Ukrajine prajem, aby bežala úspešný maratón

Vstúpiť do EÚ je stále ťažšie; proces trvá viac ako desaťročie. Na rozdiel od vystúpenia; rúca sa rýchlejšie ako buduje.

 Ukrajine prajem, aby bežala úspešný maratón
Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Ukrajina sa za zlého počasia postavila na štart maratónu. To je iste dobre. Konečne sa  európski lídri rozkývali a zaregistrovali ju. Udelili jej a Moldavsku štatút kandidáta na vstup do Európskej únie. Napriek tomu, že zmluva o EÚ predpokladá, že každá európska krajina môže požiadať o vstup do EÚ; dlhé roky to Nemci či Francúzi popierali pre krajiny na východ od nás. 

Keď s Ukrajinou a Moldavskom otvoria rokovania o vstupe do EÚ  bude to ako výstrel zo štartovacej pištole. Bude to do dvoch rokov od udelenia kandidátskeho štatútu ako napr. pri Chorvátsku či Srbsku? Uvidíme. Nebudem sa čudovať, ak napríklad premiér Orbán využije príležitosť a za svoj súhlas stanoví podmienky týkajúce sa zlepšenia postavenia maďarskej menšiny na Zakarpatskej Ukrajine. Každé rozhodnutie v prístupovom procese je totiž prijímané jednomyseľne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď budú rokovania otvorené nasledujúce roky budú musieť Ukrajinci  plniť kritéria pre vstup do elitného klubu.  Členské štáty s EK budú rokovať o otváraní i uzatváraní 33 kapitol vrátane týkajúcich sa právneho štátu, súdnictva, boja proti korupcii. V tejto súvislosti bude prijatých viac ako 200 jednomyseľných rozhodnutí členských štátov EÚ o kapitolách.

 

Zdĺhavý a náročný prístupový proces

Severné Macedónsko a Chorvátsko dostali kandidátsky štatút v podobnom čase, v rokoch 2005, resp. 2004.  Chorvátsko vstúpilo do EÚ v roku 2013. S. Macedónsko ešte nezačalo rokovať o kapitolách. Najprv do roku 2019 trval jeho spor s Gréckom o názve krajiny, ktorý bol rovnaký ako severná provincia  Grécka a potom otvorenie reálnych rokovaní dva roky blokovalo Bulharsko pre historické otázky.

SkryťVypnúť reklamu

Iné sústo je Turecko, otvorenie rokovaní s ním tlačil nemecký kancelár Schroder. Turecko chcelo vstúpiť do EÚ pri storočnici republiky, v roku 2023. Dostalo kandidátsky štatút tak ako my, v roku 1999. Začalo rokovať v roku 2005 tak ako Chorvátsko. Rokovania pre nedemokratické praktiky prezidenta Erdogana neprebiehajú. Srbsko dostalo kandidátsky štatút v marci 2012 a začalo rokovať v júni 2013. Čierna Hora s populáciou Bratislavy začala rokovať presne pred 10 rokmi. Do EÚ by chcela vstúpiť v roku 2025, čo sa zdá byť ambiciózne.

U Ukrajincoch to odhadujem minimálne na 15 rokov od otvorenia rokovaní, a to je pozitívny scenár. Reálnejšie to bude k 20 rokom. Je to dlhý čas?

SkryťVypnúť reklamu

Krátko odbočím. V ľudskom živote je 15-20 rokov jedna generácia. Napríklad pred 15 rokmi  Róbert Fico prisľúbil, že diaľnica z Košíc do Bratislavy bude stáť v roku 2010. Inak podľa mňa už nenaplnenie takéhoto výroku by malo diskvalifikovať akéhokoľvek politika. 

Ale vráťme sa k prístupovému procesu do EÚ. Chorvátsko sa tiež spamätávalo z vojny tak ako sa bude Ukrajina. O vstupe do EÚ rokovalo 9 rokov. Bol som pritom a pomáhal. A po ďalších 10 rokov vstúpi do Eurozóny a v krátkom čase možno aj do Schengenského priestoru. Je to úspešný príbeh.

Čím skôr otvoriť prístupové rokovania  

Ja považujem za podstatné, aby EÚ mala čím skôr časový plán o tom kedy a za akých podmienok môžu byť rokovania s Ukrajinou a Moldavskom otvorené. Najlepšie otvoriť ich už na budúci rok. Snáď už vtedy nebude vojna. Naši experti, najmä zo štátnej správy, by mali najbližšie roky intenzívne zdieľať s ukrajinskými kolegami  skúsenosti z rokovaní o kapitolách.

SkryťVypnúť reklamu

Z mojich skúsenosti z Bruselu sa domnievam, že prístupový proces do EÚ sa nedá urýchliť, ale dá sa politicky spomaľovať. 

Ukrajinci sú statoční. A musia byť aj vytrvalí dôslední v prístupovom procese. Pri ňom nejde ani tak o rokovania, ale najmä  o preberanie acquis – predpisy práva EÚ.

Neviem ktorý iný národ si v priebehu pár mesiacov získal taký rešpekt a tak si zlepšil imidž. Je to veľká krajina. Bohužiaľ má zlú geografickú polohu, imperiálneho suseda.

Spoznávať ukrajinský svet

Myslím, že sme po ruskej agresii mohli viac osobne spoznať Ukrajincov, ktorí k nám prišli.  

Verím, že slovenské deti, ktoré sa práve rodia budú bežne chodiť na výlety na Ukrajinu, študovať, pracovať na Ukrajine. A nebude to pre nich taká neznáma a vzdialená krajina ako pre mňa. Veď čo z ukrajinskej kultúry poznám? Je to len tým, že som z Bratislavy alebo je to bežné u Slovákov?

Stále neviem ukrajinský príbeh konkrétne uchopiť. Nárazníkový štát? Dôležitý príbeh pre budúcnosť  demokratického modelu nielen na východ od Viedne? Perspektívny  veľký sused, s ktorým môžeme rozvíjať intenzívne vzťahy? My sme Slovania (s Poliakmi a Čechmi), ale západní. Ukrajinci sa k Západu blížia a vzďaľujú sa od Východu.

Naposledy krátko odbočím. Roky mi trvalo,  keď som si naplno uvedomil čo to znamená bezpečnostný dáždnik. Až keď sa Slovensko stalo plnoletým v NATO. Po ruskej invázii.

S poznávaním Ukrajiny snáď svoje deficity dobehnem za mesiace. V Kyjeve som už bol. Zajtra si uvarím si ukrajinskú polievku Boršč, ktorej tradičný spôsob prípravy sa tento týždeň uchádza o zápis do kultúrneho dedičstva UNESCO.

Myslím, že pomôcť by mohla aj RTVS, napríklad skvelým filmom o krutom ukrajinskom hladomore, ktorý inicioval Stalin - o odvážnom novinárovi - Mr. Jones (videl som ho na výročie holodomoru v novembri na ČT); či SND hrami ukrajinských autorov alebo s ukrajinskými príbehmi.

Ukrajinský úspech je aj náš úspech

V núdzi poznáš priateľa a chvalabohu naša republika sa tak správa k svojmu veľkému susedovi. Ukrajina už na Majdane pred desiatimi rokmi krvácala za európsku budúcnosť. Prezident Janukovyč vtedy totiž odmietol podpísať Asociačnú dohodu s EÚ a ľudia sa vzbúrili.

Ukrajinci sú aj teraz ochotní zomierať za svoju vlasť a snívať o európskej budúcnosti. Sovietsky človek na Ukrajine zomrel. A čo my? Súhlasíme s trápnym výrokom „klasika“, že na východe nič nie je?

Ukrajincom i nám sa otvárajú obrovské príležitosti. Budeme prehlbovať naše politické, ekonomické i kultúrne vzťahy? Budeme roky Ukrajincom pomáhať a tým aj sebe? Budeme hrdým alebo zostaneme malým národom? Učme sa navzájom to dobré. Objavme čaro nášho „nového“ suseda. Nebojme sa.

Toto je veľká generačná výzva ako boli, či stále sú: budovanie demokracie, porážky komunistického režimu, mečiarizmu, nacionalizmov, prijímanie reforiem, budovanie právneho štátu, spravodlivosti, slušného Slovenska či úspešné členstvo v EÚ a NATO.

Pri príležitosti kandidatúry Ukrajiny do Európskej únie park MiniEurópa v Bruseli inauguroval Kyjevský stĺp nezávislosti a miniatúrnu inscenáciu symbolizujúcu hnutie solidarity Európanov s Ukrajincami. Slávnosti sa dňa 26. júla 2022 zúčastnila aj belgická ministerka zahraničných vecí. Je to výnimočná udalosť, keďže tento skvelý park obsahuje len pamiatky z krajín EÚ. Viackrát som ho s deťmi navštívil. Je v ňom aj Modrý kostolík z Bratislavy.

Obrázok blogu

(20+) Mini-Europe Official - príspevky | Facebook

Marek Brenčič

Marek Brenčič

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  34x

Slobodne mysliaci človek, diskutér. Otec štyroch chlapcov. "Najlepšie vidím srdcom". Učím sa kultúrnosti a neupadať do priemeru. Desaťročie som žil v zahraničí, najmä v Bruseli i Nemecku. Pred pár rokmi som sa vrátil k predkom do Bratislavy-Dúbravky. Rád sledujem intelektuálne diskusie a keď môžem tak sa zapojím. Rád snívam i spím. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

723 článkov
SkryťZatvoriť reklamu