diery dokonca aj v prípadoch, keď sú evidentné, pretože na nich zarábajú „vplyvní občania a firmy“. Nadnárodné korporácie napríklad čerpajú zo smernice EÚ o materských a dcérskych spoločnostiach, ktorá oslobodzuje od dane vnútropodnikové (resp. „vnútroskupinové“) dividendy v rámci EÚ, ak sú vyplácané firme, ktorá vlastní najmenej 10 % zdaňovanej spoločnosti. Daň z príjmov právnických osôb je niekedy jedinou daňou, ktorú platia ultra bohatí (ľudia – majitelia firiem).
Dôležitým prvkom zdaňovania kapitálu s veľkým vplyvom na jeho efektivitu je rozsah daňového základu. Ten je pomerne široký napríklad v Dánsku, vo Francúzsku, v Nemecku, v Taliansku, vo Švédsku, ale aj v Nórsku (ktoré nie je členom EÚ). (Detailnejšie informácie poskytuje štúdia.) Široký daňový základ znamená, že vyhýbanie sa plateniu daní je zložité. Výška dane je v týchto krajinách síce rôzna, ale zväčša progresívne rastie podľa výšky daňového základu, čo je príklad Dánska (od 27% do 42%), Francúzska (od 30% do 36%), Nemecka (26,4% a 29,9%), Španielska (od 19% do 28%), ale aj Malty, ktorá vo všeobecnosti progresívne zdaňuje kapitálové príjmy rovnako, ako zdaňuje príjmy z práce.
Predseda vlády SR Robert Fico ohlásil v polovici októbra 2025 hľadanie spôsobov, ktoré by mali systémovo posilniť daňové príjmy štátu (a samospráv). Vláda by teda mala inšpirovať aj inými členskými krajinami EÚ už aj preto, že práve Únia predstavuje náš hospodársky priestor, najmä z nej k nám prichádza kapitál (investície) a do nej exportujú firmy usídlené v SR. Hoci vždy platí, že pohyb kapitálu je v EÚ voľný a pomerne voľný je aj jeho globálny pohyb, môže byť inšpiratívne pozrieť sa na krajiny, v ktorých sú „naše“ firmy doma.
Autor je europoslanec za stranu HLAS-sociálna demokracia
