Môj drahý Robo,
ako (bohužiaľ) Tvoj zamestnávateľ Ti aj v tomto liste budem tykať, lebo to, že Ťa platím, ešte neznamená, že Ťa musím aj rešpektovať.
Vraj som nedávno zaplatila aj zimnú záhradu a tak, ale aj keby nie – aj bez toho, tak ako každý občan tejto krajiny, som už zaplatila dosť.
A tak, ako všetci občania tejto krajiny, aj ja za to miesto štátu dostávam svetovú slayádu na štyri svetové dná, teda pardón, strany.
Tí občania, ktorí predčasne zomierajú, lebo KTOSI za šestnásť rokov rozkradol zdravotníctvo a KTOSI na ňom výborne zarába, zatiaľ čo štát nemá na liečbu ľudí, ktorí celý život poctivo pracovali, platili dane z daní a odvody z odvodov. Len ich peňazí proste nie je dosť.
(Hint: Nie, nebol to ani Soros, ani Iveta Radičová. Odpustite, pani profesorka.)
Iní, ako ja, tŕpnu, koľko dávok tej liečby akási vraj štátna poisťovňa ešte povolí.
Ale tak chvalabohu za dobrých ľudí a darovacie portály...
Kde sa tí dobrí občania Slovenska radi vyzbierajú aj na okná do nemocnice či na strop, aby nepadal na neonatologickom oddelení matkám a novonarodeným občanom tohto štátu na hlavu.
Popravde, stále dookola si kladiem otázku, na ktorom Slovensku žijú Tvoji voliči, ak toto nevidia.
A tiež nedokážem pochopiť, či je naozaj taká ťažká matematika prepočítať si na prstoch, kto túto krajinu, ktorá voľakedy bývala štátom, „riadil a viedol“ najviac rokov.
Boh nám bol veru dlžný aj „päťmesačného Ódora“, ktorý krajinu „zhumpľoval“...
Nuž, ale kto som ja, aby som Tvojich voličov súdila...
A tak radšej prejdime k tomu Bohu, o ktorom si dnes rozprával na Slavíne.
Ak teda Ty, Tvoj prezident lacných rožkov a mieru a Raši nebudete aj naďalej zviazaní ako „tri prúty Svätopluka“, potom vraj „Pán Boh Slovensku pomáhaj“.
Ach, Bože… papier znesie veľa, len či aj tá krajina.
A za tým si dodal, že pod Tvojím vedením táto krajina nemusí navždy patriť do Európskej únie, lebo Angličania a Francúzi nás v roku 1938 zradili. A že je teda najvyšší čas hľadať iný smer.
Nuž, začala by som skromnou otázkou – ako to teda bolo s touto krajinou a s „bratmi“ Rusmi…
V 68, aj potom, aj predtým.
Len si nie som istá, či to má zmysel pri človeku, ktorý sa na Slavíne postaví s neonacistom v podmienke (ktorého pozdravujem – skoro som sa pri jeho videu o tom, ako nikdy nikomu neublížil a na nikoho nikdy neútočil, rozplakala), chodí na výlety do Moskvy a legitimizuje fašistickú stranu.
Zatiaľ čo slovenská ekonomika pod vedením „akademického maliara“ prekvitá rýchlejšie ako plesne v slovenských nemocniciach a horí expresnejšie ako vozeň slovenského „rýchlika“.
A pokračovať v tomto výpočte by som mohla donekonečna, no výstižnejšie by bolo napísať, že táto krajina je vďaka „Svätoplukovým prútom“ a istým organizovaným zločineckým skupinám v r.c.i.
Môj drahý Robo, opakovanie je vraj matkou múdrosti, tak aj v tomto liste (ako v tých minulých) skúsim ešte raz:
Nie, Ty nie si Slovensko.
Nie, nielen Tvoji voliči sú jeho občania.
A nie – nielen Tvoji voliči Ťa živia.
A ako Tvoj zamestnávateľ Ti odkazujem aj toto:
ak chceš, pokojne sa do tej Moskvy presťahuj. Len mňa do toho neťahaj.
Na toto si naozaj nedostal žiadny mandát.
A za to, že Tvoji voliči nevedia spočítať šestnásť rokov, päť mesiacov a tak ďalej, naozaj nemáme trpieť všetci – ani táto krajina.
Ktorá kedysi bývala štátom, kým ju KTOSI nerozkradol a nezdrancoval.
Inak, môj drahý Robo, keď už v máji budeš v tej Moskve, možno by si mohol báťuškovi cárovi zarecitovať toho Rúfusa.
Veď si vraj hladný po mieri a „veľký suverénny boss, ktorého všetci rešpektujú“.
Tak potom by možno stačilo povedať Volodimirovi, že tá „trojdňová špeciálna operácia“, pri ktorej napadol suverénny štát a spustil roky ohavného vraždenia, by sa už mohla skončiť.
A keď už to ako veľký rešpektovaný mierotvorca vybavíš, zavolaj, prosím, rovno aj Donaldovi.
A aspoň raz buď tejto krajine na úžitok.
Lebo okrem toho, že túto krajinu vedieš do pekla – síce na bielom koni a aspoň je tu draho – sme my, občania tohto štátu, Tvoji zamestnávatelia, z Teba veľa osohu veru nemali. A ani táto krajina.
Aspoň ja teda neviem o ničom, v čom by sa táto krajina, ktorá kedysi bývala štátom, za Tvojho „panovania“ zlepšila.
Nuž, ako si to vravel?
Pán Boh nám tu veru všetkým pomáhaj.
Môj drahý Robo, čau.
