Andrej Brník
Biznis nadovšetko!
Média síce prinášajú témy ktoré sa zdajú byť vážne. Ale všetky tieto témy sú prinášané preto, aby zarobili. Ako celý tento proces funguje, ako nás klame, to prináša nasledujúci článok...
Média síce prinášajú témy ktoré sa zdajú byť vážne. Ale všetky tieto témy sú prinášané preto, aby zarobili. Ako celý tento proces funguje, ako nás klame, to prináša nasledujúci článok...
Od počiatku dôb, keď sa ľudia stali ľuďmi, sa vytváral sociálny systém spolužitia ľudí. Išlo o akési pravidlá, ktoré samozrejme vtedy neboli písané, ale jedinci sa snažili o dodržiavanie týchto pravidiel, aby bola zabezpečená rovnováha. Isté pravidlá sa zrodili prirodzene.
V dnešnom svete, na nás reklamy doslova útočia z každej strany. Počujeme ju v rádiu, v televízii, vidíme na rôznych bilboardoch, niekedy sa musíme prelúskať aj cez nepríjemné telefonáty ponúkajúce rôzne služby alebo výrobky či dokonca ju dostávame priamo do schránky. Jej veľké chápadlá už pohltili nejedného z nás a a prinútili nás kúpiť si niekedy možno aj celkom zbytočnú vec. Môžeme hovoriť dokonca o manipulácii zo strany zadávateľov reklamy. Cielene totiž robia to, čo je štatisticky dokázané a nepopierateľné - reklama nás naozaj dokáže v istých situáciách presvedčiť.
Hymna, preambula, vlajka, štátny znak. To všetko a ešte aj omnoho viac prináša nový „vlastenecký zákon" do našich bežných životov. Naozaj búrlivá diskusia sa vedie hlavne medzi mladými, medzi ktorými sa odrazu prebúdzajú vlastenci a ktorí podporujú znenie zákona. Otázka číslo jedna pri tom znie: Kto z nich si prečítal celý zákon a vie čo prináša? Alebo väčšina len vidí to, čo vytiahli médiá? A otázka číslo dva: Dá sa vlastenectvo vynútiť?
Komplexná akreditácia vysokých škôl priniesla hneď niekoľko dobrých, ale aj zlých správ. Aj keď ešte nie je na konci (čaká sa ešte na akreditáciu súkromných vysokých škôl), už teraz je jasné, že naše školstvo je vo veľmi zlom stave. Jednak sa prišlo na to, že rok čo rok sa prijíma enormné množstvo študentov, ale nejako sa zabúda na to, že toto enormné číslo dychtivých študentov nemá kto vyučovať. A tak sa stane napríklad i to, že na jeden akademický titul (doc., prof.) pripadá aj 40 či dokonca 50 študentov. Čo je hlavne pri praktických hodinách, kde by mali študenti pracovať a vyvíjať nejakú činnosť úplne nepredstaviteľné. Obraz vysokého školstva - je to úplne bežná vec. A k tomu ešte môžeme pridať i to, že sa vyučuje neraz i v učebniach menších ako 6x10 metrov. Prečo sa však naše školstvo dostalo až do takéhoto žalostného stavu?
Slovenský trh je malý. Napriek tomu tu vznikajú mnohé monotematické televízie. Istotne ste tak zaregistrovali dobrý nápad s trocha nepodareným koncom. Áno hovorím o stanici STV 3. Ako tretí kanál slovenskej televízie alebo inak zvanú aj TROJKA. Možno si pomyslíte, že ako chlap by som mal mať túto televíziu so športovým obsahom v obľube. Mal by som. Musela by však byť o niečom celkom inom ako o tom, čo momentálne ponúka divákovi. Vráťme sa však celkom na počiatok.
V sobotu po dobrom obede, som sa rozhodol, že je čas, splniť si svoju povinnosť. Obliekol som sa, z peňaženky vybral občiansky preukaz, zavolal kamarátovi a vybral sa do volebnej miestnosti. Cesta to bola príjemná, svietilo na ňu slnko a tak som mal dobrý pocit z toho, čo ma čaká.
Už som pár krát písal články, kde som spomínal študentský život. Vždy sa to väčšinou dotkne s negatívnymi ohlasmi. Vraj študenti si môžu za to všetko sami. Nakoniec mi z toho vyplynie, že študenti, sú odpad národa. Niečo za čo sa nehodno priznať. Niečo, čoho sa nehodno zastať. Som študent. Mám veľké ambície, ale práve teraz, keď som z domova preč, som na internáte, som na akademickej pôjde, sa deje vo vnútri väčšiny študentov transformácia vnútra, nášho hodnotového rebríčka, našej mienky. Dostal som vyčítané, že študentov by nemal vychovávať štát, ale mali sme už dávno byť vychovaný rodičmi. Kladiem si otázku pre vás „dospelých": vás si, váš podnik nevychováva? Nechce od vás niečo, s čím vy možno nesúhlasíte? Nerobí pre vás nejakú osvetu, školenia?
Je piatok. Nachádzam sa v Bratislavskom internáte HOPA. Veľmi preslávený internát. Skoro by som povedal že jeho sláva ho predbehla. Nie je to po prvý krát, čo tu, už som. Osobne bývam na internáte v Trnave kde študujem, ale ako každý študent, aj ja si potrebujem privyrobiť a tak niekedy v piatok zavítam k môjmu dobrému priateľovi na internát, na HOPU. Horský park ak to slovo niekto nepočul. Je to veľký internát. Keď som ho prvý krát uvidel, napadlo mi, že sa hneď líši od iných internátov. Na rozdiel od panelových tento mi svojou stavbou pripomínal skôr to, že tu je už veľmi dlho. Robustné obvodové múry obložené nejakou peknou skalou. Veľké drevené dvoj - okná. Povedal by som že je to stavba z prvej republiky. Možno pred komunizmom slúžila na niečo iné. Svojho času to musel byť veľmi krásny internát. Teraz? Aká je realita?