Tak nejako vyzerá osud Slovenska už dlhšie.
A aj keby nedošlo k tomu, že nám „bruselskí zločinci a vydriduchovia“ „vezmú naše peniaze."
Po šestnástich „bohovských“ rokoch vládnutia kamarily a ešte „bohovskejšej konsolidácii“ z dielne štvrtotriedneho insitného maliara nás prinajlepšom čaká povestný šesťdňový grécky týždeň.
(Pre voličov koalície, aj keď neverím, že tí by ma čítali – nie, drahí spoluobčania, nejde o žiadnu akciu v Lidli.)
A keď som už ale s vami začala, tak pri vás ešte chvíľu zostanem.
Lebo ďalším šokom pre mnohých mojich spoluobčanov bude, keď sa niekde „v Lopúchovskom Trmelci“ zrazu prestane budovať kanalizácia, aj tie pouličné osvetlenia prestanú svietiť a z dediny sa už bude dať dostať iba koňmo.
A stane sa aj to, že nielenže vám „Fico nedá“ trináste dôchodky, skončíte niekde pri ôsmich za kalendárny rok (so šťastím). Keďže ani tie dôchodky vám Robo nedáva zo svojho. (Prekvapenie!)
A viete, koho to bude vina?
Nie istej organizovanej a zločineckej skupiny, ktorá, krčmovým slovníkom povedané, „rozdrbala tento štát na cimpr-campr“. Nie nenažraných oligarchov zo zlatých kľúčikov (a vaní) a rôznych „fafokančiat“.
Zodpovedný za to bude „zlý Brusel“.
Ktorý nielenže od nás jednostaj niečo vyžaduje, napríklad také „debiliny“, ako akýsi právny štát a akúsi demokraciu, ale po novom nám chce uchmatnúť aj naše peniaze!
A akoby povedala hlava dvadsaťdva, teda tohto „štátu“, to všetko, drahí veriaci v dobrého, bohabojného, svojstojného a suverénneho súdruha Jánošíka a v iné povery, len kvôli tomu, že „pán premiér slobodne vyjadruje svoj názor na mnohé témy“.
Lebo v paláci tiež ešte nepochopili (ok, možno Gerry áno), že „u nás taká obyčaj, čo si neukradneš, to si ‚požičaj‘“, akosi v civilizovanom svete nie je tak úplne národnou olympijskou disciplínou.
A nejakému Hansovi z Nemecka nemusí byť tak úplne jedno, kto „rozdrbáva“ aj jeho peniaze. A okráda aj jeho.
A to, že nejakému Jankovi z „Lopúchovského Trmelca“ je to tak šumafuk, ako to, či má v 21. storočí vo svojej slovenskej obci kanalizáciu, pokiaľ v krčme stále nalievajú borovičku, úplne nezaváži.
(Rozmýšľam, keď tomuto štátu, ktorého chod a existenciu tuším na 80 % dotuje „zlý Brusel“, vypnú tí „vydriduchovia“ kohútik s europeniazmi, budú mať títo moji spoluobčania dosť borovičky?)
Inak, nedá mi ešte nevrátiť sa k pánovi z paláca.
Možno by sme sa v tejto krajine na začiatok mohli zhodnúť na tom, že tak ako neonacizmus nie je názor, tak rozkrádanie slovenských i európskych peňazí (žmurk-žmurk) nie je postoj.
Ale keby sme sa na tom zhodli, boli by sme ešte touto krajinou?
Lebo v inej krajine by možno ani nejaká strana pekných ľudí nikdy nevznikla.
Lebo členovia už tej pôvodnej strany by unisono skončili v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody.
Za dlhoročné organizované rozkrádanie peňazí vlastných i európskych daňových poplatníkov…
Ale tu sme na Slovensku a kradnutie je národným športom. Hlavne hrdo a svojstojne! A nezabudni, čo si neukradneš, to si „požičaj“.
(Láskavý čitateľ odpustí priehršte irónie a sarkazmu v tomto blogu, ale ako povedal môj milovaný Milan Lasica: „Odkazujem vám, aby ste nestrácali humor. A ak ho nemáte, nuž čo sa dá robiť.“)
Anna, na rozdiel od našich „mocipánov“, vie, že žiť na Slovensku nie je vtipné, aj keď „bude ešte veselo“. Akurát že už nevládze.
Počúvať tie drísty občana Takáča o tom, ako „nám naisto nikto nepozastaví PPA, lebo naisto sa v nej nekradne…“
Drísty občana Pellegriniho o tom, ako je návrh na zmrazenie európskych peňazí pre Slovensko len trestom za „svojstojnú a suverénnu politiku“ súdruha premiéra.
Drísty smerohlasu o „progresivisticko-bruselskom spiknutí proti Slovensku“.
Akože, nevážení, vážení, choďte už presne tam, kam ste za šestnásť rokov vášho bačovania priviedli túto krajinu.
(Akoby povedal Janko zo Záhoria: ale bezce už do ric*…)
Realita je oveľa jednoduchšia. Keď nedodržiavaš pravidlá, niekto ti raz po tých prstoch už klepne. Hlavne ak je to niekto, kto ťa živí.
Problémom je, že to vaše svojstojné bačovanie a kradnutie na všetky strany pocíti miesto vás Marienka z Očovej.
Aj teta Gitka, čo vás nikdy nevolila.
Aj Ferko, osemdesiatnik, ktorý popri dôchodku ťahá dvanástky, lebo ktosi nakradol viac, ako bolo treba. A platiť za to budú ešte vnúčatá môjho syna…
Ale veď nevadí, my sme národ holubičí…
Inak, otázka do pléna: kto bude financovať lety súdruha predsedu do Moskvy? Keď to už nezacvaká Únia? Myslíte, milí čitatelia, že si to Robo bude platiť sám?
A možno by sme „na panské“ mohli nielen v štátne sviatky, ktoré sú ale vlastne pracovnými dňami, ale i sedem dní…
Veď ako to vravel súdruh predseda?
Slováci sa uskromnia aj s málom.
Ale čo budeme robiť, ak nezostane ani na pamlsky pre Gerryho?
---------------------------------------------------
Poznámka autora pod čiarou: Anna miluje psíky a rázovité slovenské obce a dedinky. A miluje aj tetušky vo fertuškách.
Len z duše nenávidí zlobu, aroganciu, lumpov, ogrgeľov a klamárov.
Tak ju dedo na tej dedine vychovali…
Dedko môj, aj keď mi chýbaš každý, každučký deň,(ako Havo a Škoricový) ešteže si sa tohto nedožil
.
