Vo svetle šarlátových sviec
bdie tvoja nádhera
krásna si, tak pôvabná
šepkajú ti moje pery
keď zbližujem ťa
s ťarchou vlastných pliec
a tvoje ústa, tvoja tvár
úsmev s vôňou splývajú
naše telá skrze seba dýchajú
v plamienkoch zlatom tepaných
horím v tvojom náručí
a ty sa roztekáš ako vosk
opäť príde sladké klišé lásky
jeden vrúcny bozk
jeden však je primalý počet
ty zaslúžiš si stokrát viac
jazykom láskam tvoje údy
tak nežne ako to len viem
ani v matkinom lone
nebolo mi takto dobre
do očí ti nazerám
nie sú to unáhlené súdy
znejú tamtamy už hrá saxofón
v ušiach čujem však jediný tón
tvoje nežné vzdychy
tiché ako ševeliace lístie
mňa však silou hromu
už burcujú k tomu
prosím, pritisni sa bližšie
si tak dokonalá
ja s harmóniou chcem splynúť
do komnát tvojich
porciu vášne vdýchnuť
svet sa rúti neviem kam
okrem teba
nič iné už nevnímam
ani nechcem vnímať
plamienky zhasli
zhustol vzduch
už chcem len jediné
navždy takto
do teba sa vžívať
