Pôvodne som tento blog chcela písať po prejave súdruha predcedu, ale žiaľ vraj má jednodňovú virózu, takže sa "slávnostného príhovoru" k 17. novembru 1989, nedočkáme.
Nuž, ešteže všetci vieme, čo by obsahoval. Veď ako sa dozvedeli študenti v Poprade-"nechcite vedieť čo si o tomto dni myslím." Drahý súdruh, veď my ani nechceme...
Osobne, aj keď vám nič zlé neprajem, som za tú vašu jednodňovú virózu vďačná.
Lebo úplne stačilo, aby som v predvečer výročia Nežnej, počúvala "šéfa vašich poradcov," ktorý vyhlásil, "že sa k 17.novembru 89 vyjadrovať nebude, lebo o ňom nič nevie."
Nie je on historik, a nežil vtedy.
Nuž, otázkou teda zostáva, či vynechal aj základné a stredoškolské vzdelanie, keď sa k žiadnym informáciám nedostal a tiež, či ho hanba nefackuje, keď ako hrdý, tradičný , slaviensky národovec o svojej krajine nič nevie.
Stačilo mi aj vtedy, keď váš spoluparťák z predsedníctva vašej novodobej komunistickej strany, vyhlásil, že tento sviatok si pripomenie "v Matičke Rusi." "Lebo Slováci Rusko milujú a milujú aj slobodu."
(A Rusko a sloboda idú samozrejme ohromne k sebe, všakže).
Na túto cestu sa s ním vydal aj váš ďalší poradca, Lindtner. (mimochodom tiež obvinený a obžalovaný z viacerých trestných činov a blízky kamarát akéhosi "Brucha." )
Ste to vy tam proste jedna veľká podarená partička..
Blysol sa aj ďalší obžalovaný z vášho ústredného výboru, otec istého Pavla, ktorý nám(okrem iného) dal osvetu o tom, že keby mladík z Popradu dostal doma slušné vychovanie, kriedou si na chodník veru kresliť nebude.
Je to otec toho istého Pavla, ktorý sa vraj po dopravnej dohode snažil odísť(čítaj utiecť)z miesta činu, a ktorý zranenie maloletej osoby pri tejto nehode vyhodnotil tak, "že sa nikomu nič nestalo."
Nuž, s tou výchovou je to v tej vašej strane bude asi také ako s tou demokraciou a slobodou..
Zabudnúť netreba ani na istého ministra, čo rád nakupuje lacné potraviny. Ten vyhlásil, že "17.novembra si on nijako pripomínať nebude, lebo nevidí dôvod."
Bohato a vrchovate mi stačili aj tie vaše reči v Poprade 2, ktoré nejdem ani opakovať, aby mi znovu neprišlo nevoľno. (sú totiž aj virózy nealkoholického pôvodu).
Iste som nespomenula všetko, ale niet teda divu, že ste to boli vy so svojou cirkusovou perepúťou, kto 17.novembra vymazal ako plnohodnotný štátny sviatok.
máj v tejto krajine predsa bohato postačí..na večné časy a nikdy inak.
Nech to preberieme z akejkoľvek strany, vychádza mi z toho len jediné, drahý Robo.
Najlepším prejavom k Nežnej by bolo, keby ste konečne pobrali do čerta. Tým by ste spravili najviac pre slobodu, demokraciu a v neposlednom rade aj pre túto krajinu.
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Najsmutnejšie je, že hoci to tu "vediete," nie je to len o vás. Kým vy ste mi viac na smiech, ako na plač, desia ma.
Všetci tí moji spoluobčania, ktorí tridsaťšesť rokov po Nežnej, zabúdajú prirýchlo. Alebo jednoducho sú celé tie roky nastavení rovnako ako vtedy.
A do ich mentálneho sveta bude vždy patriť veľký vodca a ruská baganča. Žiadna sloboda, žiadna demokracia, žiadna hodnota.
A ešte o trochu viac ma desia. Tí, čo mlčia. Čo vidia, chápu, rozumejú. Ale sami sa zatvoria do kobky autocenzúry a strachu z panstva, - "ešte to nie je také zlé, veď dejú sa neprávosti iným, len nech si neprídu po mňa."
Vám, milí spoluobčania, by som chcela odkázať iba:
"Keď nacisti prišli po komunistov, mlčal som; nebol som predsa komunista.
Keď prišli po odborárov, mlčal som; nebol som predsa odborár.
Keď prišli po židov, mlčal som; nebol som predsa žid.
Keď prišli po mňa, nebolo už nikoho, kto by mohol protestovať." (Martin Niemöller)
Je horší ten, kto zlo pácha alebo ten kto sa mu nečinne prizerá?
Je práve 22.22. Osobne som mala na dnes a na zajtra toľko plánov... žiaľ sú aj zložitejšie veci ako viróza z prebytku koňačika. Ale aspoň tu ležím a aspoň ťukám tento blog. Možno len kvôli tomu, aby som sa ráno mohla pozrieť do zrkadla.
Lebo neochvejne verím, že každý môže urobiť aspoň niečo.
Hej, tým, že som si tu v tejto posteli takto zaprotestovala, sa v tejto krajine nič nezmení. A možno ani to, že Ty, Ty a aj Ty zajtra pôjdete protestovať na námestia. Viem, všetkým sa nám to tak občas zdá.
Že nemáme väčšiu silu, ako motýlie krídla...
Ja v ne a v ich efekt neochvejne verím. A basta.
Milí, ktorí cítite to, čo ja, prosím kričte zajtra na tých námestiach z plného hrdla. Aj za mňa.
A vy, nevážení a príliš drahí súdruhovia, najlepšie urobíte, ak sa po tridsiatich šiestich rokoch konečne poberiete do čerta!
